Oslava konca žatvy a tradícií dávnych čias – Lednické dožinkové slávnosti

558

(17. ročník tradičných Lednických dožinkových slávností)

Obyvatelia Lednice sa príkladne starajú nielen o rozvoj svojej obce, ale aj o zachovanie pamiatok a tradícii dávnych čias. Pár dní pred dožinkovými slávnosťami som vystúpil na vrchol hradného brala po vysekaných schodoch a uvedomil som si, aké bohatstvo skrýva naša krajina. Potešilo ma, že sa na hrade stále pracuje a tak budú môcť obdivovať zručnosť a um vtedajších staviteľov aj ďalšie generácie. Cestou naspäť ma oslovila jedna pani so svojimi deťmi, či idú dobre na hrad. Veľmi rád som jej vysvetlil čo a ako a „hodili“ sme reč.  Pani sa len nedávno dozvedela, že Lednica má hrad a keďže sa blíži koniec prázdnin a oni tento rok nemôžu ísť na dlhšiu dovolenku, rozhodla sa chlapcom ukázať našu krajinu a pamiatky. Vraj preto, aby mali o čom v škole rozprávať a písať, veď ich rovesníci išli do Egypta a kade-tade po svete. Prečo o tom píšem? Práve preto, lebo kto navštívil 17-ty ročník dožinkových slávností v Lednici, tak má o čom rozprávať aj písať.

Počasie tento rok prialo a sviatočná furmánka mohla začať. Na furmanskom dvore sa mlátilo obilie cepmi ako kedysi. Celá obec Lednica bola vyzdobená prekrásnymi ľudovými výrobkami. Krojovaný sprievod folklórnych skupín pozdravil vzácnych hostí pred obecným úradom na čele so starostom Kamilom Karasom krátkymi ukážkami piesní a tancov. Postupne zazneli piesne FS Ledničanka z Lednice, DFS a FS Dúbravček z Plevníka Drieňové, FS Rozmarínek zo Záriečia, FS Vranovčan z Vranova nad Topľou a samozrejme miestnej dychovej  hudby.

Po tradičnom požehnaní chleba v kostole sv. Jána Nepomuckého sa presunul sprievod do amfiteátra pod lednickým hradom. „Už sme dožali.“ A tak, ako býva zvykom. bol odovzdaný dožinkový veniec pánovi starostovi Kamilovi Karasovi. Ten poďakoval všetkým za pomoc pri organizovaní tohto jedinečného podujatia a zároveň privítal hostí a všetkých účastníkov podujatia. Za hostí vystúpil pán Ing. Jaroslav Baška, župan Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vo svojom príhovore skonštatoval, že je na Slovensku veľmi málo obcí, kde sa udržujú dožinkové slávnosti ako v Lednici. Slávnosť pokračovala vystúpeniami folklórnych skupín a pokračovala ľudovou veselicou. Na záver si dovolím poznamenať, že ani tieto dožinky by neboli BEZ- usilovnej a poctivej práce všetkých obyvateľov Lednice presne tak ako kedysi. Preto si vážme odkazy a múdrosti našich predkov, vážme si chlieb náš každodenný, vážme si sami seba a vážme si našu vlasť a vtedy nám aj pán Boh pomôže.

Text, foto: Štefan Kaštýľsky
(autor je spisovateľ a prispievateľom Púchovských novín)