Ján a Žigmund z Púchova – vzdelanci v službách pražskej arcidiecézy

116
Kozmografia česká preložená Žigmundom z Púchova.

V českej historiografii sú mená Ján a Žigmund z Púchova pomerne známe, no menej už o nich vieme na Slovensku. Znalosť o nich absentuje v historickom povedomí obyvateľov nášho regiónu. V nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť priblížiť údaje o uvedených pánoch, ktorí v Českom kráľovstve 16. storočia robili pozitívnu „reklamu“ malému mestečku na strednom Považí.

Ján z Púchova (Johannes de Puchov) sa narodil v roku 1490 v Púchove. Presný rok jeho smrti nepoznáme, ale posledná zmienka o ňom je z roku 1556. Vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe a stal sa kňazom. Následne začal stúpať v cirkevnej hierarchii, pričom sa stal administrátorom pražského arcibiskupstva (1544 – 1554) sídliacom na hradnom kopci v Stovežatej. Ján tiež zastával tituly a funkcie prepošta mělnického a kanonika vyšehradského. Bol aj literárne činný a známe je jeho dielo s názvom „Modlitby na Otčenaš, na žalmy, tež pisničky“. Ján z Púchova sa poznal aj s panovníkom habsburskej monarchie Ferdinandom I., ktorý podporoval jeho vydavateľskú činnosť. Býval v drevenom dome na hradnom kopci medzi Prašnou vežou a Prašným mostom. Známy je prípad, kedy pri rozsiahlom požiari Pražského hradu roku 1541 vyhorel Jánov dom a v ňom zahynul František Skorina ml. Ten bol synom Františka Skorinu st., známeho lekára, vydavateľa a prekladateľa z Veľkokniežactva Litovského. Pravdepodobne pracoval u Jána ako učeň vo vydavateľstve. Ján musel na dva roky opustiť Prahu a usídlil sa v Mělníku.

Ferdinand I. Habsburg – rímskonemecký kráľ, rímsky cisár, český a uhorský kráľ a rakúsky arcivojvoda podporoval vydavateľskú činnosť Jána a Žigmunda z Púchova.

Dátum narodenia Žigmunda z Púchova (Zygmund mladssi z Puchowa) nepoznáme, ale pri dátume úmrtia sa udáva rok 1584. Bol pravdepodobne synovcom Jána z Púchova, keďže si uvádzal prímenie mladší, a rovnako študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Strýko mu pravdepodobne pomáhal pri asimilácii v hlavnom meste Českého kráľovstva. Je možné, že bol tiež kňazom, ale určite o ňom vieme, že v tom čase patril medzi najvzdelanejšie osoby v monarchii. Asi 4 roky pracoval na preložení rozsiahleho encyklopedického diela – nemeckej Kozmografie Sebastiana Münstera (1544). V možnosti prekladať takéto obsažné dielo (Münsterova Kozmografia obsahovala o. i. 520 textových drevorezov) „mal prsty“ Žigmundov starší príbuzný z Púchova, ktorý pri zháňaní podpory prekladateľskej činnosti oslovil aj samotného Ferdinanda I. Hlavným zámerom prekladu bolo rekatolizačné (protireformačné) úsilie.

Slovo kozmografia pochádza z gréčtiny (kosmos + grafo) a vo voľnom preklade znamená „opis sveta“. Nemecký hebreista Sebastian Münster vydal v roku 1544 jednu z narozsiahlejších ilustrovaných kníh všetkých čias a jeho Kozmografiu radíme medzi najprekladanejšie prírodovedné diela vôbec. Kozmografia opisuje vznik a vývoj sveta z hľadiska astronómie a geografie podľa dobových predstáv. Do roku 1600 vyšlo ešte jej 18 vydaní v nemčine, 10 vo francúzštine, 6 v latinčine a 3 po taliansky. Význam Münsterovej Kozmografie je najmä vo vplyve na ďalšie národné literatúry (napr. poľskú, anglickú atď.). Medzi také patrí aj český preklad od Žigmunda z Púchova pod úplným názvom „Kosmografie czeská, To jest vypsany a položeny Krajin nez Zemi i Obječjich Naroduov wseho Sveta“. Okrem prekladu originálu obohatil Žigmund text o ďalšie informácie – najmä dejepisného charakteru, ktoré čerpal z ďalších kníh „Pražského kostela“. Vydanie rozsiahlej publikácie financoval Ján z Púchova, pričom do nej napísal aj predhovor a získal právo jej predaja na 15 rokov. Ďalej na jej vydanie prispeli Joachim z Hradce a Viliam z Rožmberka. Bolo vydaných 1200 kópii v piatok – Deň povýšenia svätého Kríža (14. september 1544) u tlačiara a vydavateľa Jana Kosořského z Kosoře.

Erb rodiny Marczibányi z Púchova v Kozmografii českej s autorovým menom.

Aká je rodový pôvod Jána a Žigmund z Púchova? Na túto otázku nám dáva odpoveď samotná 1800-stranová Česká kozmografia. V jej úvode je dvakrát podpísaný samotný prekladateľ a medzi signatúrami sa nachádza vyobrazený erb rodiny Marczibányi. Znamená to, že boli príslušníkmi starého púchovského rodu, ktorý v roku 1467 získal od panovníka erbové vyobrazenie medveďa so šabľou.

Pavol Makyna, OZ Puchovo dedičstvo