Martinské divadlo predstaví v Púchove hru Zem pamätá

487

Slovenské komorné divadlo Martin uviedlo v roku 2019 v slovenskej premiére autorský divadelný projekt – hudobnú biografiu Karola Duchoňa v réžii renomovaného českého režiséra Jiřího Havelku. Púchovskí diváci môžu projekt vidieť a počuť 20.10.2020 v Divadle Púchov.

Autorom projektu sú Róbert Mankovecký a Jiří Havelka, dramaturgiu a hudbu vytvoril Róbert Mankovecký, scénu Lucia Škandíková, kostýmy Tereza Kopecká. Ako herci sa predstavia členovia Slovenského komorného divadla Martin: Tomáš Grega, František Výrostko, Eva Gašparová, Barbora Palčíková, Alena Pajtinková, Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Daniel Žulčák, Róbert Mankovecký a Marián Frkáň.

Karol Duchoň

Jeden z najväčších talentov slovenskej populárnej hudby sedemdesiatych rokov minulého storočia sa narodil 21. apríla 1950 v Galante. Prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi, označovali ho za slovenského Toma Jonesa. Svoj talent zdedil pravdepodobne po matke Oľge, ktorá pochádzala z dolnozemského Báčskeho Petrovca v bývalej Juhoslávii a bola vraj výbornou speváčkou. Po pár rokoch sa rodina presťahovala do Jelenca neďaleko Nitry, kde Karol prežil celé svoje detstvo a mladosť. Bol výborným športovcom, hrával futbal a hokej, prišla však puberta a šport vytlačila hudba. Svoju prvú hudobnú skupinu založil spolu so svojim bratrancom Ladislavom Zlatňanským v Jelenci. Na želanie otca nastúpil na strojárske odborné učilište do Partizánskeho, kde však vydržal iba chvíľu a prešiel do školy v Zlatých Moravciach, kde začal účinkovať s mládežníckou hudobnou skupinou The Ice Boys v podnikovej učňovke Calexu Zlaté Moravce.

Ako osemnásťročný sa prihlásil do speváckej súťaže o Zlatú vločku Calexu, ktorú s piesňou Petra Nováka vyhral. Tam sa začala jeho kariéra. Odišiel zo školy a začal spievať so skupinou Dušana Dolinského v neďalekej Nitre. Po pár mesiacoch odišiel s orchestrom Jaroslava Mikulu do Nemecka. Po neslávnom návrate zo zahraničia, keď údajne v Nitre predával dederónové košele a langoše, sa stali dva malé zázraky. Najskôr ten, že za pomoci priateľov sa stal spevákom v Orchestri Vlada Hronca, kde spievala Eva Máziková, druhý zázrak prišiel vzápätí, keď nahradil chorého speváka Dušana Ružičku pri nahrávaní piesne Nálady (Uber pary), ktorá sa v okamihu stala obrovským hitom.

Jeho profesionálna spevácka kariéra sa rozbehla naplno. Zvíťazil na festivale Oravské synkopy, pravidelne sa zúčastňoval na Bratislavskej lýre. Vystriedal mnoho orchestrov a skupín, hral u Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Emila Frátrika, Ľuba Beláka, Vlada Valoviča, či Pavla Zajačka. Založil vlastnú hudobnú skupinu Prognóza. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru za pieseň Chvála humoru, ktorú naspieval s Evou Kostolányiovou. Duetá tiež naspieval so Zdenou Studénkovou, Marcelou Laiferovou, či svojím najlepším priateľom Dušanom Grúňom. Vrchol prišiel v roku nasledujúcom, keď na Lýre zvíťazil s piesňou Zem pamätá. Po úspechoch sa Karol Duchoň stal dobrým vývozným artiklom socialistickej kultúry, absolvoval turné po Nemecku, Sovietskom zväze, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, či Juhoslávii. Azda najdôležitejšími zahraničným angažmánom bolo vystúpenie v japonskom Tokiu a francúzskom Cannes. Pre západonemeckú firmu RCA naspieval zopár singlov, ale na rozdiel od Karla Gotta sa v zahraničí výraznejšie nepresadil.

V súkromnom živote sa oženil s Elenou Šurákovou, narodila sa im dcéra Danka. Manželský život však trpel predovšetkým jeho pracovnou vyťaženosťou a zčasti tiež vplyvom Karolovej matky, ktorá sa o jediného syna starala i v jeho dospelosti. Nemalú mieru v komplikácii vzťahu zohral i alkohol, ktorý spôsobil nastupujúce zdravotné problémy. Manželstvo s Elenou napokon po viac ako desiatich rokoch stroskotalo, v januári 1985 ho súd rozviedol a Karol sa iba desať dní po rozvode opäť oženil. Jeho druhou manželkou sa stala Alena Čermáková, s ktorou však strávil iba pár mesiacov. V septembri 1985 ho hospitalizovali a 5. novembra 1985 vo veku 35 rokov zomrel.

Je paradoxné, že mnohí poslucháči populárnej hudby mladšej, ale i strednej generácie, považujú Duchoňa za generačne staršieho speváka ako slávne ikony slovenskej popmusic zo skupín Elán, Modus či Collegium musicum. Janko Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga či Fedor Frešo boli od Duchoňa starší, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Jožo Ráž a Vašo Patejdl len o pár rokov mladší. Duchoň naozaj pôsobil starší, život žil naplno a veľmi rýchlo sa opotreboval. Najväčším jeho problémom však nebol alkohol, ten bol iba dôsledkom skutočnosti, že sa mladý a talentovaný človek, z veľmi jednoduchého vidieckeho prostredia, nedokázal vyrovnať so slávou a úspechom. Súčasnosť Karolovi Duchoňovi praje. Jeho piesne sa vrátili do rádií, vzniklo mnoho cover verzií, vrátil sa na diskotéky, počúvajú ho teenageri. V našej interpretácii prichádza ako zaujímavá dramatická postava na divadelné javisko.

Jiří Havelka

Divadelný režisér, herec, moderátor a vysokoškolský pedagóg. Svoju divadelnú prácu od začiatku zameriava na kolektívnu improvizáciu ako metódu tvorby autorských inscenácií. V roku 2002 absolvoval divadelnú réžiu na pražskej DAMU. S umelecky a generačne spriaznenou časťou súboru Studia Ypsilon vytvoril autorské inscenácie, z ktorých najväčšiu pozornosť získali Drama v kostce alebo Škoda 1203. S “veľkým” súborom Ypsilonky vznikla úspešná inscenácia Nadsamec Jarry. Režíroval tiež viackrát v Dejvickom divadle, v DISK-u, v HaDivadle, v divadle Na zábradlí, v pražskom Národnom divadle, v Divadle na Vinohradoch, v Arche, v divadle VerTeDance, v Losers Cirque Company či v divadle Drak. Mimo Českej republiky pracoval v bratislavskom SND, v poľskej Wroclawe, vo fínskom Kuopiu či v slovinskej Ľubľane. Jeho autorské hry ležia na pomedzí činoherného a alternatívneho divadla, venuje sa tiež tanečnému a bábkovému divadlu. Je členom kabaretného divadla VOSTO5, ktoré je známe otvorenými tvarmi autorských inscenácií a improvizáciou, ale tiež produkčne náročnými inscenáciami z histórie Československa (Dechovka, Pérák). V auguste 2011 sa stal vedúcim Katedry alternatívneho a bábkového divadla DAMU. Filmoví diváci ho mohli vidieť v Bajgarovom filme Teorie tigra. V roku 2007 získal cenu Alfréda Radoka ako talent roka.

Zdroj: skdmartin.sk