História kaplnky v Horných Kočkovciach

308
Stav kaplnky v apríli 2017

Dvojvežovú kaplnku na Trenčianskej ceste v Horných Kočkovciach neprehliadol asi nikto z domácich obyvateľov. Táto historizujúca architektúra svojim dvojvežovým priečelím upúta každého okoloidúceho.

Kaplnka je orientovaná v osi východ-západ, vchod má otočený smerom k ceste a k železničnej stanici, aby si ju všimli prechádzajúci ľudia. No zdá sa, že jej zanedbaný vzhľad a zanedbané okolie ako keby svedčilo, že nikoho neupútala. V novinách jej boli venované viaceré články, mnoho ľudí denne prechádza okolo, no väčšina ani nevie, že ju ľudia kedysi volali „Magdalénka“.

Kaplnka „Magdalénka“ leží na úpätí svahu zaniknutej „Kočkovskej skaly“, ktorým vedie stará cesta na cintorín. Nachádza sa v peknom lesoparkovom prostredí, ktorý sa tam vytvoril desaťročiami z náletových drevín. Podľa zaužívaného názvu to je pohrebná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Postavená bola v druhej polovici 19. stor. v historizujúcom slohu ako jednoloďová sakrálna budova s dvoma vežičkami, a takú ju poznáme aj dnes.

Historická fotografia kaplnky

Čo odkryl reštaurátorský prieskum?

Prebiehajúci reštaurátorský prieskum ukázal, že kaplnka bola zväčšovaná, čo dokazuje jej staršiu históriu. Hľadanie v archívoch nám pomohlo objasniť viac z histórie a objasniť dôvod jej výstavby. Čo nám teda odkrýva história?

Historik Peter Buday pátral v Súpise pamiatok na Slovensku, ktorý vyšiel v roku 1968. Tam ju hodnotili ako stavbu z 19. storočia, bez štýlového zaradenia. Jej vznik je spojený s pôsobením kanonika Augustína Floriána Balogha, farára v Horných Kočkovciach. Vzhľadom na nedostatok poznatkov z pamiatkového fondu, bolo nutné pristúpiť k výskumu prameňov, ktorý sa realizoval v archíve Nitrianskeho biskupstva. V písomnostiach z farnosti Horné Kočkovce sa mu podarilo nájsť materiály súvisiace so založením a fungovaním kaplnky i neskoršími stavebnými zásahmi, vykonanými pred I. svetovou vojnou.

Kanonik A. Balogh

Rodinná krypta kanonika Augustína Floriána Balogha

Balogh predstavil svoju ideu kaplnky v júni 1874 v liste nitrianskemu biskupovi Augustínovi Roškoványmu, kde píše: „S ohnivou túžbou chcel som kaplnku vystaviť, kde by som mohol po skončení svojho života seba, i mojich príbuzných uložiť. Ale materiálne nedostatky tento zámer zmarili a teraz, zdá sa, že i tieto boli vyriešené…“ V liste nitrianskemu biskupovi opísal víziu budúceho dvojvežového objektu s kupolou, situovaný pri cintoríne v Horných Kočkovciach, na dĺžku merajúci tri, na šírku dve siahy (1 siaha = 1,89m). Na jej výstavbu mal byť využitý materiál zo zničeného kostola, ktorý sa nachádzal na dnešnom cintoríne. Kaplnka mala byť zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, svätej Márii Magdaléne a svätému Augustínovi.

Podpis kanonika A. F. Balogha

Biskup Roškovány jeho túžbe vyhovel, nakoľko bola Baloghom zabezpečená istina na udržiavanie objektu a stavba ešte v ten rok začala na zelenej lúke. V dodatku svojej knihy píše o stavbe, „ktorá začala v chudobe, ale miestny patrón Karol Mottesiczky pomohol stavbe tým, že obetoval dubové drevo na krov a 2.500 tehál na stavbu, gróf Königsegg Aulendorf daroval 20 zlatých a 5.000 tehál a pomáhali aj iní dobrodinci, ktorí hradili asi ¼ nákladov. Vŕšok bolo treba za pomoci miestnych farníkov splanírovať tvrdou prácou a stavbu započať. Kaplnka dnes stojí pri ceste na vŕšku pod cintorínom, okolo nej je háj ovocných stromov a iných okrasných stromov a ovocnými kríkmi je ozdobený. Z tohto miesta je utešený pohľad na Váh a jeho okolie.“

Augustín Balogh v sprievodnom liste k žiadosti o povolenie stavby kaplnky uvádza, že chce kaplnku zasvätiť Panne Márii Nanebovzatej, svätej Márii Magdaléne a svätému Augustínovi z Kartága, ktorý bol jeho menovitým patrónom. Trojité patrocínium sa vyskytuje ojedinele a to robí kaplnku osobitou.

