Heal the world – uzdravme svet

205

Keď som chodil na gymnázium, bolo to v 90.tych rokoch, na Balkáne v Juhoslávii zúrila občianska vojna a v našom meste, odkiaľ pochádzam, vznikla možnosť prijímať vysielanie hudobnej stanice MTV. Jeden z videoklipov, ktorý sa denne často opakoval, bol videoklip k piesni Michaela Jacksona – Heal the world. Opakoval sa niekoľkokrát denne a akoby vypovedal realitu hrozných záberov z vojnovej Juhoslávie, ktoré sme v tom čase mohli denne sledovať prostredníctvom televíznych správ. Videoklip pomohol aj nám, v tej dobe tínedžerom viac pochopiť, že každá vojna má zvyčajne svoje bezbranné obete, ktorými sú často aj deti, ako to potvrdzujú úvodné zábery vojnou postihnutých detí vo videoklipe. Na pozadí konfliktu v Juhoslávii bolo jednoduché pochopiť, k čomu vyzýva Michael Jackson vo svojom videoklipe. Zaiste, odhodiť zbrane a vydať sa pre znepriatelené strany cestou zmierenia, nie je jednoduchý proces. Ale napriek tomu, je to idea, ktorú je nutné vnímať a snažiť sa o jej zhmotnenie, ak človek túži zažívať pokoj a radosť. Vtedy sme už aj ako tínedžeri chápali, že svet a najmä vtedajší obyvatelia Juhoslávie potrebujú uzdravenie svojich vzťahov, aby mohli dosiahnuť mier a mohli žiť lepší život. A skladba Heal the world nám v tomto pochopení veľmi pomohla.

Nedávno, pri jazde autom, som mal možnosť opäť počuť túto skladbu. Zrazu som si uvedomil, že výzva na uzdravenie sveta je vzhľadom na pandémiu, opäť veľmi aktuálna. To, čo bolo aktuálne v 90.tych rokoch, keď som chodil na gymnázium, je aktuálne opäť. Aj dnes je nutné svet uzdraviť. Možno to je posolstvo, celej situácie okolo pandémie. Samozrejme, že sa tým nechce povedať, že pandémia je niečo pozitívne pre ľudstvo, to určite nie. Ide skôr o to, čo z toho môžeme vyťažiť pre svoje napredovanie a vnútorný osobnostný vývoj. Na čo sa nás samotná situácia snaží upozorniť? Je tu výzva uzdraviť svet. Ale z toho vnútorného hľadiska, čo je potrebné v dnešnom svete uzdraviť? Predovšetkým naše vzťahy. V prvom rade vzťah k sebe samému. Vďaka pandémii, môžeme prežívať frustráciu a vďaka zníženej kvalite života vzhľadom na obmedzenú mobilitu, sa môže v nás objaviť pocit úzkosti, stiesnenosti, samoty, či opustenosti. Ale môžeme sa na to pozrieť aj z druhej strany. Čo ak je tu spomalenie tempa života práve preto, že sme sa až príliš ponorili do stresu, naháňania za skutočnosťami, o ktorých môžeme teraz s odstupom času povedať, že nám vlastne ani nechýbajú? Možno to boli skutočnosti, ktoré sme považovali za dôležité, ktorým sme venovali množstvo času a energie, ale práve tie nám v konečnom dôsledku kradli z hodnoty nášho charakteru.

Ďalšou oblasťou vzťahov, ktorú treba uzdraviť, je oblasť vzájomných medziľudských vzťahov. Možno sme sa v minulosti naučili príliš rýchlo vymieňať ľudí tak ako súčiastky v nejakom prístroji, či zariadení, alebo kusy, ktoré už nie sú potrebné v našom živote. Možno prišiel čas uvedomiť si, že každý človek môže byť pre nás veľkým darom, aj keď to on sám v sebe nemusí tak vedieť rozpoznať a pochopiť.

No a pokiaľ sme veriaci, možno potrebujeme uzdraviť aj svoj vzťah k Bohu, k tomu ktorého nazývame Nekonečným a ktorého možno viníme za naše životné neúspechy, alebo straty, ktorým sme vzhľadom na naše ľudské možnosti, nemohli zabrániť.

