Peter Velits: Šport naučí človeka inak sa pozerať na svet

388

V profesionálnom pelotóne vybojoval celkovo sedem víťazstiev, osemkrát štartoval na podujatí Grand Tour, z toho šesťkrát na Tour de France. Je niekoľkonásobný majster sveta. Najúspešnejší púchovský športovec Peter Velits oznámil pred týždňom ukončenie svojej športovej kariéry.

V roku 1998 ste sa presťahovali do Púchova, odkiaľ pochádza rodina tvojho otca. Pravdepodobne väčšinu svojho športového života si strávil na cestách po celom svete. Aký máš vzťah k nášmu mestu?
Pamätám si Púchov z detstva, kedy sme sem chodili za dedkom a babkou. Spomínam si najmä na vianočné obdobie, ešte sa kúrilo uhlím – tá vôňa mi pripomína detstvo v Púchove. Otcova rodina síce pochádza z Turca, ale môj pradedo sa ako sudca presťahoval v 19. storočí do Púchova. Dal si postaviť dom, kde s bratom Martinom teraz žijeme. Pri rekonštrukcii domu sme sa snažili čo najviac zachovať z pôvodného stavu, pretože si predkov vážime a chceme toto dedičstvo zachovať aj pre potomkov.

Kto ťa v detstve motivoval, aby si sa dal na cyklistiku? Bol tvojím vzorom otec?
Otec ako bývalý cyklista mi dal základy cyklistického myslenia a venoval nám s bratom množstvo času a energie. Nemôžem nespomenúť aj strýka Tibora, ktorý nám pomáhal s tréningom a mamu, ktorá nám tiež veľa obetovala. Ale hlavná motivácia vychádzala zo mňa a brata Martina. Spolu sme trénovali, spolu sme súťažili a navzájom sme si pomáhali. Hneď po strednej škole sme spolu odišli do Južnej Afriky, samému by mi to nebolo ľahké. Keď sme išli dvaja, tak sme sa tešili, že bude zábava. Spätne vidím, že bolo pre mňa v cyklistike najdôležitejšie, že sme ju robili s bratom spolu dvaja.

Už v kategórii juniorov si patril medzi svetovú špičku. Vo svetovom pohári v roku 2003 si skončil celkovo na druhom mieste. Veľký úspech si dosiahol v zimnom triatlone, keď si sa stal v roku 2004 juniorským majstrom Európy…
Vtedy som si ani neuvedomoval, čo to znamená byť majster Európy. Bola to hlavne zábava. Oproti cestnej cyklistike bol zimný triatlon (bežky, horský bicykel a beh) vítaným spestrením celej sezóny. Svetový pohár je úplne iná kategória, 10 až 11 pretekov za rok a nám s bratom sa podarilo dosiahnuť 2. a 4. miesto, čo bol vtedy veľký úspech.

O tri roky neskôr (2007) si už bol majster sveta v pretekoch cestnej cyklistiky s hromadným štartom do 23 rokov. V tomto roku si bol tiež vyhlásený za najlepšieho slovenského cyklistu roka (potom ešte v rokoch 2009 a 2010).
Po úspechu v juniorskom svetovom pohári sme s bratom čakali ponuky z dobrých tímov, ale neprichádzali. S Martinom sme odišli na dva roky do Južnej Afriky a zažili asi najkrajšie roky svojho života. Tam si nás všimol tím Wiesenhof – Felt a posunul nás na lepšie preteky. Keď sme potom prišli na majstrovstvá sveta do 23 rokov, boli sme omnoho lepšie pripravení ako naši vrstovníci. Vtedy mi veľmi pomohol brat, ktorý si to v pelotóne oddrel a ja som už len špurtoval pre víťazstvo. Vďaka tomuto titulu sme sa dostali do vrcholovej cyklistiky, vtedy si nás všimli. Podpísali sme dvojročnú zmluvu s nemeckým tímom Milram, vďaka tomu som mohol ísť o rok na Tour de France. Víťazstvo v roku 2007 malo pre môj život najväčšiu váhu, pretože nás s bratom obidvoch posunulo úplne hore.

Šesťkrát si sa zúčastnil na najslávnejších cyklistických pretekoch sveta Tour de France (2008 – 2014), kde si sa najlepšie umiestnil v roku 2011 na devätnástom mieste v celkovom poradí. Začiatky na Tour však boli asi dosť ťažké – pracovať ako domestik na hlavné hviezdy…
Nikdy som dovtedy trojtýždňové preteky nešiel, takže môj základný cieľ na prvej Tour bol vôbec ju dokončiť. V kráľovskej etape sa mi podarilo dostať sa do úniku a vyhrať horskú prémiu na Col de la Croix de Fer vo výške vyše 2000 metrov. Bol to jeden z najkrajších okamihov mojej kariéry.