Obrazy v nikách

Stavba kaplnky v rokoch 1874-1878

Podľa reštaurátorského prieskumu, ktorý vypracovali p. Buday, M. Pleidel, T. Kružlík a A. Krchňák mala kaplnka dve hlavné stavebné fázy. V rámci prvej, od roku 1874 do roku 1878, vznikla hlavná loď s dvojvežovým priečelím a hrobkou pod podlahou kaplnky, merajúca 3×2 siahy (1 siaha = 1.9 m). Stavba bola z kameňa bývalého kostola a 7.500 tehál, ktoré darovali Karol Mottesiczky a gróf Gustáv Königsegg. Hrubá stavba kaplnky bola hotová už na prelome júla a augusta 1874. Hoci šlo o neveľkú architektúru, dokončovacie práce v interiéri a jeho zariaďovanie prebiehali až do leta 1875. Po dostavbe boli steny omietnuté bielym vápenným náterom (pačok) a namaľované na svetlomodro a klenba kaplnky bola namaľovaná tmavomodrým náterom.

Kniha A. F. Balogha (1872)

Balogh vo svojej knihe „Beatissima Virgo Maria Mater Dei, qua regina et patrona Hungarorum II.“ opisuje aj interiér kaplnky: „Svätyňa je solídne postavená, opatrená dvoma vežičkami, nad nimi vyniká kupola, z ktorej vo výške čnie pozlátený kríž. Na oltári dominuje obraz Nanebovzatia Panny Márie a vo vnútri sú drevené sochy svätej Márie Magdalény, svätého Štefana – kráľa a svätého Ladislava – kráľa. Mobiliár kaplnky pozostáva z murovaného oltára a je opatrený kostolnými predmetmi.“ Neskôr bolo zaobstarané harmónium z Viedne (malý organ), luster z Budapešti, dve drevené lavice a zopár svietnikov. Kaplnka mala i tri zvony, ktoré boli 22. júla 1878 slávnostne posvätené. Mali meno Panny Márie – kráľovnej Uhorska, svätej Márie Magdalény a svätého Štefana – kráľa a boli zavesené vo vežičkách vstupnej fasády, kde je doteraz zachovaná drevená zvonová stolica.

Kniha A. F. Balogha (1872)

Vysvätenie kaplnky a mariánske púte

Krypta bola A. Baloghom dňa 22. júla 1875 požehnaná a v čase ukončenia murárskych prác boli v hrobke pod kaplnkou umiestnené pozostatky Baloghových rodičov. Svojho otca Floriána Balogha st. (+1863) a matku Alojziu rod. Kubicovú (+1857) pochoval najskôr pri „starom kostole“, ktorý stál v priestore dnešného cintorína. (Augustín Balogh v svojom príspevku o dejinách farnosti opísal pôvodný „opustený kostol obce ako skromný objekt s trámovým stropom, drevenou vežičkou a jediným oltárom“. Pretože bol kostol obohnaný obranným múrom a postavený na vyvýšenom mieste, jeho pôvod kládol do čias svätého Štefana, príp. svätého Ladislava – do 11. storočia!) Spolu s nimi boli pravdepodobne do krypty kaplnky neskôr uložené aj telesné pozostatky jeho brata Karola, čo však nevieme presne zistiť. Na Vianoce roku 1875 tu s nimi, nevedno prečo, pochovali i sedemročnú Magdalénu Bajcsiovú, dcéru miestneho zemana Michala Bajcsyho a neznámu Lenku, ktorej priezvisko nepochopiteľne neuverejnili.

Interiér kaplnky pred opravou, stav v apríli 2017

Samotný Balogh osobitne dbal o rozvíjanie mariánskej úcty a zasvätil jej aj svoju najdôležitejšiu knižnú prácu, vydanú dva roky pred stavbou kaplnky. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie sa na jeho podnet počas významnejších sviatkov stávala dejiskom liturgickým slávení. Podľa knihy zbierok to bol napr. každoročne opakovaný sviatok 29. júna, kedy sa kaplnka stala cieľom mariánskych procesií z celého púchovského regiónu. Kaplnka teda slúžila druhotne ako Mariánska pútnická kaplnka pre celé okolie Púchova a mala podnietiť a posilniť úctu k Panne Márii v regióne, ktorú horlivo podporoval vtedajší nitriansky biskup Augustín Roškovány. Pravdepodobne odvtedy sa zaužíval pre kaplnku ľudový názov „Magdalénka“, ako je pomenovaná v neskoršej korešpondencii Augustína Balogha s biskupom Roškoványm z roku 1891.

