V krajine zázrakov – denný letný tábor
ZŠ s MŠ sv. Margity aj počas tohtoročných prázdnin organizovala denný letný tábor. V dňoch od 10. 7. do 14. 7. sa 30 detí prenieslo do „krajiny zázrakov“. Každý deň bol venovaný inej rozprávkovej krajine a k nej sa viazali aj aktivity a súťaže. Zároveň sme každý deň mali jedného patróna, ktorý súvisel s témou dňa. Sprevádzali nás napr. sv. František s Assisi, sv. Alžbeta Uhorská či sv. Patrik. Duchovný rozmer tábora sme mohli prežiť aj počas rannej modlitby, modlitby pred jedlom i počas sv. omše v Rodinkove.
Počas jednotlivých dní nechýbali súťaže, aktivity, tanečná rozcvička, tvorenie a spev. Veľkú radosť sme mali aj z krásnych žiarivých tričiek s logom našej školy. S nimi sme sa vydali aj na výlet vlakom na Trenčiansky hrad. Tu sme mohli vidieť sokoliarov, minifarmu, výstavu drakov i expozíciu hradov z Lega.
Vo štvrtok sme sa zúčastnili Dňa otvorených dverí v Rodinkove, kde animátori pripravili viacero stanovíšť a hostí čakali lákavé atrakcie. Spolu s ostatnými návštevníkmi sme slávili sv. omšu s otcom Romanom Sekom. Takto posilnení sme sa vydali na prechádzku lesom v Belušských Slatinách.
Počas celého tábora sme mohli prežívať veľa zábavy, pohody, ale i vytvárať a rozvíjať vzájomné vzťahy. Takto sme všetci – učitelia, animátori a deti – vytvárali živé spoločenstvo plné radosti a priateľstva. Za organizáciu tábora ďakujeme pani učiteľke Mgr. Monike Dodekovej – vedúcej tábora, pani učiteľke Mgr. Ing. Márii Kotlasovej, Mgr. Márii Virgovej, PhD., Mgr. Terézii Adamovičovej, animátorkám Márii Moškovej (absolventka školy), Kláre Moškovej (absolventka školy), Soni Bednárovej, pani kuchárke Alene Brindzovej, pani upratovačke Márii Paganíkovej a Gabriele Ficekovej, pani vrátničke Danke Šištíkovej, pani ekonómke Erike Pavlechovej a pani riaditeľke Ľubici Mišíkovej.
Medžugorie
S očakávaním i veľkou bázňou sme vo štvrtok večer nastupovali do autobusu. Cieľ bol vzdialený takmer 1100km – Medžugorie.
Ráno sme poprosili o Božie požehnanie na pútnickom mieste Panny Márie Lurdskej vo Veprici pri Makarskej. Pre chladné počasie sa k moru ísť nedalo, no vynahradili sme si to popoludní v bazéne v Medžugorí.
V sobotu nás naša sprievodkyňa vzala na miesto prvého zjavenia – Podbrdo. Cestou sme sa modlili radostný ruženec. Bolo veľmi povzbudivé vidieť 6 našich žiačok, ako kráčajú bosé a v srdci si nesú svojho blízkeho, za ktorého to obetujú. Predpoludním nás čakali v komunite Cenacolo, kde Pán uzdravuje ľudí z rôznych závislostí. Slovák Frederik nám podal svedectvo o svojom uzdravení. Večer sme sa ešte zúčastnili na medzinárodnej svätej omši a adorácii.
Nedeľa bola vyhradená na fyzicky najnáročnejšiu časť programu – krížovú cestu na vrch Križevac. Zastaveniami krížovej cesty nás sprevádzal svojimi hlbokými zamysleniami gréckokatolícky kňaz otec Juraj. K bosonohým dievčatám sa pridali ďalší – už aj chlapci a štrnásti putovali dlhou a náročnou trasou až na vrchol bosí.
