Generálny riaditeľ ŠFRB: Nájomné byty slúžia na sociálne bývanie, sú určené pre rodiny na preklenutie obdobia, kým si zaobstarajú vlastné bývanie a na dočasné bývanie

2026

Po júnovom rokovaní mestského zastupiteľstva (27. 6. 2018), kde zarezonovala problematika mestských nájomných bytov postavených s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, oslovila redakcia Púchovských novín ŠFRB a Ministerstvo dopravy a výstavby SR, pod ktorého gesciu ŠFRB patrí. Stanovisko ministerstva sme uverejnili v ostatnom printovom vydaní Púchovských novín (na webe čítajte tu). Po takmer troch týždňoch sa pridal aj ŠFRB. Na otázky odpovedal generálny riaditeľ ŠFRB Ing. Juraj Kurňavka.  

Generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania Juraj Kurňavka. Foto: ŠFRB.

Aké podmienky musí spĺňať potenciálny nájomca nájomného bytu, ktorý postavilo mesto s podporou ŠFRB a kde sú stanovené?
Podmienky sú stanovené v § 22 zákona č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ak je žiadateľom obec alebo samosprávny kraj, je možné prenajať nájomný byt fyzickej osobe žijúcej v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac do 3-násobku životného minima, pri 100-percentnom financovaní z úveru zo ŠFRB do 4-násobku životného minima, ak je žiadateľom právnická osoba je to do 5-násobku životného minima.

Na aké doby môže mesto uzatvárať s potenciálnymi nájomníkmi nájomné zmluvy?
Doba nájmu podľa zákona 443/2010 Z. z. je dohodnutá v nájomnej zmluve a môže byť najviac tri roky okrem prípadov,
– 
ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom (§ 143 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 1 a § 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.) o cenách v znení neskorších predpisov) pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo
– 
ak nájomcom je osoba podľa § 22 ods. 3 písm. d), ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.

Čo v tom prípade, ak nájomca po určitom čase prestane spĺňať stanovené podmienky?
Mestá a obce, ktoré sú vlastníkmi bytov, sú zodpovedné za hospodárenie s nimi a musia sa riadiť v zmysle platného zákona. Nájomník, ktorému skončí nájomná zmluva a nespĺňa zákonnom stanovené podmienky na uzavretie novej nájomnej zmluvy, stráca nárok na ďalšie užívanie nájomného bytu.

Je rozdiel, ak nájomca nájomného bytu postaveného s podporou ŠFRB prestane spĺňať podmienky po troch – štyroch rokoch a povedzme po pätnástich?
Dĺžka nájmu, po ktorú nájomník byt užíval, nie je rozhodujúca. Mestá a obce ako vlastník bytu sa musia riadiť v zmysle platného zákona.

Existuje možnosť, aby mesto (obec) mohlo odpredať nájomné byty postavené z podpory zo ŠFRB do vlastníctva dlhoročných nájomcov?
Podmienkou pre poskytnutie podpory zo ŠFRB je zachovanie nájomného charakteru bytov po dobu splácania úveru, minimálne 20 rokov. Po splatení úveru a dodržaní podmienky 20 rokov nájomného charakteru je na vlastníkovi, ako bude nakladať so svojím majetkom.

Aká sankcia hrozí mestu (obci) ak byty prenajíma nájomcom, ktorí nespĺňajú stanovené podmienky?
Je to v gescii Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Akým spôsobom ŠFRB kontroluje nakladanie s nájomnými bytmi, ktoré boli postavené s jeho podporou a ich využívanie?
ŠFRB v zmysle platnej legislatívy vykonáva kontrolu účelu použitia podpory (teda v tomto prípade, či nájomné byty reálne slúžia na bývanie), dodržiavania podmienok, za ktorých boli prostriedky fondu poskytnuté, dodržiavanie zmluvných podmienok zakotvených v úverovej zmluve.

Aká je filozofia výstavby nájomných bytov postavených s podporou ŠFRB z pohľadu ŠFRB? Má ísť o nájomné byty skôr slúžiace na rozbeh do života, kde sa budú nájomníci pravidelne po niekoľkých rokoch meniť, prípadne na preklenutie nepriaznivých životných situácií alebo…?
Obstaranie nájomného bytu slúži na sociálne bývanie, byty sú určené pre rodiny na preklenutie obdobia, kým si zaobstarajú vlastné bývanie a na dočasné bývanie za účelom podpory mobility pracovnej sily.
Podpora sa poskytuje na byty bežného a nižšieho štandardu, kde sú stanovené technické požiadavky (napr. maximálna priemerná podlahová plocha bytov), ekonomické požiadavky (napr. maximálny priemerný oprávnený náklad stavby na jeden meter štvorcový podlahovej plochy bytu) a hranica mesačného príjmu žiadateľa.

-tam-, Foto: archív PN