List A. F. Balogha s opisom kaplnky

Prestavba kaplnky v rokoch 1897-1898 a jej úpadok

Procesie ku kaplnke smerovali až z Dubnice nad Váhom a to vyžadovalo jej zväčšenie. Ako uvádza historický prieskum, o dve dekády neskôr (1897–1898), na sklonku Baloghovho života, sa uskutočnila II. stavebná fáza – predĺženie a zvýšenie kaplnky do dnešnej veľkosti. Kaplnka dostala novú farbu v interiéri, tentoraz okrovo-zelenú vo vstupe a v priestore oltára. Oltár bol upravený modrým náterom. Nad vchodom vynikal nápis prevzatý zo 134. žalmu: „Venite exsultemus Domino.“ – „Poďte, plesajme v Pánovi.“

Zápis v matrike úmrtí

Augustín Florián Balogh zomrel dňa 3. septembra 1898 v Horných Kočkovciach. Je pochovaný v krypte kaplnky, ktorej výstavbu inicioval. Záznamy o pohrebe uvádzajú ako miesto pochovania: In cripta capellae B. M. V, a čas pohrebu: 5. septembra 1898, teda o dva dni neskôr. Augustína Balogha pochoval Ján Potucsek, ako sa to uvádza v matrike Farského úradu v Horných Kočkovciach.

Po smrti Augustína Balogha však kaplnka začala upadať. Aj keď bola kaplnka vyhľadávaným cieľom veriacich a navyše stála v exponovanej lokalite pri hlavnej ceste vedúcej cez brod do Púchova, kvôli nedostatočnej údržbe chátrala. Stačilo len desať rokov a následkom zatekania cez poškodenú drevenú šindľovú strechu hrozil pád klenby kaplnky. Havarijný stav si tak v roku 1908 vynútil zavretie kaplnky.

Oltár pred opravou, stav v apríli 2017

Rekonštrukcia kaplnky v roku 1910

Od januára 1908 za začala zbierka na opravu kaplnky, podrobne zachytená v osobitnej knihe. Jednotliví veriaci sa zberali po jednej – dvoch korunách, pridávali sa zbierky procesií z okolia a nemalú sumu 270,- korún venovali Slováci žijúci v Amerike. Koncom júla roku 1910 farár Martin Némedy požiadal nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho o finančnú pomoc pre jej generálnu opravu, ktorý prispel sumou 200,- korún. Vďaka zbierke sa uskutočnila generálna oprava. Renováciu kaplnky dokončili v septembri roku 1910. Opravil sa krov kaplnky, strecha sa pokryla plechom, vložili sa kovové výstuže do popraskaných múrov, urobilo sa nové kožovanie zvnútra a zvonka, odviedla sa dažďová voda a prefarbili sa dvere kaplnky.

Všetky príjmy boli 1.116,80,- korún a výdavky činili 1.047,40,- korún „a keďže Kaplonka svätého Jána Nepomuckého v Nosicách bola tiež moc obúraná, orúcaná, tak na žiadosť školské stolice, socha, kaplonka svätého Jána Nepomuckého opravená, okožovaná, celá obielená! Za túto prácu Jánovi Majtánovi staviteľovi sa vyplatilo 69,- korún a 40,- halierov, ktorý obnos zostál z opravy kaplonky Panny Márie. Zapísal 30. XII. 1910, Martin Némedy, farár.“ Bližšie nemenovaným maliarom z Novej Bane sa popri renovácii kaplnky obnovil oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa nám žiaľ nedochoval ani na fotografii.

