Hodnota a hĺbka Vianoc

68

„Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali , ale podľa svojho milosrdenstva, a to kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života.“ (Títovi 3, 4 – 7)

Zjavila sa dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha… to je skutočná hodnota, hĺbka a radosť Vianoc. Dobrota a láska. To potrebuje každý z nás a to potrebuje aj celý svet. Dobrotu a lásku. Vo svete plnom katastrof a zomierania, vo svete plnom násilia a bolesti, vo svete plnom nelásky, sebectva, vo svete plnom politikárčenia a podvodov…

A tomuto svetu sa zjavila dobrota a láska nášho Spasiteľa Boha. Znie to ako podmaňujúca melódia pre ľudské uši alebo ako tichý a výdatný dážď na vyprahnutú pôdu ľudských sŕdc.

Tým nechcem povedať, že my ľudia sa vôbec nesnažíme o dobrotu a lásku. Určite každý podľa svojho obdarovania a podľa svojich možností a síl. Niekto s láskou vychováva deti, iný s trpezlivosťou sprevádza zomierajúcich, ďalší sa stará o svojich rodičov či seniorov… tam všade je prítomna dobrota a láska. Väčšinou tichá a pokorná, nenápadná, príliš o nej nepočujeme, alebo vieme len málo. Ale zato zloba a nenávisť, pýcha a manipulácie, o tých vieme veľa a často. Zdanlivo prekrývajú dobrotu a lásku, ale je to len zdanlivo. Dobrota a láska fungujú aj dnes v ľudských srdciach, vo vzťahoch, v rodinách i spoločenskom živote. A je to mnoho dobroty a lásky. Jeden príklad za všetky z týchto dní: Zdravotníci a zamestnanci nemocníc dnes dávajú do svojej služby všetko zo svojho najväčšieho obdarovania, dávajú z najväčších hlbín svojich životov všetku lásku a dobrotu … aj keď sú vyčerpaní, smutní, frustrovaní … a dokonca niektorými spomedzi nás verbálne aj fyzicky atakovaní a napádaní. Áno, dobrota a láska sú aj v tomto našom svete stále na mnohých miestach prítomné. A aj vďaka ním je život na tejto zemi znesiteľný a zvládnuteľný.

Apoštol Pavel nám však pripomína, že sa tu otvoril, objavil aj iný zdroj dobroty a lásky. Dobrota a láska nášho Spasiteľa Boha. Ako keby sme objavili nový prameň, pri ktorom sa môžeme všetci občerstviť a očistiť. Nabrať nové sily, aby sme mohli aj naďalej rozdávať.

Tá zjavená Božia dobrota a láska nám v prvom rade odkrýva Božie zmýšľanie o nás, Božie plány s človekom. Zjavuje záchranu z moci hriechu, z jeho otroctva a poviazanosti. A otvára tak zároveň aj výhľady až za hranice tohoto života.

Božia dobrota a láska nám zjavuje, že nepatríme smrti, chaosu a temnote, ale novému životu a svetlu. Lebo sme súčasťou Božieho poriadku, Božích plánov.

Dobrota a láska nášho Spasiteľa Boha sa zjavuje v anjelskej zvesti a speve: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Lk 2,10-11)

Všemohúci a svätý Boh sa spája a solidarizuje s človekom, s ľuďmi. Prišiel za človekom, za nami. A prišiel cestou všetkého stvorenstva, narodením sa do tohto sveta.

Táto dobrota a láska je Božou ponukou pre každého. Boh nerozlišuje. Neprepočítava skutky a zásluhy. Neponúka záchranu a spásu ako protihodnotu za niečo. Ale zjavuje a ponúka ju jedine z lásky k človeku. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal, každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16)

Boh miluje svet a miluje aj človeka v tomto svete. A to stačí. To je zo všetkého najviac.

Hovoríme o láske, ale apoštol ešte píše aj o nádeji: „ ospravedlnení Jeho milosťou stali sme sa dedičmi nádeje večného života.“

Apoštol Pavel tu hovorí o kresťanskej nádeji, ktorá sa upína – vzťahuje k tomu, čo nemožno spočítať, naprogramovať, premyslieť, na čo sa nedá našetriť, čo sa nedá ani vyfotografovať, vziať do ruky, ani vlastniť. Kresťanská nádej sa dá iba žiť. A to už tu a teraz. Je to nádej, ktorá dá posledný zmysel všetkému, čo tu žijeme. Našim zápasom, víťazstvám i prehrám. Je to podiel na večnom živote, na novej budúcnosti, ktorý sa otvára jedine skrze zjavenú Božiu dobrotu a lásku. A to bez rozdielu pre všetkých… aj pre tých, ktorí prestali v čokoľvek dúfať, ktorí stratili výhľady do budúcnosti, ktorí nad svojim životom zlomili či lámu palicu.

Nádej, ktorú prináša zjavená dobrota a láska Spasiteľa Boha, usmerňuje náš pohľad k večnosti a dáva tak človeku novú silu aj pre tento život. Pre jeho cesty, zápasy a pády. A mnohé naše prehry, bolesti a straty relativizuje, lebo ich stavia do nového svetla, v ktorom dostávajú nový, nečakaný význam.

Čo sa zdalo byť zásadné a dôležité, môže sa zrazu javiť ako nepodstatné. Straty sa stavajú ziskami a zisky stratami. Pretože skutočným základom tejto nádeje je Božia milosť, ktorá ospravedlňuje, je odpúšťajúca, ponúka novú a ďalšiu šancu. A sme opäť na začiatku: „a keď sa zjavila dobrota a láska nášho Spasiteľa Boha“ – prišla z Božieho rozhodnutia v narodenom Božom Dieťati medzi nami. A keď „Kristus zomrel za nás a za naše hriechy“ – dostala Božia dobrota a láska novú podobu – podobu obete. Až napokon vyvrcholila premožením smrti v Kristovom vzkriesení. A tak je človečenstvu naplno otvorená a sprístupnená nádej večného života. Otvorené nebo sa stalo vďaka Božej dobrote a láske realitou.

Milí priatelia, prajem vám, aby takáto dobrota a láska naplnila aj vaše vianočné sviatky a sprevádzala vás i v celom novom roku.

Dobrota a láska nášho Spasiteľa Boha, Pána Ježiša Krista, nech je s vami.

 Dušan Cina, evanj. a. v. farár