Oku lahodiaca

83

Vietor povieva,
svoju pieseň si spieva,
stromy zodieva z listov,
zostalo na nich plno holých konárov.

Pomaly sú
už aj lúče
zubaté toho slniečka
všade samá farbička.

Pohojdávaný jesenným
vánkom je každý
jeden ten
náš strom.

Ktorý čaká
snáď, že tá
krásna biela inovať
pokryje jeho konáre
v ďalšej zimnej ére.

Keď na strome
každý konár
listy postráca,
vtedy je ona
tou pestrosťou farieb
ľudskému oku lahodiaca.

Autor: Radoslav Kurej
Ilustr. foto: Slavomír Flimmel