Kaplnka v novembri 2017

Odstránenie tabulí s menami pochovaných

Napriek tomu, že Martin Némedy celkom nezdieľal „pútnické nadšenie“ Augustína Balogha a svojich farníkov, predsa len rešpektoval tradíciu živenú svojím skorším predchodcom a slúžil v kaplnke sväté omše počas hlavných mariánskych sviatkov. Z Némedyho riadkov vysvitá jeho „rezervovaný postoj“ ku kaplnke. Vnímal ju predovšetkým ako pútnické miesto a nie pietne miesto. V korešpondencii medzi Martinom Némedym a nitrianskym biskupom sa nachádza nákres, z ktorého sa dozvedáme, že vo fasáde kaplnky sa pôvodne nachádzali dve nápisové tabule o pochovaných v krypte. Jedna tabuľa bola s menami Baloghových rodičov a druhá s menom Magdalény Bajcsyovej a neznámej „Lenky“. Otázky vyvolávala najmä druhá tabuľa s menom Magdalény Bajcsiovej a s menom neznámeho dievčaťa „Lenke“. Preto sa plánovaná obnova kaplnky stala vhodnou zámienkou pre odstránenie nápisových dosiek z exteriéru kaplnky. Némedy v snahe „zvýšiť vnútornú i morálnu hodnotu kaplnky“ žiadal cirkevnú vrchnosť o povolenie odstrániť tabule. Aby zásah nebol príliš „na očiach verejnosti“, mal sa uskutočniť bez zbytočného rozruchu. Spolu s otáznou tabuľou bola osekaná a cementom omietnutá aj druhá tabuľa s menami Baloghových rodičov. Tým sa zdôraznil pútnický charakter kaplnky, ale odoprel sa kaplnke charakter pietneho miesta a zastrel sa tak prvotný úmysel zakladateľa – vytvoriť reprezentačnú rodinnú kaplnku s kryptou na pochovávanie.

Kaplnka v novembri 2017

Zmeny vlastníkov pozemkov okolo kaplnky

Martin Némedy v nasledujúcom roku musel riešiť majetkovo-právne nezrovnalosti spojené so stavbou, ktorá údajne nebola zapísaná ani v zoznamoch katastra. Pozemok pod kaplnkou bol v roku 1908 vytvorený oddelením z pôvodného pozemku č. 703/1, ktorý bol vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi a ktorý kúpili od cirkvi veľkopodnikatelia Emil Brichta a Šandor Löwy. V kúpnopredajnej zmluve z roku 1911, keď im Farský úrad v Horných Kočkovciach predal pozemky pod dnešnú Mikonu, je kaplnka už zakreslená. O rok neskôr, keď obuvnícky podnikateľ Emil Brichta a neskorší riaditeľ fabriky Syderolit Šandor Löwy kúpili tzv. „Kočkovskú skalu“, kúpili spolu s ňou i priľahlé pozemky okolo kaplnky. V tejto kúpnopredajnej zmluve z roku 1912 bol už kaplnke priznaný pozemok vo výmere 294 štvorcových siah a kaplnka i pozemok pod kaplnkou ostali vo vlastníctve farnosti Horné Kočkovce.

Po predaji sa začalo s ťažbou kameňa pre fabriku Syderolit na tzv. „Kočkovskej skale“, ktorá tým zanikla. Podnikatelia s obuvou sa však pre špekulatívne podnikanie dostali do vážnych ťažkostí. Vyrábali obuv pre c. a k. armádu a ich zisky boli veľmi vysoké. Spočiatku kvalitná obuv, pre zvyšujúci sa dopyt začína byť nekvalitná a najmä pre nedostatok surovín začali kožu nahrádzať nekvalitnými surovinami, najmä papierom. To malo fatálne následky pre c. a k. armádu a jej vojakov na fronte. Brichtu a jeho spoločníka Löwyho obžalovali a štát zabezpečil úplný krach továrne uvalením vysokých náhrad za dodávku absolútne nekvalitnej obuvi pre monarchistickú c. a k. armádu. Fabrika pre obuv prestala po I. svetovej vojne existovať a Brichta bol 14. júla 1925 donútený predať pozemky bývalej „Kočkovskej skaly“ a okolia istému Martinovi Naufeldovi.

Kaplnka v novembri 2017

Zoštátnenie pozemkov a zápis kaplnky ako kultúrnej pamiatky

V roku 1938 boli niektoré pozemky okolo kaplnky vyvlastnené s cieľom rozšírenia železničnej stanice. Pozemky Martina Neufelda a Martina Löwyho boli vládnymi arizačnými zákonmi zo dňa 21. júna 1939 zapísané v prospech Slovenského štátu. Neskôr tzv. „Benešovými dekrétmi“ (dekrétom č. 100/45 – O znárodnení lomov a niektorých priemyselných podnikov) boli pozemky v apríli 1949 zapísané v prospech Azbestovocementových závodov, národný podnik v Nitre. Aby to nebolo málo, v marci roku 1954 prepadli pozemky právnym titulom znárodnenia v prospech Československého štátu – v operatívnej správe Azbestovocementových závodov národného podniku v Nitre.