Ako prvý Slovák si obsadil pozíciu na stupňoch víťazov v konečnom hodnotení na pretekoch Grand Tour. Bolo to roku 2010, keď si získal tretie miesto na pretekoch španielskej Vuelty. Po dopingovom prehrešku Španiela E. Mosqueru si sa dokonca posunul na druhé miesto.
Pôvodne som nemal v pláne ísť v tom roku Vueltu. S Martinom sme boli vo výbornom tíme HTC a mal som cieľ vybojovať si pozíciu na Tour. Lenže tesne pred Tour som padol a zlomil si kľúčnu kosť. Takže na Tour som nešiel, bol som doma, oddýchol som si a na konci roka som šiel na Vueltu. Do Španielska som prišiel v takej forme, že ma to samého prekvapilo. Obrovskou výhodou pre mňa bolo, že som mal opäť pri sebe Martina. Po druhom týždni som bol medzi desiatimi najlepšími a časovka ma posunula na tretie miesto. Vtedy sme si s Martinom povedali, že to do Madridu už musíme vydržať.

velitsovci_web
Peter Velits s bratom (dvojičkou) Martinom.

V roku 2012 si sa stal celkovým víťazom etapových pretekov Okolo Ománu.
Niekedy som bol v pretekoch blízko víťazstva, ale nakoniec to nedopadlo dobre a skončil som druhý alebo tretí. Vtedy ma to mrzí, ale potom to radšej vytesním z pamäti a radšej si spomínam na víťazstvá ako v pretekoch Okolo Ománu.

V rokoch 2012 – 2014 si sa stal trikrát majstrom sveta v tímovej časovke, čo sa ti podarilo ako prvému cyklistovi na svete.
Úspech v tímovej časovke je niečo úplne iné, iné pocity, bolo to veľmi pekné. Otec mi vždy hovorieval, že tímová časovka je najväčšia cyklistická drina, niekedy sa nazýva tiež disciplínou pravdy. Najradšej spomínam na rok 2013 vo Florencii. Stratili sme dvoch cyklistov už v polovici trate a ostali sme len štyria. Bolo to skutočne veľmi náročné a predsa sa nám podarilo vyhrať.

Profesionálnu cyklistiku opúšťaš ako 31-ročný. Vo veku, keď sú viacerí športovci vo svojej vrcholnej forme. Naozaj je tvoje rozhodnutie definitívne a vylučuješ návrat k vrcholovému športu?
V cestnej cyklistike keď niekto vypadne, tak je takmer nulová šanca sa vrátiť. Výnimkou bol Contador. Neviem si predstaviť seba, žeby som sa o to pokúsil.

Ako 15-ročný študent púchovského gymnázia si uviedol v dotazníku, že chceš byť v dospelosti športovcom a podnikateľom. Spolu s bratom Martinom si pred niekoľkými rokmi rozbehol vlastnú značku športového oblečenia a s rodinou vlastníš a prevádzkuješ horský hotel. Zdá sa, že všetko sa ti darí podľa plánu…
My s bratom máme možno výhodu oproti iným športovcom, že sa na koniec športovej kariéry už niekoľko rokov pripravujeme. Máme tri roky obchod, teda nehrozí, že nebudeme mať čo robiť. Média sú prekvapené, že náhle končím s vrcholovým športom, ale tento proces bol dlhodobý. Po minuloročnej operácii artérie na nohe som sa na bicykli len trápil a rozhodnutie skončiť mi nakoniec prišlo veľmi jednoduché. Teraz cítim svoj koniec v cyklistike ako úľavu. Niečo síce končí, ale ja sa teším na nové výzvy. Na podnikaní sa mi páči hlavne nezávislosť a sloboda.

Tlačové agentúry uvádzajú, že začiatkom januára očakávaš narodenie syna. Prekvapilo ma tvoje vyjadrenie, že ho nebudeš orientovať na cyklistiku.
Nie, že by som nechcel, aby bol cyklista, ale nebudem ho do ničoho nútiť. Nech si vyberie sám cestu akú chce. Prial by som mu, aby bol profesionálny športovec, pretože šport naučí človeka inak sa pozerať na svet. Šport dokáže pomôcť človeku rozvíjať dobré vlastnosti ako húževnatosť a pracovitosť, ktoré potom môže využiť aj v ďalšom živote.

Zhováral sa Slavomír Flimmel