Jelšine dieťa

62

Voňavé mláďa,
odeté v šatoch so zúbkovaným lemovaním,
s drobnými rozvetvenými žilkami na povrchu
ukrývaš v svojom mäkkom náručí.
 
Nepopísané atramentom čiernych mrakov,
nepokrkvané surovosťou zádrapčivého vetra,
nasáva teplo tvojho tela,
ktorého ho upokojuje.
 
Na drevenej nohe,
rozhodnutá do poslednej kvapky svojich síl
chrániť nevinnú krásu mladosti,
ticho stojíš a počúvaš jeho šum.
 
Objímaš krehkú nádej,
v ktorej prúdi tvoj život,
diaľke do očí pozeráš,
ako by si chcela ich lesk v dobro zmeniť.
 
Ach Jelša, si prekrásna!

Jaroslav Martiš