Na dvoroch škôl pribudlo viac ako 70 starých odrôd jabloní a hrušiek

33

V obchode zvyčajne nájdeme len pár odrôd jabĺk s názvami ako Gala, Jonagold či Fuji. Celkovo na svete klesá biodiverzita nielen divokých, ale aj kultúrnych rastlín a živočíchov. Slovenské školy sa to rozhodli zmeniť a v rámci projektu SadOVO na svojich pozemkoch sadia stovky stromov vzácnych odrôd ako Panenské české, Jadernička moravská, Ananásová reneta, či Parména zlatá zimná. Školy, ktoré majú záujem pridať sa k záchrane odrôd, sa práve môžu prihlasovať.

Iniciatíva chrániť staré odrody je zastrešená projektom školských ovocných sadov SadOVO, ktorý realizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica s podporou Nadácie Tesco. Jeho cieľom je nadchnúť pre ochranu vzácneho odrodového dedičstva najmä mladú generáciu. „Žiaci základných a stredných škôl sú tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ako bude vyzerať naša krajina v budúcnosti, a či v nej budú mať svoje miesto aj ovocné stromy,“ hovorí Andrea Uherková, koordinátorka projektu.

Po troch rokoch fungovania projektu sa doň zapojilo už viac ako 30 škôl, ktoré dokopy vysadili takmer 300 ovocných stromov. Medzi nimi by sme našli 48 rôznych odrôd jabloní a 26 hrušiek, dokopy teda 74 starých odrôd. „Nie všetky z nich sú odolnejšie voči škodcom či mrazom, ako tie moderné,“ hovorí Uherková. „Avšak pestrosť vždy vytvára vždy stabilnejší systém, a mnohé z odrôd a ich vlastností môžu byť využiteľné najmä v meniacich sa klimatických podmienkach prostredia.“

SadOVO reaguje aj na celosvetový problém úbytku biodiverzity, ktorý sa netýka len divoko žijúcich organizmov, ale aj tých kultúrnych. Pokiaľ ide o kultúrne druhy rastlín, tak stratu pestrosti vnímame nielen na úrovni druhov, ale aj ich odrôd. V minulosti sa na slovenskom vidieku pestovali a na trhu ponúkali stovky starých odrôd jabloní či hrušiek. Dnes ich nahrádza približne desať moderných odrôd, ktoré sa pestujú v intenzívnych sadoch, kde sa chemicky ošetrujú a odkiaľ putujú na pulty predajní.

Projekt SadOVO nie je len o sadení stromov. Žiaci sa v rámci sprievodných vzdelávacích aktivít oboznamujú s odrodami, ktoré pestovali ich starí rodičia a zisťujú, že jablká a hrušky nie sú len zelené či červené, ale v krajine objavujú stromy odrôd, ktoré sa pestujú od stredoveku alebo tristoročné plané hrušky. Po vzácnych sortách pátrajú aj vo svojich obciach a starých sadoch. Mnohí tak prví krát chutnajú jablká s ananásovou, malinovou a banánovou príchuťou, ako aj medové hrušky.

V areáloch škôl vznikajú genofondové sady vzácnych odrôd, ktoré pomaly z krajiny miznú a touto formou sa môžu aj naďalej zachovávať. Patronát nad ich ochranou preberajú žiaci a učitelia, ktorí tieto ovocné sady môžu využívať aj na výučbu bežných školských predmetov. „Chceme využiť náš sad a záhradu aj na učenie vonku a pripravujeme motivačné bloky pre kolegyne, aby sa toho nebáli,“ hovorí Jana Kaščáková zo ZŠ z Dlhého nad Cirochou, ktorá bola zapojená do SadOVO v minulom roku. „Tému stromov využijeme aj v rovesníckom vzdelávaní, aby všetci žiaci pochopili význam domácich potravín, starých odrôd a ich výhod,“, dodáva.

Aj tento rok majú základné a stredné školy z celého Slovenska možnosť prihlásiť sa do projektu, a byť tak jednou z desiatich škôl, ktoré sa pridajú k ochrane starých odrôd. Prihlasovanie trvá do 15. marca na stránke www.sadovo.sk

Zdroj: Živica