FSk Rozmarínek zo Záriečia slávila 15. výročie svojho pôsobenia

291

Pred pätnástymi rokmi vznikla folklórna skupina Rozmarínek. Šesť mladých žien zanietených do záriečskeho folklóru sa začalo stretávať a pospevovať si piesne starých mám a otcov. Ani jedna z nich netušila, že o pätnásť rokov budú stále spieva a tešiť širokú verejnosť. Dievčatá sa postupom času zdokonaľovali a z ich pospevovania sa stávajú vychýrené speváčky. Presne tak, ako diamant v surovom stave vyzerá ako obyčajný kameň, až keď prejde rukami majstra brusiča sa ukáže v celej svojej kráse. Rozmarínky, tak im familiárne hovoria, dosiahli počas svojho účinkovania veľa úspechov a to nielen v Púchovskej doline, ale aj v rámci celého Slovenska. Ich vystúpenia sú pohladením všetkých zmyslov. Prejav týchto skromných mladých žien je plný emócii a poslucháč sa ocitne späť v čase, keď si tieto piesne spievali naši predkovia. Pieseň pre nich bola akási modlitba počas celého ťažkého života.

V sobotu 15. apríla sa začal záriečský kultúrny dom zapĺňať milovníkmi folklóru. Ako prví vystúpili hosťujúci Trombitáši z FSk Javorník zo susednej obce Lúky. Ticho plnej sály preťal nadpozemský zvuk obrovských fujár trombít. Fujara – trombita je starý nástroj, ktorý používali pastieri púchovskej doliny, nielen na rôzne oznamy a varovania, ale aj pre potešenie. Je obdivuhodné, ako majstrovsky vedia na týchto starodávnych nástrojoch zahrať Lúcky folkloristi. Vedúca skupiny Rozmarínek Janka Siekliková Ráčková srdečne privítala všetkých prítomných a vzácnych hostí a začal sa skutočne neopakovateľný program z ktorého bol kultúrny dom naplnený éterickou energiou prekrásnych piesní púchovskej doliny. Dievčatá poslucháčom zaspievali pásmo záriečských piesní. Po nich pokračovali v programe folkloristi z Mestečka, ktorí svojim vystúpením obohatili túto sviatočnú udalosť.

Janka Siekliková Ráčková pozvala na pódium Štefana Gardoňa Kaštýľskeho, rodáka zo Záriečia, ktorý je od samého začiatku skalným fanúšikom FSk Rozmarínek a ktorý krstil aj ich prvé CD – Ze srdénka- Vo svojom príhovore si zaspomínal na časy, keď polia, lúky a stráne spievali. Keď pracovitý ľud s láskou oral, sial a žal, aby na stole mohol voňať chlieb náš každodenný. Chlebík si každý v minulosti prenesmierne vážil a dožinky bola každoročná slávnosť. Zaspomínal si na časy, ako nosili deti vodu na polia žencom aj ako si s Petrom Vodárom spievali v práci pri robote záriečske piesne. Nezabudol poďakovať pánovi Imrichovi Tatierskemu, ktorý zozbieral a notovo zapísal piesne Púchovskej doliny a v dvoch knihách aj vydal. Následne ako prekvapenie bolo uvedené do života druhé CD FSk. Rozmarínek pod názvom… hraj hora… Pokrstil ho Štefan Gardoň obilím, preto lebo aj dievčatá zbierali staré piesne, tak ako klásky a uvili z nich žatevný veniec (CD). Rozmarínky pokračovali vo svojom programe nádhernými piesňami Púchovskej doliny.

Na záver všetci účinkujúci spoločne zaspievali pieseň „Už nám pán Boh pomohel, hraj hora, hraj hora hora javorová… Ku spevu sa pridali aj všetci prítomný v sále a zdalo sa, že hora naozaj zahrala. Púchovská dolina si zachováva tradície hlavne vďaka folklórnym skupinám a takto oživuje spomienky na našich predkov. Nemalou mierou tomu prispieva neveľká FSk Rozmarinek.

Štefan Gardoň Kaštýľsky