OKNO DO MINULOSTI XII.: Púchovská kultúra

1123

Istý klasik raz pri zveličovaní povedal, že ak boli Slovania starými Slovákmi, tak potom príslušníci púchovskej kultúry boli Slovákmi prastarými. Čo vieme o púchovskej kultúre pomenovanej podľa malého mesta na strednom Považí?

Vývoj púchovskej kultúry

Vznik púchovskej kultúry datujeme približne do obdobia 3. storočia pred našim letopočtom (p. n. l), kedy sa v horskom prostredí dnešného Slovenska kultúrne zmiešali ešte žijúci príslušníci takmer zaniknutej lužickej kultúry (cca 1500 – 4 stor. p. n. l.) a príslušníci keltských kmeňov i ďalších etník. Existenciu kultúry datujeme od obdobia 2. stor. p. n. l. do 2. stor. n. l., pričom kultúrny a hospodársky vrchol zaznamenala púchovská kultúra v 1. stor. p. n. l. Púchovskú kultúru nachádzame v severnom, strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku. Tí príslušníci kultúry, ktorí na záver ešte prežívali, preniesli pravdepodobne aspoň časť svojho dedičstva na ďalšie – prichádzajúce obyvateľstvo – Slovanov. Dôkazom sú pomenovania riek a pohorí, ktoré podľa etymológov vychádzajú z keltského jazyka – Tatra, Fatra, Váh, Kysuca, Hron a i. Názov kultúry je odvodený od nálezov baróna Hoenninga, ktorý vykonával na konci 19. storočia archeologický výskum na Púchovskej skale.

hradisko

Model hradiska púchovskej kultúry v Púchovskom múzeu

Osídlený každý druhý kopec

Intenzívne osídlenie (dokonca hustejšie ako v stredoveku) naznačuje veľké množstvo lokalít obývaných púchovskou kultúrou, ako napr. hrádky, hradiská a sídliská: Púchov – Púchovská skala, Divinka – Veľký vrch, Vyšný Kubín – Ostrá skala, Dolný Kubín-Veľký Bysterec – Trniny, Spišský hrad, Liptovská Mara – Havránok. Najviac menších opevnení sa nachádza v okolí Púchova: Streženice – Štepnická skala, Dohňany – Skala, Mestečko – Skala, Púchov – Hradisko. Ďalšie významné archeologické lokality púchovskej kultúry sa nachádzajú na území dnešného severného a severozápadného Slovenska. Archeologické nálezy z uvedených lokalít dokazujú bohatú a vyspelú kultúru púchovského ľudu. Hospodárska a spoločenská úroveň púchovskej kultúry nebola prekonaná ani neskôr – v čase vrcholného stredoveku, čo dokazuje i hustota osídlenia nielen v oblasti Púchova, ale celého severného Slovenska.

misky

Keramické nádoby púchovskej kultúry v Púchovskom múzeu

Nálezy poukazujú na vyspelosť

Vysokú úroveň dokazuje každá oblasť života, ktorá sa dá vyčítať z nálezov. Napríklad pri oraní zeme už púchovská kultúra nepoužívala drevené radlo, ale trvácnejšie železné radlice na ťažko obrábateľných pôdach severného Slovenska. Na kosenie úrody slúžili okrem železných kosákov i železné kosy. Objavená keramika sa vyrábala na hrnčiarskom kruhu, pričom bola zdobená maľovaním a zvislým hrebeňovaním. Ďalšími využívanými nádobami boli džbánky, guľovité šálky s uchami a veľké zásobnice na uskladnenie potravy s obsahom niekoľko desiatok litrov. Na hrnčiarskom kruhu sa vyrábali i fľašovité nádoby. Odborníkmi sú označované za jedny z najkrajších hrnčiarskych výrobkov. Maľovaná keramika sa vyrábala najmä v centrálnych hradiskách, akým bola aj Púchovská skala, čo dokazuje aj nález pece. Na rušný obchod s rímskymi provinciami poukazujú nálezy sivej panónskej keramiky a terry sigillaty, hlinené kahance, sklenená fľaštička na olej a masti. To by mohlo dokazovať výskyt vysoko postavenej vrstvy spoločnosti usídlenej na Púchovskej skale, ktorá riadila široké okolie. Strategický význam Púchovskej skaly, ako centrálneho hradiska pre široké okolie, dokladajú aj nálezy vojenského charakteru. Medzi tie patrí najmä viac ako 30 železných streliek do šípov, našli sa rôzne nože, oštep a kopija, zápona opaska, železné ostrohy. V Púchove sa našlo aj množstvo spôn. Súčasťou materiálnej náplne a vyspelosti púchovskej kultúry bolo používanie a razba vlastných mincí. Zatiaľ chýbajú nálezy hrobov, no našli sa aspoň obetiská, slúžiace ako svätyne – v obci Prosné a na vrchu Havránok pri Liptovskej Mare.

spony

Oveľa viac informácií zo života ľudu púchovskej kultúry môžete získať a ďalšie archeologické nálezy vidieť pri návšteve Púchovského múzea v Župnom dome.

Pavol Makyna