Ján Bazelides: Viem, komu som uveril a som si istý

2513

Kostolníka farského kostola Všetkých svätých Jána Bazelidesa istotne pozná mnoho Púchovčanov. Dňa 22. januára 2023 sa dožil krásnych 96 rokov a pri tejto príležitosti sme ho navštívili a položili mu niekoľko otázok.

Ján Bazelides sa narodil v Čadci a vyučil sa v Baťovanoch (dnes Partizánske). Po vojne prišiel do Púchova, kde sa práve postavila nová gumárenská fabrika, v ktorej sa zamestnal. Oženil sa a narodili sa mu dve dcéry. V 50.-tych a 60.-tych rokov Ján Bazelides postupne objavoval a posilňoval svoju kresťanskú vieru čítaním náboženskej a teologickej literatúry. Zaujal ho a ovplyvnil napr. francúzsky prírodovedec a teológ Pierre Teilhard de Chardin a japonská ZEN meditácia. Keď sa neskôr dostal k inej kresťanskej literatúre a naučil sa rozlišovať, tak de Chardina a ZEN zanechal. Na formovanie jeho názorov a viery mal veľký vplyv púchovský farár Štefan Palkovič a jeho kázne.

„V rokoch 1968-9 sa začala brigádnicky stavať nová fara a ja som sa zapojil. Brigádnici – to bola iná spoločnosť ako som dovtedy poznal – samí kresťania. Tento kolektív, prostredie, ich debaty a prevažne kresťanské rozhovory mi boli sympatické. V roku 1970 ma p. farár Štefan Palkovič aj s dvoma brigádnikmi vyslal do Tatier na týždenné duchovné cvičenie“, hovorí Ján Bazelides.

Aktivity v podzemnej cirkvi

Koncom 60.-tych rokov platila v ČSSR vedúca úloha komunistickej strany, ale do  jej čela bol ustanovený Alexander Dubček a on začal presadzovať novú politickú líniu „socializmus s ľudskou tvárou“. „Nastalo obrovské uvoľnenie politického tlaku a nastalo budovateľské nadšenie vo všetkých častiach života v ČSR, aj v náboženskej oblasti. Ale netrvalo to dlho, už v auguste 1968 nás obsadili sovietske vojská a nastolili starý komunistický režim. Ale aj tých pár mesiacov nezávislej slobody stálo za to“, hodnotí Ján Bazelides.

V púchovskej farnosti pôsobil aj kaplán Jozef Dvorský, s ktorým sa postupne spriatelil. Ten ho priviedol k aktivitám zakázanej podzemnej cirkvi. V sedemdesiatych rokoch sa stretával na rôznych kresťanských akciách aj s významnými katolíckymi disidentami – Jánom Chryzostomom Korcom, Vladimírom Juklom, Silvestrom Krčmérym a Ivanom Polanským. Program kresťanských stretnutí pozostával z modlitieb, čítania Svätého písma a rozjímania nad jeho slovami. Debatovali o zahraničnej náboženskej literatúre, ale tiež o samizdate.

V púchovskom regióne Ján Bazelides cez prázdniny spoluorganizoval týždenné detské kresťanské tábory v prírode. Navštevoval tiež rodiny kresťanov, kde okrem diskusií o súčasnej náboženskej situácii na Slovensku viedli aj duchovný program. Pomáhal v rozmnožovaní náboženskej literatúry, napr. tajným rehoľníčkam na písacom stroji prepisoval časti breviára. Dňa 25. marca 1988 sa spolu s ďalšími Púchovčanmi zúčastnil v Bratislave na sviečkovej manifestácii za práva veriacich na Slovensku. Ustáli s hrdosťou rozháňanie autami a vodnými delami. Mal šťastie, že nepatril medzi políciou zadržaných účastníkov.

