
Tréner mužov MŠK Púchov Eduard Pagáč prišiel po niekoľkozápasovej epizóde na konci predchádzajúcej sezóny k prvému mužstvu po šiestich kolách jesennej časti. Vedenie klubu nad ním nelámalo palicu ani po nie príliš vydarenej prvej polovice jarnej časti. Dôverovať sa oplatilo, záverečné kolá zahrali Púchovčania excelentne, a tak Eduard Pagáč bude na lavičke treťoligového Púchova aj v budúcej sezóne.
Skončil súťažný ročník, pred ktorým bolo cieľom prvého mužstva hrať o špicu tabuľky. Napokon z toho bol dokonca boj o záchranu. Čo bolo podľa Vás príčinou?
Ja uplynulú sezónu môžem hodnotiť od šiesteho kola, keď som prišiel k mužstvu. Počas jesene sa nám podarilo stabilizovať mužstvo, vyhýbali sa nám zranenia a v tabuľke sme stúpali. Prišiel začiatok jarnej časti, ktorý sa nám nevydaril po výsledkovej stránke, ale herne mužstvo nebolo zlé, takže to bola pre mňa len otázka času, kedy sa chytíme aj výsledkovo.
Ako ste z pozície mladého trénera znášali psychický tlak súvisiaci s postavením v tabuľke a ako to znášali hráči?
Až taký mladý nie som (smiech) a najmä už trénujem skoro dve desaťročia. Prešiel som si už všelijakými situáciami vo futbale, takže ja osobne som na tlak zvyknutý a myslím si, že ani hráči to zo mňa necítili. Myslím, že ani oni neboli pod tlakom, aj keď samozrejme, všetci sme vedeli, že sme sa dostali do nepríjemnej situácie. V kabíne však nikdy nepadlo slovo záchrana.
Muži Púchova hrali v minulej sezóne lepšie na súperových trávnikoch, ako pred domácimi divákmi. Súhlasíte?
Nemyslím si, že hráme vonku lepšie ako doma, my máme svoj štýl hry, nemeníme na ňom nič, neprispôsobujeme sa súperom. Asi je to tým, že keď prídu súperi k nám, sú zatvorení, ťažšie sa nám presadzuje proti obrannému valu. Keď hrajú naši súperi doma, musia to otvoriť a o to to máme jednoduchšie.
K prvému mužstvu ste prišli z pozície trénera dorastu. Ste spokojný so zapracovávaním dorastencov do mužského treťoligového kádra?
Treba si uvedomiť, že medzi druhou dorasteneckou ligou a treťou ligou mužov je priepastný rozdiel. Nie je ľahké sa presadiť medzi mužmi. Napriek tomu som po príchode k mužom „vytiahol“ Matúša Haviara, ktorý mal iba 16 rokov a vekom bol ešte mladší dorastenec, rovnako, ako Mareka Kvaššaya, ktorý mal 17 rokov. Matúš hrával počas jesennej časti pravidelne na pravej strane obrany a veľmi ma mrzí jeho zranenie počas zimy. Zranil
sa v prípravnom zápase s Petržalkou a zranenie ho vyradilo na celú jarnú časť. Marek potreboval čas na prechod medzi dorastom a mužmi, ale dostával priestor. Samozrejme dorastencov všetkých poznám a veľa z nich absolvovalo niektoré tréningové jednotky
s mužmi.
V čase keď sa začali ozývať hlasy o záchrane v súťaži zdvihlo mužstvo hlavu a v posledných siedmich zápasoch neprehralo. Svedčí to o jeho psychickej sile? Alebo ako ste hráčov motivovali k zlepšeným výkonom v závere súťaže?
To, že sa posledných sedem kôl neprehralo, svedčí o mnohom, ale ako som už povedal predtým, pre mňa to bola len otázka času…
Po krátkej prestávke sa začne príprava na nový súťažný ročník. Počíta vedenie klubu s Vašimi službami aj v nasledovnom období? Resp. máte vy osobne záujem zostať vo funkcii trénera mužov?
Už sme dlhšie dohodnutí…
Akú podobu bude mať príprava na nový ročník?
Najmä bude veľmi krátka! Začíname prípravu 4. júla a sezónu štartujeme už 28. júla prvým kolom v Slovenskom pohári. Počas tohto obdobia odohráme štyri prípravné zápasy a zúčastníme sa aj jedného turnaja. Dva zápasy sú s účastníkmi druhej ligy (Dubnica a Pohronie) jeden s bývalým druholigistom (Zvolen). Prípravné stretnutie odohráme aj s Ladcami.
Máte pred novou sezónou vyhliadnutých nejakých hráčov, ktorí by mohli mužstvo posilniť? Ak áno, malo by ísť aj o hráčov z vyšších súťaží, prípadne mienite „loviť“ vo vlastnom doraste?
Táto otázka je ešte stále otvorená, pozeráme sa aj po posilách…
Aký máte celkový dojem z výkonov svojich zverencov v minulej sezóne.
Boli sme tretie najlepšie strieľajúce mužstvo, čo je veľké pozitívum a vizitka celého kolektívu, mali sme najlepšieho strelca súťaže Mareka Gajdošíka, ale na druhej strane sme aj veľa gólov dostali. Tým nechcem vyzdvihnúť útok a kritizovať obranu, lebo góly dáva a
dostáva celé mužstvo. Na čo chcem poukázať je pracovitosť mužstva. Chalani sú síce amatéri, majú svoje zamestnania, ale ku svojim povinnostiam sa správajú profesionálne!
Čo podľa Vás chýba k tomu, aby na púchovský futbalový štadión chodilo na zápasy mužov MŠK viac divákov? Nemrzí Vás to?
To sú veci, ktoré vždy mrzia. Myslím si však, že je to záležitosť, ktorá nás dobieha z minulosti.
Ďakujeme za rozhovor!
Milan Podmaník