V pondelok ráno sme sa museli rozlúčiť s Medžugorím aj našimi drahými hostiteľmi, manželmi Bencunovými. Plní zážitkov a vnútorne naplnení Božím pokojom sme odchádzali, no ešte sme sa tešili na jeden bod programu – kúpanie v mori. Úplne na záver sme poďakovali za prežité dni na svätej omši vo Veprici.
Ďakujeme všetkým zúčastneným za krásne dni – žiakom 8. a 9. ročníka spolu s učiteľmi Jurajom Orieškom – vedúcim púte, Miroslavou Gabčovou, Monikou Dodekovou a Annou Belásovou za krásne spoločenstvo. Pánu farárovi Františkovi Galvánkovi a otcovi Jurajovi – redemptoristovi za sväté omše a zamyslenia a vytváranie dobrej nálady. Našej sprievodkyni Márii Ševčíkovej za zorganizovanie púte, pani doktorke Monike Bersihand za starostlivosť o naše zdravie a Stankovi Gabčovi za milú prítomnosť V neposlednom rade ďakujeme pani riaditeľke Ľubici Mišíkovej, ktorá nosila nápad Medžugoria v srdci, dala dohromady ľudí a pomáhala s organizáciou púte.
Svedectvá účastníkov:
„Púť do Medžugoria bola pre mňa osobná výzva, ktorú som si dala. Bola som prvýkrát dlhšie od svojej rodiny, avšak zažila som tam veľa osobných duchovných zážitkov. Bola som veľmi milo prekvapená deťmi, potešili ma svojím správaním, zodpovednosťou a dodržiavaním pravidiel, ktoré im boli nastavené. Mám silné duchovné zážitky zo svätých omší a krásnej večernej adorácie, ktorú sme mali možnosť zažiť. Nezabudnuteľné boli taktiež výstupy na Podbrdo a Križevac, pri ktorých sa deti samy od seba vyzuli a dokázali prejsť tieto výstupy bosé. Taktiež ma oslovila comunita Cenacolo, kde sa liečia drogovo závislí. Frederik, ktorý nám vydal svedectvo o svojom obrátení a o tom, ako sa do tejto komunity dostal. Páčil sa mi jeden z výrokov matky Elvíry, zakladateľky tejto komunity: Modlitba je výživa, ktorú človek potrebuje ku svojmu životu.“ (p. uč. Anka)
„Medžugorie som teraz navštívila prvýkrát a navždy mi zostane na zozname najkrajších zážitkov, ktoré som zažila. Prezradím vám – neobľubujem úplne pútnické miesta, pretože sa najradšej modlím a rozprávam s Bohom sama, niekde v tichu a samote, ale v Medžugorí som objavila to krásne, keď sa všetci ľudia bez ohľadu na ich farbu pleti alebo jazyk, modlia spolu ako spoločenstvo. A všetkých spája jedno – láska k Bohu. V živote mám množstvo otázok na vieru a na mnohé odpoveď ešte hľadám, ale tam som pochopila, že najdôležitejšia je láska, láska k Pánovi, ktorý ma tak miluje.
Viackrát sme navštívili kostol sv. Jakuba a ako som spomínala, cítila som tam veľkú jednotu a keď som sa pozrela hore, na nebo, videla som, ako sa Boh usmieva z plných pľúc. Všetci spievali a modlili sa. A keď sme navštívili miesto prvého zjavenia Podbrdo, pochopila som, ako veľmi veľa ľudí túži po Bohu. Keď som videla chorých ľudí kráčať na miesto, kde sa zjavila matka Ježiša, chcela som plakať. Po celé dni v Medžugorí som cítila aj prítomnosť ľudí, ktorí odišli z tejto pozemskej roviny, mojich milovaných, akoby boli so mnou. Je tam veľká sila a láska a každému človeku, ktorý sa hľadá a nevie kam patrí, chcem povedať, že Medžugorie je to správne miesto na odpovede. A ďakujem, že som tam mohla byť s mojím nebeským Ockom.“ (Terezka)
ZŠ s MŠ sv. Margity v Púchove