V povojnovom období bola kaplnka „Magdalénka“ v roku 1963 zavedená do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Za kultúrnu pamiatku bola kaplnka Nanebovzatia Panny Márie vyhlásená 7. novembra 1963 na základe rozhodnutia evidovaného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky s označením SKK ONV P. BYSTRICA 70/63. Krajské pamiatkové stredisko v januári 1968 odobrilo plán opravy a adaptácie kaplnky na Dom smútku; aj Biskupský úrad v Nitre súhlasil, ak ostane zachovaný pôvodný oltár; no Mestský národný výbor v Púchove, ktorý o to žiadal, sa neskôr vzdal tejto myšlienky.

Zosunutá zem zo svahu za kaplnkou, stav v máji 2017

Problémy s vandalizmom

V roku 1972 Biskupský úrad navrhol odovzdať kaplnku do správy Krajskej pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici, tá ju však do svojej správy neprevzala. Preto musel vtedajší správca, Dr. Ondrej Vršanský, nájsť spôsob záchrany kaplnky sám. On dokonca v roku 1975 navrhol zlikvidovanie kaplnky, lebo akékoľvek opravy boli podľa jeho názoru zbytočné, keďže objekt sa zakaždým stal terčom vandalov. Kaplnku za kultúrnu pamiatku nepovažoval. Upozornil na opakované pokusy o vniknutie do kaplnky a do hrobky, na ničenie interiéru a na nečinnosť vtedajšieho MNV, ktoré nemalo pre politické dôvody najmenší záujem opravu kaplnky podporiť. V liste nitrianskeho biskupa Jána Pástora zo dňa 16. júna 1975 si mal vyžiadať vyradenie kaplnky zo zoznamu pamiatok a zámer uskutočniť. „Dávam Vám plnú moc, aby ste s kaplnkou naložili podľa Vášho uváženia.“

Dr. Ondrej Vršanský v r. 1976 v liste odboru kultúry ONV opisuje kaplnku vo vnútri zdemolovanú a asi 60 rokov nepoužívanú, ale žiadosť o vyradenie zo zoznamu kultúrnych pamiatok pravdepodobne nedostal. V roku 1980 hlásil cirkevnému odboru ONV, „že mrežové dvere pre hrobku (kaplnku) a jej okná na starom cintoríne sú hotové, ako ste sa na tom dohodli s Biskupským úradom. Preto prosím o povolenie vyplatiť to z kostolnej pokladne vo výške asi 5.000,- Kčs. V tom by bola práca aj materiál. Dúfame, že sa nestane to, čo bolo posiaľ neriešiteľné. Totiž, koľko ráz sa to dalo opraviť, toľko ráz to vlamači znovu spustošili a narobili nových výdavkov… Preto za týchto okolností nie je možné byť zodpovedný za pamiatkové predmety… Z našej strany robíme všetko, aby sa nedbanlivosť nestala.“

Kaplnka v novembri 2017

Obnova kaplnky v 80. rokoch 20. storočia

K väčšej obnove stavby prišlo až v 80. rokoch 20. storočia, kedy ju prikázalo MNV v Púchove opraviť miestnej rímsko-katolíckej cirkvi na náklady farnosti, hoci kaplnku farnosť nepoužívala. V roku 1981 prosil Dr. Vršanský kultúrne a cirkevné oddelenie ONV o povolenie na generálnu opravu kaplnky, ktorú bol ochotný prevziať Stavebný podnik v Púchove a uhradenie opravy prebral Rímskokatolícky farský úrad v Horných Kočkovciach. Tak sa začala oprava kaplnky „Magdalénky“ do podoby, v akej ju poznáme dnes.

