Môže mať ZUŠ Púchov svetový zbor?

584

Pred tromi rokmi som napísala článok „Spevácky zbor Be Happy urobil prvý veľký krok do sveta.“ Bolo to po našom účinkovaní na festivale detských zborov, orchestrov a súborov na medzinárodnom festivale v Belehrade. Šlo vtedy o nesúťažnú prehliadku vybraných telies z celej Európy a o našu prvú  možnosť  postaviť sa na skutočne veľké pódium pred  tisícky divákov.

Vtedy som si vravela: ktovie, ako dlho potrvá, kým urobíme druhý krok. A či vôbec…  Práca v zbore má totiž svoje špecifiká: výsledky prichádzajú až po rokoch tvrdej práce. Je oveľa náročnejšie dosiahnuť veľký cieľ s kolektívom, ktorý neustále fluktuuje, než s jednotlivcom. Každý, kto pracuje so skupinou detí, vie, o čom hovorím. Avšak pocit radosti zo spoločného úspechu je o to sladší a zanechá hlbšiu stopu. Zbor je živý organizmus plný vzťahov, pováh, charakterov. Pracovať spoločne na niečom, čo nás presahuje, je to najťažšie aj najkrajšie, čo som doteraz v škole zažila.

Minuloročný úspech na medzinárodnom festivale v Bratislave

Ako sa nám podarilo urobiť druhý, ešte oveľa väčší krok? Pred dvoma rokmi sa partia dievčat, ktorá spieva v školskom zbore Be Happy, rozhodla, že chce spievať viac. A lepšie! A že je preto ochotná  pracovať nad  rámec školských povinností.  Po roku spoločných nácvikov sme sa rozhodli otestovať sa ako samostatné spevácke teleso na medzinárodnom festivale mládežníckych zborov a orchestrov v Bratislave. Naša súťažná premiéra dopadla veľmi dobre: získali sme strieborné pásmo v kategórií „Populárna hudba, jazz, spiritual.“ Vďaka tomuto úspechu sme minulý rok dostali pozvánku na najväčší európsky mládežnícky zborový festival „Europees Muziekfestival voor de Jeugd“, ktorý sa koná pravidelne už 66 rokov v belgickom Neerpelte. Na to, aby ste sa vôbec mohli na tejto úžasnej akcii zúčastniť, vás musí schváliť festivalový výbor na základe nahrávky.

Prihlášku na festival sme poslali v októbri, schvaľovací dekrét nás potešil v decembri. Už tento fakt bol pre nás veľkým úspechom. Náročná príprava mohla začať. Keďže sme sa prihlásili do kategórie s voľným výberom repertoáru, potrebovali sme nacvičiť asi 20-minútový program vrátane povinnej skladby, ktorú si každý zbor aranžoval sám. Skúšky prebiehali výlučne v našom voľnom čase v spolupráci s pánom učiteľom Petrom Jurisom, ktorý sa podujal podporiť nás na festivale ako náš spoluhráč. Mohla by som napísať celú knihu o tom, čo všetko obsahovali prípravy: nešlo len o samotné nácviky, ale tiež o more korešpondencie s organizátormi festivalu, zháňanie sponzorov, vybavovanie každého dôležitého detailu. Sme vďační všetkým rodičom, ktorí nás v myšlienke zúčastniť sa na festivale, s nadšením podporili a tiež všetkým, ktorí nám na našej ceste do Neerpeltu pomohli.

Strieborné ocenenie na festivale v belgickom Neerpelte

V čom je Neerpelt jedinečný? Nuž, hlavne je najväčší: predstavte si festival, na ktorom sa zúčastní asi 90 európskych zborov, čiže viac než 2500 mladých ľudí. Predstavte si, že všetci títo mladí ľudia sa spoločne bavia, tancujú, pochodujú mestom a spievajú každý deň na množstve podujatí. Len my sami sme absolvovali tri  koncerty mimo súťaže. Festivalový výbor zapojí spevákov do diania takým úžasným spôsobom, že sa spieva prakticky v celom meste a každú chvíľu: v kostoloch, v nemocnici, v domove dôchodcov, na školách, v misijných centrách. A všade visia vlajky, plagáty, ktoré nám dávajú  najavo, že sme tu vítaní. A nejde iba o vlajky: ide aj o množstvo ochotných usmiatych ľudí  počnúc delegátmi a končiac dobrovoľníkmi, ktorí  pracujú v jedálni. Ak by sme aj na festivale nezískali žiadne umiestnenie, zažiť túto atmosféru bolo natoľko krásne, že by nám postačila ako dôvod byť TAM a zažiť TO. My sme však nešli na festival iba s týmto cieľom. Chceli sme urobiť všetko preto, aby sme uspeli. Aby sme boli na seba hrdí. A to sa nám do obrovskej miery podarilo: obhájili sme strieborné pásmo zo svojho prvého medzinárodného festivalu v Bratislave. Získať strieborné pásmo v Neerpelte však znamená niečo viac. Znamená to, že máme ako zbor veľkú motiváciu.

