Folklórny súbor Váh na cestách…

163

Po mladších folkloristoch, ktorí v júni cestovali na festival do Španielska, vydal sa reprezentovať naše piesne a tance aj folklórny súbor Váh.

Sedem tanečných párov a jedenásť muzikantov spolu s krojmi a hudobnými nástrojmi nabrali smer Pécs v Maďarsku 16. augusta v poobedňajších hodinách. Cesta nebola až taká ďaleká. Už o polnoci nás vítali, ešte s teplou večerou, naši noví maďarskí priatelia – šéf festivalu Attila a Máté s Mírou (naši sprievodcovia), na stredoškolskom internáte v Pécsi, kde sme mali zabezpečené ubytovanie spolu so súborom z Bosny a Rumunska. Program nám začínal hneď vo štvrtok ráno.

Raňajky, krátka prehliadka historického centra, trasy sprievodu a hor sa na priestorovú a zvukovú skúšku na veľké javisko v letnom amfiteátri. Večer nás už čakal prvý sprievod a spoločné vystúpenie s folkloristami zo Sardínie a Rumunska. Sprievod začínal krátkymi tanečnými ukážkami a zapojením divákov do tanca na hlavnom námestí Széchenyi tér, medzi bývalou mešitou Pašu Gazi Kasima (teraz kostol Najsvätejšej Panny Márie), stĺpom Najsvätejšej Trojice a jazdeckou sochou Jána Hunyadiho. Po chvíli sa vydal starodávnymi uličkami okolo mohutnej novorománskej katedrály Sv. Petra, rannokresťanského cintorína a opevneného biskupského zámku smerom k amfiteátru. Začiatok programu zabrzdila malá prehánka, no potom sa už pokračovalo až do finále. Po programe nasledovala krátka škola tanca vedená rumunským súborom. V prvý festivalový deň sme sa predstavili tancom z Marikovej, Kuvanou z Dohňan/Záriečia a „Kosceleckými čardášmi”.

V piatok ráno po raňajkách sme vyrazili na celodenný program do mestečka Mohács. Po príchode nás čakalo krátke stretnutie so starostom, rýchla exkurzia centra a výlet k múzeu – pamätníku na Mohácskom poli (spomeňte si na dejepis). Po obede opäť javisková a zvuková skúška, chvíľa voľného času a večer opäť program na partnerskom festivale so súbormi zo Sardínie a Rumunska, no tentoraz v Mohácsi. Divákom sme naservírovali tanec z Červeného Kameňa, cepový tanec zo Záriečia a „Koscelecké čardáše”. Po programe nasledovala zábava s krátkymi školami tanca všetkých zúčastnených súborov vrátane nás. Neskoro v noci opäť návrat do Pécsu.

Sobota, posledný deň festivalu, sa doobeda niesla v znamení oddychu a po obede prišiel podobný kolotoč ako vo štvrtok. V programe nahradili súbor zo Sardínie folkloristi zo Sarajeva (BiH). Záver celého festivalu patril spoločnej tanečnej choreografii, ktorú sme sa s ostatnými súbormi učili počas javiskových skúšok. V tomto programe sme predstavili ucelený programový blok z nášho minuloročného výročného predstavenia Veselie…, a to cepový tanec, sólo zaľúbencov, „družbovský” a tanečnú choreografiu na motívy samotného svadobného veselia „Neviem, neviem…”.

Počasie bolo celý čas ukážkovo prázdninové, 35°C cez deň a v noci 26°C až do sobotnej polnoci, kedy prišla poriadna búrka trvajúca do sviatočného Svätoštefanského nedeľného rána a schladila nám rýchlu cestu domov do Púchova, kde nás už okolo piatej poobede čakali naši príbuzní a priatelia.

Pécs je piate najväčšie mesto Maďarska s veľmi bohatou históriou – miesia sa tu stopy staroveku, kresťanstva, islamu aj judaizmu. Mesto sa nachádza v blízkosti chorvátskych hraníc a už tam cítiť stredomorskú atmosféru. Nie nadarmo sa prezýva aj Déli Kapu, čiže Južná brána – tento slovný zvrat mal v názve aj festival, ktorého sme sa zúčastnili. V roku 2010 bolo mesto hlavným mestom európskej kultúry. Na naše prekvapenie sme tam stretli aj slovenských a českých dovolenkárov, ktorí si tu užívali miestne kúpele.

Mohács je počtom obyvateľov ako náš Púchov. Mestečko je známe hlavne pre významnú bitku z roku 1526 medzi vtedy porazeným uhorským vojskom a víťazným tureckým vojskom. V súčasnosti je mestečko hojne navštevované počas karnevalu (Busójárás), ktorý sa koná ako rozlúčka so zimou (je tiež zapísaný do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO) a jeho ústrednými postavami sú čerti, podobní tím, ktorých môžeme nájsť aj na Valašsku. V celom regióne bol viditeľný vplyv rôznych kultúr na tvar krajiny a obce tu nemali len dvojjazyčné názvy, ale niektoré dokonca trojjazyčné – maďarské, nemecké a chorvátske.

Cestu sme úspešne zvládli vďaka našim stabilným partnerom – Púchovskej kultúre, s. r. o., OZ Folklórne srdce Púchov a autobusovej doprave DORTRANS. Najbližšie nás môžete vidieť v programe k 80. výročiu železnice Púchov – Horní Lideč 3. septembra, na Valašskom záření vo Vsetíne 8. septembra a samozrejme na Púchovskom jarmoku. Tešíme sa!

Text: Martin Rosina
Foto: Ninka Žwaková (Šibíková)

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

3 × 3 =