Trenčiansky samosprávny kraj v tomto roku finančne podporil zážitkové tematické vyučovanie aj v oblasti histórie, osobitne z obdobia totalitných režimov a holokaustu. Dňa 15.11.2017 navštívili žiaci 2. a 3. ročníka Gymnázia Púchov koncentračný tábor v Osvienčime a cestou späť i zámok v Pszcyne.
15.11. 2017. Auschwitz. Ráno. Hmla. Sychravo prenikajúce až dovnútra človeka. Otázka na moju skupinku študentov z 3.B od sprievodcu prekvapí len na chvíľu. „Chalani, čo najviac neznášate pod stromčekom?“ Daniel s hanblivým náznakom úsmevu, odpovedá: „Ponožky.“ Sprievodca spokojný, že sa mu podarí vypointovať rozprávanie, pokračuje – Počas tuhej zimy 1940/1941 nacisti dovolili na Vianoce napísať väzňom domov a požiadať o ponožky. Kto ich dostal, zimu so šťastím prežil.
V koncentračnom tábore sa pozeráte na kilá ľudských vlasov, na protézy, topánky i topánočky, ktoré by sa zmestili do dlane, hrnce, lyžičky, hrebene, kufre s menami. A nakoniec aj na prázdne plechovky cyklónu B. Vidíte fotografie ľudí, ktorí nemajú v očiach život, lebo ich fotografuje totalitná Smrť.
Bojujeme so zmiešanými pocitmi. Hanbíme sa za človeka. Za toho, ktorý to dopustil. Za toho, ktorý posielal matky s novorodencami do plynových komôr s úškrnom na perách s odôvodnením, že sa idú osviežiť. Za toho, ktorý vraždil. A ktorý sa napriek tomu po vojne označuje za ľudskú bytosť.
Ten druhý pocit súvisí s citátom „Zabudnúť, znamená nechať ich znovu zomrieť.“ A tak sa snažíme zapamätať si aspoň jedno meno zo zoznamu obetí. Nekonečné zúfalstvo, prenikavý súcit. Zapamätať si príbeh konkrétneho človeka.
Pre mňa je to tentokrát Dina Gottliebová. Snehulienka z Birkenau.
Mgr. Zuzana Vasková
Zámok Pszczyna, ktorý sme ako žiaci tretieho ročníka a septimy navštívili v rámci výletu do Poľska, bol čarovný. Priam ako z rozprávky. Zo slúchadiel, ktoré sme pri vstupe dostali, sme mali možnosť dozvedieť sa mnoho o histórii a o ľuďoch, ktorí ho obývali. (Nejedno dievča si určite predstavilo mať izbu ako Daisy). Výlet bol super, no bohužiaľ sme sa nestihli prejsť po veľkom priľahlom parku, v ktorom žijú posledné zubry v Poľsku.
Alžbeta Pekarová, septima
