Mesiac úcty k starším máme za sebou

17

Obdobie jesene máme určite viacerí radi pre jeho pestrofarebné skrášlenie prírody a mnohí aj nie. Lebo súčasťou jesene je aj hmla a daždivé počasie, a to nám pripomína tak trochu starobu. A možno aj preto si už takmer tri desaťročia pripomíname v októbri symboliku jesene seniorov a úctu k nim.

Sme radi, že aj vedenie nášho mesta a pracovníci mestského úradu či iné inštitúcie venujú nám starším pozornosť nielen v tomto období a vytvárajú podmienky na dôstojné prežitie staroby. Dôležité však je, či aj my – starší chceme pre to niečo urobiť a zapojiť sa, pokiaľ nám to zdravotný stav dovoľuje.

Mnohí tak aj robia a využívajú podpornú sociálnu službu nášho mesta v dennom centre seniorov. Trávia aktívne svoj voľný čas, medzi priateľmi, na podujatiach v mnohých záujmových krúžkoch, ktoré si vytvorili.

Hneď v úvode mesiaca boli členky čitateľského krúžku na otvorení nových priestorov v Mestskej knižnici V. Roya. Chceli sa tak poďakovať vedeniu mesta za vyriešenie našich pripomienok. Pri návšteve knižnice bolo pre mnohých z nás nedosiahnuteľné prekonať vysoké schody na 1. poschodie. Ďakujeme aj touto cestou vedeniu mesta Púchov za vytvorenie nových priestorov na prízemí pre seniorov, imobilných a študentov.

Počas babieho leta mnohí turisti denného centra nešli len za turistikou do prírody, ale mnohokrát sa im podarilo nazbierať aj niečo pod zub do kapustnice. Suchohríby, osikovce, ba dokonca aj dubáky.

Naša telocvičňa je pre záujemcov otvorená dvakrát týždenne – v pondelok od 17:00 hod. a vo štvrtok od 9:30 hod., kde predcvičuje odborníčka na zdravý pohyb. No a keďže majú všetky z nás pohyb v krvi, hovoria si dorastenky. Aj v tomto mesiaci teda urobili pre svoje zdravie a jeho utuženie niečo naviac.

Ku Dňu bielej palice sme pomohli ZO ÚNSS pri celoslovenskej akcii s políciou k výchove účastníkov cestnej premávky – ako sa majú správať k zrakovo postihnutému, ak sa na priechode pre chodcov stretnú s človekom s bielou palicou.

No a práve k prebiehajúcemu Mesiacu úcty k starším sme si pripravili výlet mimo okresu – Spoznaj svoje okolie – do Pružiny. Bolo to celodenné podujatie, počas ktorého sme spoznali históriu tejto obce a prírodné krásy okolia. Navštívili sme známy salaš, nakúpili domáce výrobky a pobesedovali s majiteľkou o ich výrobkoch a prácach poľnohospodára. V popoludňajších hodinách sme si pochutnali na kačacích hodoch a spoločne sa zabavili pri našej muzike.

Riadne sa na októbrovom Čaji pre seniorov vyzvŕtalo šesťdesiat našich členov. Neboli tam len členovia tanečného krúžku, ale aj ďalší. Nechýbala tradične ani naša tanečnica Pavla, pre ktorú je tanec ako aj pre mnohých ďalších rehabilitáciou.

Záver mesiaca bol veľmi bohatý najmä pre tvorivé práce našich členov. Vyhľadávali, niektorí aj vypestovali exponáty na výstavu svetlonosov. Na krúžku ručných prác ich vytvárali za pomoci našej Helenky. Bolo že to radosti pri ich inštalácii pred Divadlom Púchov.

No a napokon čerešnička na torte. Dostali sme Dobro v obálke od púchovských detí, ktoré zorganizovala mestská knižnica. Boli to milé pozdravy vytvorené pre nás, seniorov, k Mesiacu úcty k starším. Maličkosť, ktorá veľmi potešila a veľmi pekne za ňu ďakujeme.

Náš záver Mesiaca úcty k starším sa symbolicky stretli členky čitateľského krúžku v Mestskej knižnici V. Roya na Zážitkovom čítaní s najmladšou generáciou mesta, a to s predškolákmi, ich mamičkami či oteckami. Bolo to milé a nečakané stretnutie. A práve tu sme si uvedomili, pri čítaní rozprávok Deduška Večerníčka a rozžiarených očkách predškolákov, ako málo stačí pre radosť. A že i my starší sa môžeme takto uplatniť.

Mesiac október máme teda za sebou aj my. Chcem sa veľmi pekne poďakovať vedeniu mesta, pracovníkom MsÚ Púchov, poslancom MsZ a ostatným, ktorí prispeli k príprave podujatí k pripomenutiu si nás , starších. Zároveň chcem vysloviť presvedčenie, že aj naďalej sa bude v našom meste „pestovať“ úcta k nám, starším, nielen v tomto mesiaci, ale počas celého roka. Pretože aj drobné prejavy uznania voči nám a nášmu spoločenskému uplatneniu sú pre nás nesmierne dôležité.

Emília Luhová