Ak by sme chceli lepšie pochopiť, čo teda konkrétne je potrebné v našom živote uzdraviť, môžeme si pomôcť animáciou z kampane za očkovanie proti vírusu Covid-19, ktorú je v súčasnosti možné vidieť prostredníctvom televízie a internetu. V kampani sú scénky, v ktorých vírus stojí pred pohostinstvom a nechce vpustiť dnu chlapov, v ďalšej vírus stojí v šatni s hrozivým a zlomyseľným postojom, v inej zasa číha na rodinu cestujúcu automobilom. Vo všetkých scénkach je vírus vyobrazený ako zlomyseľná entita, pripravená narušiť bežný život človeka. Paralelu s vírusom a duchovným životom môžeme vnímať na báze neviditeľnosti. Vírus nevidíme voľným okom, ale vidíme jeho nebezpečnosť v podobe hrozivých následkov na ľudskom zdraví. Preto je potrebné sa voči nemu chrániť, aj keď ho nevidíme. Podobné je to aj s inými vírusmi, duchovného charakteru. Aj tie sú neviditeľné, ale je možné vidieť ich následky v podobe slovného jedu, ktorý vypustíme na iného človeka vo forme nadávok, hromženia, zosmiešňovania. Ďalším následkom duchovného vírusu je agresivita vo forme slov a napätia, ktoré vedú často k fyzickým útokom, či nenávisť človeka k človeku, prejavujúca sa v diskusných fórach. Sú to prejavy vírusov, ktoré napadli nášho ľudského ducha. Akoby tá zlomyseľnosť postavičiek vírusov, ktoré hrajú v scénkach v očkovacej kampani, prenikla do myslenia súčasných ľudí. Vírusy duchovného charakteru, ktoré prinášajú takéto následky v ľudskom konaní, môžeme nazvať surovým egoizmom, riadením sa nízkymi živočíšnymi pudmi, strachom, neistotou, či beznádejou, ktorá zavládla v ľudskom srdci. Sú to vírusy, ktoré sú neviditeľné, no prinášajú viditeľné následky. Ale aj tu je možná cesta von, aj tu existuje liek!

Podporiť nás v tom môže samotný dôvod oslavy Vianoc, vedomie, ktoré ak chceme, môžeme prijať ako fakt, že prišiel niekto, kto sa narodil kvôli každému človeku. Boží Syn, ktorý má schopnosť rozumieť nášmu životu, našim radostiam i sklamaniam. Môže nám postačiť vedomie že ako pravý Boh a človek, prežil s ľuďmi ľudský život. Poskytol nám jasný dôkaz o tom, že vie, čo je ľudská zloba, nevďačnosť, nevraživosť, či nepriateľstvo. Nad tým všetkým však jasne žiari víťazstvo nad všetkým zlom a odhodlanie človeka. Ak chceme uzdraviť svet, musíme začať tým svojim, vnútorným. Možno si neveríme, možno sa bojíme zlyhania, možno sa nepovažujeme za dosť dobrých. Nenechajme sa však pomýliť. Ježiš sa narodil pre každého jedného z nás. Každý jeden z nás je pre neho zaujímavý a dôležitý. On stojí pri dverách nášho srdca a klope. Nedobýja sa násilne dnu. Len pokorne stojí a čaká. Záleží však na nás, či otvoríme dvere svojho srdca Jemu, alebo budeme otvárať iné dvere, kde sa do nášho srdca valí zo sveta panika, strach, neistota, obavy, napätie. Nechajme pôsobiť v čase Vianoc v našich srdciach pokoj, ktorý pramení z vedomia, že sme ľudskými bytiami hodnými nielen ľudskej ale i Božej lásky. Parafrázujúc slová piesne Heal the world, môžeme celkom jednoznačne vyhlásiť, že i týmto spôsobom môžeme uzdraviť svoj vnútorný svet a urobiť tak zo sveta lepšie miesto pre život. Krásne Vianoce, pevné zdravie, dobrú vôľu a radosť v srdci prajem všetkým.

Stanislav Stolárik, katolícky farár v Púchove