Porota sa v hodnotení nášho výkonu zhodla na niektorých pre nás kľúčových veciach:

  1. Ako zbor máte obrovský potenciál. Táto veta znie výborne, ale prakticky znamená: Ste ešte len na začiatku! Pracujte a môžete sa dostať na úroveň tých, ktorí získali zlaté pásmo. (Musím podotknúť, že úroveň zborov, ktoré získali zlaté pásmo v Neerpelte, bola neuveriteľná a v našich končinách takmer nepredstaviteľná.)
  2. To, čo vám chýba, je sebavedomie. Nízke sebavedomie je tak trochu špecifikum slovenských zborov. Nie je len vecou našej prezentácie, ale aj skúsenosti. Potrebujeme ešte veľa takýchto prestížnych festivalov. Po každom z nich budeme veriť vo svoje schopnosti viac a viac.
  3. Potrebujete pracovať na náročnejšom repertoári. To znamená: neuspokojte sa s tým, čo ste už dosiahli. Terajšiu úroveň berte ako štartovaciu plochu, nie ako cieľ. Táto posledná pripomienka je pre nás najdôležitejšia a najzaväzujúcejšia.

Je možné dosiahnuť v našich končinách tieto méty? Osobne si myslím, že áno. Aj keď je to pri našich súčasných podmienkach veľmi náročné. Veľa závisí od našej vôle a cieľavedomosti. Pretože to, čo nám nechýba, je chuť a radosť zo spevu. Ony sú základom našej dobrodružnej výpravy do sveta. Je to však aj veľká výzva pre všetkých, ktorí nám na tejto ceste môžu pomôcť.

Pozvánka na medzinárodný festival do Tokia

Mimoriadnou motiváciu a výzvou pre nás je jeden zvláštny úspech, ktorý sme na festivale dosiahli: ako jediný zbor v Neerpelte sme dostali pozvanie na medzinárodný festival do Tokia. Toto pozvanie neudeľuje oficiálna porota,  získali sme ho priamo od organizátora japonského festivalu iba na základe našich mimosúťažných vystúpení. Jednoducho povedané: najviac sme sa mu páčili. A verte nám, že do Japonska ísť chceme. Pevne veríme, že aj pôjdeme. Urobíme pre to všetko. Bez vašej podpory to však bude príliš ťažké. Pomôžete nám urobiť tretí krok?

Kto sa zúčastnil v Neerpelte:
soprán: Bronislava Riljaková, Jana Vozárová, Alexandra Adela Špalková,
mezzosoprán: Nikola Gombárová, Barbora Jurovčíková, Petra Kurtinová,
alt: Ema Ižvoltová, Lenka Repková, Viktória Behanová, Miroslava Crkoňová,
dychové nástroje: Peter Juris,
vedúca zboru, klavír: Mária Jašurdová.

Veľké ĎAKUJEME patrí predovšetkým: žiakom a učiteľom Strednej odbornej školy v Púchove za nádherné doplnky z modrotlače, vďaka ktorým sme mohli reprezentovať náš región, za finančnú pomoc pani Zdenke Pagáčovej a pánovi Milošovi Pagáčovi, firmám Continental Matador Rubber, Booster precision components, občianskemu združeniu S láskou k človeku, mestu Púchov a rodičovskému združeniu pri ZUŠ Púchov a za pomoc pri organizácii ZUŠ Púchov. Špeciálne ďakujem patrí tiež Zuzane Potočnej, Petre Pobežalovej a mnohým ďalším, ktorí nám na našej ceste do Belgicka pomohli.

Text: Mária Jašurdová
Foto: Ema Ižvoltová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

four − one =