Iba život, ktorý žijeme pre ostatných stojí za to!

488

Od 15. 10. 1961 sa začína v Púchove písať história vzniku školského zariadenia pre voľný čas detí a mládeže, vtedy pod názvom Dom pionierov a mládeže, neskôr Dom detí a mládeže a v súčasnosti je to Centrum voľného času Včielka. Túto 60-ročnú cestu obohatili svojou prácou, srdcom a aktivitami mnohí riaditelia, zamestnanci, vedúci krúžkov, rodičia, starí rodičia, priatelia, deti a mládež. Títo všetci prispeli a stále prispievajú k dobrému menu zariadenia.

Jednou z najdlhšie pôsobiacich riaditeliek bola Anna Bajzová, ktorá vyše 17 rokov rozdávala lásku k deťom, mládeži a dospelým. Pôsobila ako riaditeľka v rokoch 1976-1991 a 1993-1995. Žiaľ blížiacich sa osláv sa nedožila. Dňa 18. 2. 2021 ako 73-ročná podľahla ochoreniu Covid-19. Zalistujme dnes v knihe jej živote a tiež v spomienkach jej priateľov.

V Ladcoch, v rodnom dome 17. septembra 1947, v povojnovom období prišla na svet mamičke Antónii. Narodila sa v septembri, v mesiaci, ktorý je typický pre začiatok školského roka. Možno i tento mesiac dal jej do vienka výber jej budúceho povolania, stať sa pedagógom. Už na ZDŠ v Ladcoch sa prejavili jej výborné organizačné schopnosti a aktívna práca v detskej organizácii. V roku 1965 ukončila SVŠ v Ilave. Chcela študovať na pedagogickej fakulte biológiu a telesnú výchovu. Osud jej však nedoprial. Rodina si nemohla dovoliť výdavky na štúdium. Všetko bolo na mamičke. Lebo otecko zomrel na Štedrý večer, keď mala Hanka len 6 rokov. Preto začala pracovať ako skupinová vedúca na ZDŠ v Ladcoch. Neskôr učila 2. a3. triedu na ZDŠ Lanská v Považskej Bystrici. ZŠ Lúky sa stali jej ďalším pôsobiskom. Tu mala šťastie na prísneho ale pracovitého a zanieteného riaditeľa Jozefa Zekana. Na škole úspešne viedla mladé hádzanárky k mnohým úspechom. V rokoch 1974-76 pôsobila na ZŠ J. A. Komenského v Púchove. Bola jednou z najúspešnejších skupinových vedúcich v meste Púchov. V roku 1976 ju vymenovali za riaditeľku DPM ešte v starých priestoroch. Funkciu riaditeľky vykonávala s prestávkami do roku 1995. I po tomto čase ostávala pracovať v CVČ Včielka ako vedúca oddelenia prírodovedy až do nástupu na naozaj zaslúžený dôchodok. Hanka, ako ju volali jej priatelia venovala práci s deťmi a mládežou všetok voľný čas i soboty a nedele. Nemyslela na seba, ale na ostatných. Jej krédom boli slová Einsteina: „Iba život, ktorý žijeme pre ostatných stojí za to!“

Vychovala si celú generáciu turistov, viedla si deti a mládež k láske ku krásam našej vlasti. koľkokrát si to bola ty, čo si podala pomoc detskej rúčke pri výstupe na slovenské vrcholce, či hrady. Koľkokrát si pofúkala boľavé kolienko, či poskytla prvú pomoc. keď rodičia nemali čas venovať sa svojim deťom, bola si to ty, ktorá cudzie deti považovala za svoje a chcela ich lepšie pripraviť pre život. Nielen cez školský rok, ale aj cez prázdniny sa venovala mládeži v táboroch, ktorých bolo viac ako 100. Spomínaš si Hanka na prebdené noci, keď si držala stráž pri stanoch a chatkách, či na detské slzičky, ktoré si musela utierať, keď si nahrádzala rodičov? A ráno, ako keby nič, bohatý program sa musel plniť.

Mala si výborné vzťahy s riaditeľmi a učiteľmi MŠ a ZŠ. Organizovala si prírodovedné podujatia, matematické, chemické, biologické, fyzikálne a iné olympiády s veľkou precíznosťou. Za výborné výsledky a obetavú prácu bola vyznamenaná mládežníckymi a pedagogickými oceneniami. Ale najväčšie ocenenie sa jej dostalo od priateľov, spolupracovníkov, rodičov, či detí, ktorí sú dnes už tak isto rodičmi.

Niekoľko spomienok na teba Hanka, v srdciach svojich priateľov.

Bola mi riaditeľkou, priateľkou, mamou pre moje deti, bútľavou vŕbou pre moje bolesti, poradkyňa v zložitých situáciách. Jej obetavosť bola bezhraničná a dobrota nekonečná. /Helena Duníková/

Bola to tá najlepšia šéfka. /Mirko Pribiš/

Poznala som ju od detských čias. Bola mojou vedúcou, pomáhala mi vo zväzáckej činnosti a zapájaní sa do turistiky a branno-orientačných pretekov. Bola priama, rázna, obetavá. , Dotiahla všetko do konca. Mala rešpekt aj pred mužmi. Vedela si udržať disciplínu ako u mladších tak aj u starších. Vedela skupinu potiahnuť. Bola ťahúňom. Keď to dokážem ja, dokážeš to aj ty. -hovorievala pri mnohých výstupoch. /Miroslava Ficová/

Chodievala som s ňou na pobytové tábory do rôznych kútov Slovenska. Turčiansky Peter, Uľanka pri BB, Poprad-Matejovce, Zuberec atď. Nezabudnem na 100% pripravenosť, obrovskú pracovnú nasadenosť a obetavosť, ktorú nezištne odovzdávala deťom. Preto i rodičia boli po skončení tábora veľmi spokojní a dopredu si nahlásili deti na nasledujúci rok. /Darinka Denešová/

Spomínam na ňu v dobrom. Vždy sa dalo na ňu spoľahnúť. Nesnažila sa nič zľahčovať. Bola pripravená novým výzvam. Pracovala ako veľký profesionál. /Anna Gališová/

Všetky akcie s Hankou boli výborné. Chodil som s ňou po mestských a pobytových táboroch ale i na turistické pochody a výstupy. Hlavne som sa od nej veľa naučil o stromoch, kvetoch a zvieratkách. Teší ma, že som s ňou vystúpil na všetky hrady v okolí. /Vladko Gieci/

Toľko z niektorých spomienok. Ďalšie spomienky na ňu budú zdokumentované v materiáloch o 60 ročnej ceste nášho školského zariadenia. Ak by ste aj vy chceli prispieť spomienkami na ňu alebo v spojitosti s našou históriou píšte na našu mejlovú stránku.

Centrum voľného času Včielka v Púchove s veľkým zármutkom v srdci sa s tebou lúči a ďakuje za tvoju celoživotnú včeličkovú usilovnosť, obetavosť, lásku k deťom. Zostaneš v našich srdciach, spomienkach ako významná osobnosť spätá s našou históriou.

Eva Kováčová, riaditeľka CVČ Včielka v r. 1996-2013