Marcel Šerý: Najväčšou odmenou je potlesk diváka

266

Na tohtoročnom Púchovskom jarmoku mohli diváci sledovať aj kaskadérske kúsky púchovského siláka Marcela Šerého, oceľového muža, ktorému nerobí problém potiahnuť autobus, či dokonca lokomotívu. Dokáže ohýbať železo i ležať pod ťažkými kameňmi. Jeho predstavenia častokrát zanechávajú ľudí v nemom úžase a je jeden z posledných, ktorý sa venuje takémuto druhu umenia.

Čo vás priviedlo k tomuto netradičnému remeslu?

Už ako malý chlapec som obdivoval záznamy povojnových silákov, ktorí ma fascinovali a snažil som sa dostať aspoň do ich tieňa. Potom, niekedy v rokoch 1984-1985, som ako vyučený strojár nastúpil do vtedajších závodov Gumárne 1. mája a práve tu som prostredníctvom svojho strýka spoznal skupinu vzpieračov, džudistov a atlétov. Strýc ma postavil na trať plnú ocele, potu a driny v starých pivniciach, kde ako záťaž slúžili kamene, obrubníky a reťaze.

Aké boli vaše začiatky?

Začiatky boli veľmi zložité. Ako 20-ročný chalan som sa púšťal do neznámej budúcnosti. Spolu s mojim asistentom a pravou rukou – Jánom Štefancom – sme začali vyrábať prvé dosky s hrotmi, zohnali konštrukcie a dali vytvoriť ostatné rekvizity. Trénovali sme až do krvi. Ležal som na ostrých klincoch a na záťaž sme používali 6 kameňov, ktoré na mňa postupne ukladali. No vďaka pevnej vôli a pánu Bohu prvé úspechy prišli.

Ktoré z vystúpení vám zostanú v pamäti?

Obrovským zážitkom bolo vystúpenie v programe Televarieté v Pražskom divadle, kde boli pozývaní rozliční umelci. Predviedli sme tam tri ukážky, ohnutie profilu na hlave, natáčanie guľatiny na krku a rozbitie 100 kg obrubníka na prsiach. Práve tento obrubník sme ešte narýchlo zháňali. Našťastie pri divadle opravovala skupinka robotníkov chodníky a stavbyvedúci nám ochotne dopravil kameň až ku rampe divadla.

Máte aj nejaký nesplnený sen?

Moje hobby je fotografovanie. Jedným zo snov je kúpiť si dobrú kvalitnú kameru a robiť reportáže, či už o živote bežných ľudí, ale aj o historických pamiatkach, na ktoré sa zabúda. Okrem toho som nikdy neťahal loď (dodáva so smiechom).

Riadite sa v živote nejakým mottom?

V krvi a v tvrdej drine sa rodia výkony, na ktoré sa nezabúda.

Vedeli by ste dať mladým ľudom radu ako dosiahnuť úspech?

Nevyhýbať sa problémom, lebo mnoho ľudí problémy len obchádza a nedá si tú námahu, aby ich odstránili. Následne sa problémy len množia a nikdy sa nevyriešia. Dôležitá je vytrvalosť, nevzdávať sa pri prvom neúspechu. Ale aj disciplína a pokora.

Rozhovor pripravila Mária Miháliková.