Stokrát opakované štyri ročné obdobia, to je životná púť…
Niekde som čítala, že recept na dlhovekosť je jednoznačne skromnosť vo všetkom. Za tých pár stretnutí, kedy som prvý krát v živote mala tú česť byť v jednej miestnosti so skoro 100-ročným ČLOVEKOM to môžem potvrdiť. V prípade Ľudmily Šimšálkovej je to skromnosť a pokora vo všetkých oblastiach. Dobro, svetlo a úprimnosť z jej duše priam vyžaruje.
Keď sa dňa 26.9.1923 Ľudmila Barónová narodila (ako druhorodená dcéra do rodiny púchovského pekára Jozefa Barona a Pauly Višňovskej Baronovej), svet bol ešte rozdelený na dve veľké vojny. Prvá svetová vojna skončila len pred piatimi rokmi a druhá svetová vojna začala len o šestnásť rokov neskôr. V tom čase sa už Ľudmila učila kaderníckemu remeslu a popri tom pomáhala otcovi v pekárni.
Vyrastala spolu so svojimi štyrmi sestrami v Púchove, kde bola svedkom mnohých zmien a udalostí, ktoré ovplyvnili jej život i životy ľudí okolo nej. Nezmazateľne sa jej zapísali do pamäti najmä udalosti z druhej svetovej vojny. Videla, ako sa menili hranice, vlády, režimy, spoločnosť a kultúra. Zažila chudobu, strach, utrpenie, ale aj radosť, nádej a slobodu. Všetky tieto životné udalosti z nej vyformovali osobnosť, akú ju poznáme dodnes – skromnú, pokornú a plnú pochopenia.
Pani Ľudmila uzavrela manželstvo s Jozefom Šimšálkom v skromných povojnových časoch za treskúcej zimy v januári v roku 1949. Vo vzájomnej láske a úcte prežili spolu šťastných 50 rokov. Vychovala tri deti, dvoch synov a jednu dcéru, a dnes je milujúcou starou a prastarou mamou piatim vnúčatám a trom pravnúčatám.
Pani Šimšálková bola povolaním kaderníčka, ktorá sa s láskou venovala nielen svojmu remeslu, ale aj vyučovaniu budúcich kaderníčok na praktickej výučbe. Po vyučení sa zamestnala v kaderníctve pána Ábela na Štefánikovej ulici, neskôr pracovala v kaderníctve v Plecháči Púchov, kde bola obľúbená a uznávaná za svoju profesionalitu a zručnosť. Aj po dlhých rokoch si na ňu bývalé žiačky a kolegyne spomenú s vďakou a úctou.
Pani Šimšálková milovala pohyb a celý život sa udržiavala v dobrej kondícii. V mladosti chodievala cvičiť do telovýchovného spolku, obľubovala spoločenský tanec a turistiku, rada spoznávala prírodné krásy púchovského a považskobystrického regiónu. V dospelosti venovala chvíle oddychu najmä svojej rodine, záhradke, ručným prácam, bola zručná najmä v háčkovaní, pletení a vyšívaní. Kým jej to zdravotný stav dovoľoval, bola vášnivou čitateľkou kníh.
Naša milá jubilantka prežíva jeseň svojho života v spoločnosti klientov zariadenia CSS Chmelinec a vzorného tímu pracovníkov, ktorí sa o ňu s láskou starajú už 8 rokov. Je vždy pozitívne naladená a snaží sa vidieť dobré stránky života. Jej úsmev a vďačnosť sú nákazlivé a vytvárajú príjemnú atmosféru v izbe, kde býva. Pani Šimšálková je veľmi obľúbená medzi opatrovateľkami, sestričkami, inštruktorkami. Je dôkazom toho, že aj v starobe sa dá byť šťastný a spokojný.
Rada sa zúčastňuje terapie s bábikou Evičkou, ktorú si veľmi obľúbila a vždy sa na ňu veľmi teší, lebo jej pripomína niekoho z minulosti. Rada sa poteší každej návšteve, má rada Vianoce, príchody Mikuláša a papagája Filipka. Miluje hudbu a zúčastňuje sa na muzikoterapii, ktorá jej pomáha uvoľniť sa a ešte viac usmievať.
Aj vďaka dobrej starostlivosti v Centre sociálnych služieb Chmelinec sa pani Šimšálková dnes dožíva požehnaného veku 100 rokov. Jej zdravotný stav je stabilný a jej duševná pohoda je vysoká.
Drahej pani Ludmile, ku jej mimoriadnemu životnému jubileu 100 rokov chceme popriať všetko najlepšie. Nech Vás sprevádza Božia milosť a ochrana. Nech Vás obklopuje láska a úcta Vašej rodiny a priateľov! Nech Vás napĺňa radosť a spokojnosť zo života!
Monika Klinovská
