Letobabia láska (2014)

27

Ochladli listy, tráva,
na kamenný parket tanečným krokom vstúpila jeseň.
 
Mesiac vykročil na oblohu,
zobudil nostalgiu,
ktorá sa okamžite začala driapať von,
na vzduch.
 
Slnečné lúče tuhli v tieni končiaceho dňa,
menili sa na tenké priesvitné nite,
hodvábnu sieť,
do ktorej sa zamotala tulákova duša.
 
Čarovná vôňa vlasov bláznivo šteklila ho v nose,
dotyk pokožky privádzal do pokušenia.
Chytil ju za ruku a nechal sa pohltiť
láskavým náručím tmy.
 
Šiju mu zaplavil horúci dych.
Na ramene ucítil spaľujúci dotyk horúcich pier.
Do utíchajúcej noci zazneli tóny… a hlas.
Hlas božskej Édith.
 
Poletoval vzduchom ako vločka a nôtil si:
„Pa-dam, pa-dam, pa-dam !
Padam, padam, padam !“

Jaroslav Martiš