Pri oprave sa pristúpilo k oprave strechy, ktorá po úprave strešného plášťa máličko zmenila svoj tvar. Kupolovú strechu podľa svedectva fotografií završovala valcová „lucerna“ s helmicou v tvare stlačeného kužeľa, nesúcou guľu s krížom, ktorá tam už nie je. Staršia strecha nemala tak výrazný presah pred rovinu fasád, ako tá dnešná. Azda v rovnakom čase boli odstránené aj ozdobné segmentové rímsy nad oknami na bočných múroch. Fasáda kaplnky bola omietnutá brizolitom a netretá žlto – bielo. Náter okien a dverí hnedou farbou obnovili pri týchto opravách. A táto informácia je nateraz posledným dodatkom k osudom pamiatky pred druhým miléniom. Kaplnka „Magdalénka“ ostala stáť počas turbulentného 20. storočia na svojom mieste a v pamäti najstarších obyvateľov Horných Kočkoviec slúžila pohrebným sprievodom na ceste k cintorínu ako zastavenie na krátku modlitbu pri absencii domu smútku, ale aktívne sa nepoužívala prakticky celé jedno storočie.

Kaplnka v novembri 2017

Vlastnícke zmeny po roku 1989

Po Nežnej revolúcii dňa 3. septembra 1993 prišlo k zániku ACZ-etky a okolité pozemky Azbestovocementových závodov pripadli do správy Slovenského pozemkového fondu. V roku 2003 prebehla Reorganizácia pozemkov v Horných Kočkovciach. Pozemky okolo a pod kaplnkou ostali nevysporiadané a kaplnka nemala na liste vlastníctva uvedeného vlastníka, ani pridelené súpisné číslo. O vlastníctvo kaplnky a priľahlého pozemku sa v roku 2016 začala uchádzať Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Horné Kočkovce, ktorá spravuje hnuteľný a nehnuteľný cirkevný majetok v katastri Horné Kočkovce. Farnosť Horné Kočkovce kaplnku spravovala od jej vzniku, preto jej nárok bol oprávnený. Pozemok pod kaplnkou vždy ostal vo vlastníctve farnosti Horné Kočkovce.

Pri výstavbe kaplnky boli vedľa nej vysadené dve lipy, ktoré sú tam doteraz. Časť kaplnky a jedna z týchto líp však ostala po nevhodne urobenej ROP z roku 2003 na susednom pozemku Slovenského pozemkového fondu a dokonca bola aj časť kaplnky vo výmere 2 m² vo výlučnom vlastníctve Okresného úradu v Trenčíne. To sme považovali za nezmyselné a nesprávne. K historickému objektu, akým kaplnka bezpochyby je, by mal patriť aj primeraný pozemok potrebný pre opravy a pre úpravu okolia. Preto sme žiadali úpravu hraníc pozemku okolo kaplnky a predložili sme návrh geodeta Ing. Skušeka na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol Slovenským pozemkovým fondom najskôr odmietnutý. Po intervencii pracovníkov Katastrálneho úradu v Púchove a po predložení historických podkladov bol návrh Slovenským pozemkovým fondom nakoniec prijatý. Geometrický plán sa dal následne úradne overiť a zapísať spolu s budovou kaplnky na list vlastníctva Farnosti Horné Kočkovce a tak mohla konečne začať príprava na rekonštrukciu kaplnky.

Oprava interiéru kaplnky v septembri 2017

Obnova kaplnky v posledných rokoch

Záležalo nám na tom, aby sa objekt kaplnky dostal do správy farnosti Horné Kočkovce skôr, ako by na budove nastali nezvratné poškodenia, ktoré by ju natrvalo poškodili. Kaplnka je síce v súčasnosti nevyužívaná, no neznamená to, že by sa využívať nevedela. Pri oprave „Magdalénky“ sa vytvoril pracovný tím ochotných ľudí, ktorý sa pravidelne stretáva, aby sa dohodol rozsah budúcich prác a vybavil potrebné povolenia. K obnove kaplnky sa hlási stále viac ľudí, ktorí sa usilujú objekt zachrániť a opravu podporiť.

Dnes sú len málo viditeľné pôvodné terénne úpravy okolia kaplnky. Cesta popred kaplnku, hoci sa nepoužíva, vedie i teraz na cintorín a je v majetku mesta. Horná časť cesty je zarastená náletovými krovinami, no Mesto Púchov uvažuje o jej znovuobnovení v historizujúcom štýle a vytvorenie oddychovej zóny. Ku kaplnke samotnej nevedie ani chodník, ani prístupová cesta, hoci úprava terénu pred budovou naznačuje dva chodníky. Rozptylová polkruhová plocha pred kaplnkou bola neudržiavaná pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Dreviny sa rozrástli, no boli neošetrované a kaplnku ohrozovali. Štyri prestarlé agáty, ktoré pre nedostatočné zakotvenie v teréne ohrozovali strechu kaplnky a prispievali k zvýšenej vlhkosti objektu, boli v roku 2017 odstránené a bola určená náhradná výsadba, ktorá sa bude realizovať v závere obnovy. Kaplnka v súčasnosti vykazuje známky značného statického a vlhkostného poškodenia a vyžaduje zásadné opravy a odvlhčenie objektu.

