Pani Ľudmila Šimšálková oslavuje 100 rokov života

710

Stokrát opakované štyri ročné obdobia, to je životná púť…

Niekde som čítala, že recept na dlhovekosť je jednoznačne skromnosť vo všetkom. Za tých pár stretnutí, kedy som prvý krát v živote mala tú česť byť v jednej miestnosti so skoro 100-ročným ČLOVEKOM to môžem potvrdiť. V prípade Ľudmily Šimšálkovej je to skromnosť a pokora vo všetkých oblastiach. Dobro, svetlo a úprimnosť z jej duše priam vyžaruje.

Keď sa dňa 26.9.1923 Ľudmila Barónová narodila (ako druhorodená dcéra do rodiny púchovského pekára Jozefa Barona a Pauly Višňovskej Baronovej), svet bol ešte rozdelený na dve veľké vojny. Prvá svetová vojna skončila len pred piatimi rokmi a druhá svetová vojna začala len o šestnásť rokov neskôr. V tom čase sa už Ľudmila učila kaderníckemu remeslu a popri tom pomáhala otcovi v pekárni.

Vyrastala spolu so svojimi štyrmi sestrami v Púchove, kde bola svedkom mnohých zmien a udalostí, ktoré ovplyvnili jej život i životy ľudí okolo nej. Nezmazateľne sa jej zapísali do pamäti najmä udalosti z druhej svetovej vojny. Videla, ako sa menili hranice, vlády, režimy, spoločnosť a kultúra. Zažila chudobu, strach, utrpenie, ale aj radosť, nádej a slobodu. Všetky tieto životné udalosti z nej vyformovali osobnosť, akú ju poznáme dodnes – skromnú, pokornú a plnú pochopenia.

Pani Ľudmila uzavrela manželstvo s Jozefom Šimšálkom v skromných povojnových časoch za treskúcej zimy v januári v roku 1949. Vo vzájomnej láske a úcte prežili spolu šťastných 50 rokov. Vychovala tri deti, dvoch synov a jednu dcéru, a dnes je milujúcou starou a prastarou mamou piatim vnúčatám a trom pravnúčatám.

Pani Šimšálková bola povolaním kaderníčka, ktorá sa s láskou venovala nielen svojmu remeslu, ale aj vyučovaniu budúcich kaderníčok na praktickej výučbe. Po vyučení sa zamestnala v kaderníctve pána Ábela na Štefánikovej ulici, neskôr pracovala v kaderníctve v Plecháči Púchov, kde bola obľúbená a uznávaná za svoju profesionalitu a zručnosť. Aj po dlhých rokoch si na ňu bývalé žiačky a kolegyne spomenú s vďakou a úctou.

Pani Šimšálková milovala pohyb a celý život sa udržiavala v dobrej kondícii. V mladosti chodievala cvičiť do telovýchovného spolku, obľubovala spoločenský tanec a turistiku, rada spoznávala prírodné krásy púchovského a považskobystrického regiónu. V dospelosti venovala chvíle oddychu najmä svojej rodine, záhradke, ručným prácam, bola zručná najmä v háčkovaní, pletení a vyšívaní. Kým jej to zdravotný stav dovoľoval, bola vášnivou čitateľkou kníh.

Naša milá jubilantka prežíva jeseň svojho života v spoločnosti klientov zariadenia CSS Chmelinec a vzorného tímu pracovníkov, ktorí sa o ňu s láskou starajú už 8 rokov. Je vždy pozitívne naladená a snaží sa vidieť dobré stránky života. Jej úsmev a vďačnosť sú nákazlivé a vytvárajú príjemnú atmosféru v izbe, kde býva. Pani Šimšálková je veľmi obľúbená medzi opatrovateľkami, sestričkami, inštruktorkami. Je dôkazom toho, že aj v starobe sa dá byť šťastný a spokojný.

Rada sa zúčastňuje terapie s bábikou Evičkou, ktorú si veľmi obľúbila a vždy sa na ňu veľmi teší, lebo jej pripomína niekoho z minulosti. Rada sa poteší každej návšteve, má rada Vianoce, príchody Mikuláša a papagája Filipka. Miluje hudbu a zúčastňuje sa na muzikoterapii, ktorá jej pomáha uvoľniť sa a ešte viac usmievať.

Aj vďaka dobrej starostlivosti v Centre sociálnych služieb Chmelinec sa pani Šimšálková dnes dožíva požehnaného veku 100 rokov. Jej zdravotný stav je stabilný a jej duševná pohoda je vysoká.

Drahej pani Ludmile, ku jej mimoriadnemu životnému jubileu 100 rokov chceme popriať všetko najlepšie. Nech Vás sprevádza Božia milosť a ochrana. Nech Vás obklopuje láska a úcta Vašej rodiny a priateľov! Nech Vás napĺňa radosť a spokojnosť zo života!

Monika Klinovská