Požiadavky Novembra 1989

102

Pred tridsiatimi rokmi bolo budovanie rozvinutého socializmu čím ďalej tým viac problematické a komunizmus bol v nedohľadne. Socialistické štáty nestačili dobiehať vedecko-technický pokrok vo svete. Študenti a vedci nemali dostupnú technickú literatúru na úrovni doby. Vládla všeobecná nespokojnosť. Hranice boli uzavreté a prísne strážené. Na informácie a médiá bola cenzúra.

Pokiaľ sa týka vedecko-technického pokroku, tak ZSSR bol náš vzor. Nebola sloboda prejavu, náboženská sloboda bola iba teoreticky (kvôli zahraničiu). Priamo v ústave bola ustanovená vedúca úloha komunistickej strany. Pre udržanie moci bola komunistickej strane k dispozícii armáda, polícia, ŠtB a Ľudové milície (ozbrojené zložky strany priamo vo fabrikách). Všetky dôležité veci museli schváliť najskôr stranícke orgány.

Ako prví sa začali ozývať robotníci v medzinárodnom prístave v Gdaňsku v Poľsku. Keďže nespokojnosť s komunistickým násilným režimom bola v celom Poľsku, štrajky sa postupne rozšírili do mnohých miest. Štrajkovali už všetky fabriky, takže vojenský zásah proti vlastnému ľudu by bol problematický a odsúdeniahodný. Všetky triedy obyvateľstva (robotníci, roľníci, študenti, učitelia, vedci) sa spojili a pomocou generálneho štrajku donútili vládu k odstúpeniu. Potom boli slobodné a demokratické voľby.

Prví sa režimu postavili študenti a umelci

V ČSSR sme mali zlé skúsenosti s politickými reformami z roku 1968, kedy našu republiku násilne obsadili vojská Varšavskej zmluvy, lebo Alexander Dubček chcel realizovať „socializmus s ľudskou tvárou“. Po vzore Poliakov v ČSSR odvahu nabrali najskôr študenti a herci, postupne sa pridali aj robotníci vo fabrikách. Prvý tajomník ÚV KSČS, prezident, aj vláda boli šokovaní a báli sa vydať rozkaz armáde, polícii a milíciám na zásah proti vlastnému ľudu. V Čechách Občianske fórum viedol spisovateľ Václav Havel, na Slovensku bola založená Verejnosť proti násiliu na čele s Jánom Budajom. Pobočky VPN boli založené aj vo fabrikách, na školách a iných inštitúciách.

Držali sme sa hesla, ktoré hlásal Václav Havel: „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“. Nechceme násilie, nie sme ako oni. Formy ich uplatňovania pri demonštráciách boli vypracované tak, aby nedošlo k fyzickému napádaniu – to bola jedna z podmienok dohody o odovzdaní moci a záruku za ňu prevzali komunisti prostredníctvom študentov a Občanského fóra. Priznám sa, že my – funkcionári VPN sme sa trochu báli, pretože ak by sa zopakoval rok 1968, tak nás mohli postrieľať alebo uväzniť za vlastizradu. Treba pripomenúť, že ešte pred Nežnou revolúciou 1989 bol v roku 1988 v Bratislave tzv. sviečková manifestácia, ktorá bola násilne a tvrdo potlačená ozbrojenými zložkami. Zadržaných bolo 140 osôb.

Požiadavky demonštrantov a štrajkujúcich

Demonštrácia študentov na Národnej triede v Prahe sa konala dňa 17.11.1989. Tento deň je uznaný ako Sviatok boja za slobodu a demokraciu. Nasledovali ďalšie pražské demonštrácie na Václavskom námestí, na Letnej, v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí a na Námestí SNP. Demonštrácie, ktoré prebiehali takmer v každom meste Československa, vyvrcholili generálnym štrajkom dňa 27.11.1989. Boh opäť zasiahol do dejín a pomohol nám.

Programové vyhlásenie Verejnosti proti násiliu a slovenských vysokoškolákov z dňa 25. 11. 1989 požadovalo:

  1. Žiadame vytvoriť slobodnými voľbami zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament Slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti.
  2. Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia.
  3. Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody.
  4. Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSČ, zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu.
  5. Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho zriadenia.
  6. Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát.
  7. Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.
  8. Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie.
  9. Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.
  10. Žiadame dôslednú demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva a postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti.
  11. Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie.
  12. Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe a naplnení životnej dráhy.

Počas celého diania sa organizátori demonštrácií a štrajkov držali hesla „Nech láska víťazí nad zlom a nenávisťou“. Preto sa revolúcia nazýva „Nežnou revolúciou“.

Hodnotenie Nežnej revolúcie po tridsiatich rokoch

Ak mám s odstupom času úprimne zhodnotiť situáciu aká je v tejto dobe, tak naše požiadavky boli splnené na 80 percent. Nebolo všetko dotiahnuté do konca. Aj keď máme demokraticky zvolených poslancov a parlament, poslanci často poznajú občanov len pred voľbami. Po voľbách ich voliči nezaujímajú, väčšina z nich nemá inteligentné vystupovanie a háji iba svoje záujmy. Bývalí komunisti sa často držia hesla „Čím horšie – tým lepšie“, aby občania chválili socializmus. Takéto konanie poslancov občanov odrádza a preto radšej nejdú voliť.

Mnohí podnikatelia sú bývalí funkcionári KSČ alebo pracovníci ŠtB, prišli ľahko k majetku a snažia sa rýchlo zbohatnúť. Pokiaľ sa týka požiadaviek cirkví, myslím, že väčšina požiadaviek bola splnená. Všeobecne však chýba ľudskosť, pokora, viera, nádej a láska. Občania, prosím vás, pri nadchádzajúcich voľbách voľte s rozumom. Neverte klamárom, ktorí vám na jednom mieste niečo sľúbia a dajú a inde vám dvakrát toľko zoberú.

Štefan Gašek (redakčne krátené)