Oprava exteriéru kaplnky v septembri 2017

Odstraňovanie príčin vlhnutia múrov

Ako prvé sme urobili odkvapové zvody pre dažďovú vodu, ktorá bude odvedená od stavby. Dali sme vypracovať statický posudok objektu. Statik po obhliadke objektu skonštatoval, že praskliny na budove nie sú nebezpečné pre stabilitu budovy. Za nebezpečný pre objekt považuje svah za kaplnkou, ktorý je nutné stabilizovať oporným múrom. Pristúpili sme k zložitému inžinierskogeologickému prieskumu podložia pod kaplnkou, ktorý poskytol podklady pre oporný múr za kaplnkou. Najskôr bol navrhovaný gabiónový múr, ktorého cena by bola najmenej 24.000,- Eur bez ceny práce, čo nie je možné finančne kryť z rozpočtu a tak sa v súčasnosti pracuje na vhodnom statickom návrhu lacnejšieho betónového múru.

Bol vypracovaný aj vlhkostný posudok. Na základe posudkov Ing. Baka, odborníka na staré kamenné budovy, stav zavlhnutia objektu bol veľmi rozsiahly. Zvýšená vlhkosť v múroch bola v zadnej časti kaplnky zaznamenaná do výšky 2 metrov! Spôsoboval to zosuv zeminy zo svahu za kaplnkou. Za pomoci techniky sa odstránila od základov kaplnky hlina a štrky zosúvajúce sa zo svahov a odstránili sa spodné časti zavlhnutej omietky za pomoci miestnych chlapov. V novembri 2017 sa vykonala odborná práca – chemická injektáž v základoch stavby, aby zabránila šíreniu vlhkosti z pôdy do múrov. Súčasné merania vlhkosti ukázali klesajúce hodnoty vlhkosti v múroch. Ak bude vlhkosť rýchlo ustupovať, v dohľadnom čase by sa mohol urobiť rozvod elektriny a následne aplikovať sanačné omietky v interiéri i v exteriéri kaplnky a položiť nová dlažba.

Výkop pre geodetický prieskum v máji 2018

Geodetický prieskum krypty

V podlahe kaplnky je viditeľný pôvodný vstup do krypty, vytvorený z pieskovca. Pôdorysný rozsah hrobky poznáme z georadarového prieskumu. Prieskum vykonali doktorandi Žilinskej univerzity z Katedry geodézie a zistili umiestnenie a veľkosť krypty: 2 x 3,5 x 1,8 m, ktorá korešponduje s prvotnou veľkosťou kaplnky. Krypta ostáva uzatvorená a do obruby pieskovca bude vsadený nový kamenný blok s menami pozostalých.

Pri obhliadke objektu pracovníkmi spoločnosti Pro Monumenta boli odhalené na priečelí objektu maľby na železnom plechu, ktoré sú v havarijnom stave a vyžadujú nutné reštaurovanie. Na starých fotografiách je ešte možné rozlíšiť obrysy postáv v nikách vežičiek. Pravdepodobne ide o svätú Alžbetu Uhorskú a svätého Štefana. Nevieme, kedy boli do dvojice ník v priečelí vsadené tieto maľby na plechu, ale ich stav je blízko zániku. Pracovníkmi pamiatkového úradu bolo nariadené ich premiestnenie do ateliérov a následné reštaurovanie zostávajúcich fragmentov maľby. Považujú za potrebné ich podrobne preskúmať a reštaurovaním zachovať pre budúce generácie, ak sa nájde dosť financií.

Prieskum krypty v máji 2018

Obnova vnútornej výbavy kaplnky

Kaplnka mala príslušný mobiliár – vnútornú výbavu, ktorý zmizol nevedno kam. Hlavný oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie sa nedochoval, dokonca ani jedinú fotografiu interiéru nemáme ani v archíve farnosti Horné Kočkovce, ani v archíve Pamiatkového úradu. Zachovali sa iba dve rozbité, neúplné kostolné lavice, žiadne iné prvky mobiliára. Interiér kaplnky plánujeme po konzultácii s KPÚ v Trenčíne nanovo vytvoriť, aby kaplnka mohla byť využívaná pre potreby liturgie. Na úprave interiéru intenzívne pracuje výtvarník Jozef Vydrnák z Dubnice nad Váhom, ktorého pozná široká verejnosť ako organizátora sympózia Ora et Ars v Skalke nad Váhom. Našou snahou je priniesť do interiéru moderné umenie, ktoré by ladilo s historickou architektúrou. Veriaci i okoloidúci návštevníci majú byť podľa jeho slov „umením nadchnutí a privedení k zamysleniu a k modlitbe“.