Činnosť po roku 1989

V gumárňach začal pracovať v kancelárii, potom na elektroúdržbe ako technik a šesť rokov pred dôchodkom (až do roku 1986) opäť v kancelárii. Po prevrate v roku 1989 sa zapojil do aktivít v rámci Kresťanskodemokratického hnutia. Spolu s púchovskými katolíckymi aktivistami získali od vedenia mesta Púchov v reštitúcii pozemok a budovu ako náhradu za katolícky dom. Brigádnicky ju opravili a zriadili v nej kresťanskú knižnicu s niekoľko stovkami kníh (v súčasnosti s viac ako 4 300 knihami). Dnes sa knižnica nachádza v priestoroch fary a na pozemku postupne vyrástli nové budovy Základnej školy s materskou školou sv. Margity.

Tajomstvo dlhovekosti

Púchovčania Jána Bazelidesa často stretnú aj v tomto vysokom veku, ako ide do kostola na bicykli. Na otázku akým športom sa venoval v mladosti, nám povedal: „Ešte v Baťovanoch som hrával volejbal a futbal. V Púchove v zime to bolo lyžovanie. S partiou sme často cez víkendy chodili na chatu Kohútka, kostol nám v nedeľu nechýbal a ani sa nespomínal. V lete skoro tá istá partia sme sa angažovali vo vodáckom športe.“

Ján Bazelides za svoj vysoký vek nevďačí genetike (jeho rodičia zomreli podstatne mladší), ale možno svojej činorodosti. Aj ako dôchodca sa snaží byť druhým ľuďom užitočný – už takmer 30 rokov vykonáva prácu kostolníka. Na svoj vek sa Ján Bazelides teší pozoruhodne dobrému zdraviu. Vo svojom dlhom živote nezažil vážnejšie zranenia alebo choroby. Podľa vlastných slov žije a stravuje sa striedmo a od vojenčiny nefajčí. Z alkoholických nápojov nepohrdne malým pohárikom vína. Najradšej má však bylinkový čaj a každý deň zje jedno-dve jablká.

„Zameriavam sa na zvýšenie imunity, a tak na raňajky si priberám strúčik posekaného cesnaku a tabletku vitamínu C a D. Dodržiavam pitný režim, ale s prevarenou vychladenou vodou, lebo mnohé vodné zdroje môžu byť kontaminované a prevarením sa škodliviny odstraňujú“, radí Ján Bazelides. Posledné roky má v starobe obvyklé problémy s prostatou a s prieduškami. Priedušky si lieči okrem bylinkového čaju aj lekárom doporučeným inhalačným práškom Bretaris.

Ľútosť a životné krédo

Opýtali sme sa, či niečo vo svojom živote ľutuje. Ján Bazelides odpovedal: „Po siedmich rokoch manželského spolunažívania ocitli sme sa s manželkou Helenkou v takej manželskej kríze a upodozrievaní, že sme sa z môjho podnetu rozviedli. Prešlo pár rokov, prečítal som niekoľko užitočných kníh a začal som zvažovať už z kresťanského hľadiska a učenia, že manželstvo je nerozlučné. Pochopil som, že som spravil veľkú chybu, keď som sa rozviedol. Vtedy som uvažoval a konal podľa svojich pocitov a egoisticky. Veľmi to ľutujem a aj to teraz viem, že z kríz treba zavčasu hľadať východiská a nápravy, obnoviť dôveru, a tak sa vyhnúť rozvodu.“

Veľkou oporou Jánovi Bazelidesovi v jeho živote je kresťanská viera. „Treba čítať evanjeliá. Ja ich čítam 20 rokov každý deň, človek ich musí dostať nielen do svojej mozgovej sféry, ale aj do srdca, aby sa stali jeho životom. Denne čítam a P. Ježiš odporúča čítať krátke vzývania na každý deň iné z publikácie Príprava na smrť.“ Na otázku, ktorú myšlienku Svätého písma považuje pre seba za najdôležitejšiu, odpovedá slovami sv. Pavla: „Viem, komu som uveril a som si istý.“

Slavomír Flimmel