Čo všetko treba pre „Magdalénku“ urobiť?

Našou túžbou je okrášliť kaplnku závesnými obrazmi zo života Panny Márie a vytvoriť kompletný mobiliár kaplnky – sedes, ambón, bohostánok, svietniky. Treba kúpiť svietidlá, opraviť oltár, vyrobiť nové lavice a vitrážové okná, obnoviť dvere, natrieť strechu, upraviť rozptylovú plochu pred kaplnkou, urobiť chodníky a osvetliť celú budovu zvnútra i zvonku, aby kaplnka mohla byť funkčná.

Interiér kaplnky po odstránení omietok, stav v septembri 2017

Kaplnka ale nemá elektrickú prípojku ani rozvod elektriny. Všetky opravy a budúce užívanie kaplnky vyžadujú jej inštaláciu v objekte. Na elektrickej prípojke, povoleniach a potrebných projektoch sa usilovne pracuje a dúfame, že by sa elektrina mohla do kaplnky zaviesť do konca tohto roka. Kaplnka bude opravená omietkami na hladko a farebne je povolená Krajským pamiatkovým úradom biela, prípadne lomená žltá alebo okrová farba. Dlažba v kaplnke bude nahradená novou a vonkajšia plocha pred kaplnkou vyložená prírodným kameňom, aby mohla slúžiť väčšiemu počtu zúčastnených. Do kaplnky sa totiž nevojde viac ako 40 ľudí.

Popri obnove stavby sa zveľaďuje aj okolie kultúrnej pamiatky. Hoci kaplnka „Magdalénka“ nemá chránený areál, po stavebných úpravách máme záujem o parkovú úpravu okolia kaplnky a vybudovanie prístupových chodníkov. Kaplnku chceme v budúcnosti využívať predovšetkým na sobáše a na liturgické slávenia na sviatky Panny Márie.

Obnova historického dedičstva vyžaduje financie

Každú úpravu kaplnky musíme konzultovať s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne, ktorý vykonáva pamiatkový dozor nad budovou. Plánované opravy a stavbu oporného múru nedokážeme financovať z rozpočtu farnosti. Preto sme opakovane žiadali o 2% z daní fyzických a právnických osôb, čo nám umožnilo vykonať prvé kroky v obnove kaplnky. Kaplnka bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku, čo umožňuje použiť 2% z daní na opravy kultúrnych pamiatok. Prispeli aj niektorí jednotlivci finančným obnosom alebo dobrovoľníckou prácou.

Kaplnka, stav v novembri 2017

Objekty zapísané v zozname Ústredného zväzu pamiatkového fondu sú považované za kultúrne dedičstvo celého národa a farnosť Horné Kočkovce chce prispieť k záchrane objektu. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie je umiestnená pri železničnej stanici Púchov a teší sa značnej pozornosti okoloidúcich. Patrilo by sa objekt lepšie odprezentovať verejnosti. Preto sme pripravili tento článok do Púchovských novín a najbližšom čase sa dostanú do vašich schránok letáky s kresbou kaplnky od výtvarníka Jozefa Vydrnáka so žiadosťou o vašu podporu. Veríme, že vašu podporu „Magdalénka“ od vás dostane a tento v Púchove ojedinelý historický objekt sa nám podarí spoločne obnoviť a zachrániť pre budúce generácie.

Kaplnka „Magdalénka“ má svoj príbeh. Táto výnimočná pamiatka patrí k množstvu doposiaľ nepovšimnutých, malých sakrálnych architektúr, ktoré predstavujú významné architektonické a historické hodnoty Slovenska. Neprechádzajme okolo nej nevšímavo, pretože si vyššie opisovaná kultúrna pamiatka zaslúži viac pozornosti zo strany úradov i širokej verejnosti, ako sa jej dostávalo za posledných sto rokov.

Mgr. Miroslav Bilčík, správca farnosti Horné Kočkovce

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

16 + 20 =