Púchovskí evanjelici si pripomenuli 200. výročie narodenia kňaza Rudolfa Okrutského (23.9.1821)

56

V nedeľu 26. 9. 2021 sa konali slávnostné služby Božie v evanjelickom chráme v Púchove. Púchovskí evanjelici si pripomenuli 141. výročie posvätenia kostola (26. 9. 1880) a tiež oslávili osobnosť kňaza Rudolfa Okrutského pri 200. výročí jeho narodenia (23. 9. 1821).

Na slávnostných službách Božích bola uvedená publikácia „Rudolf Okrutský, alebo zrod púchovského chrámu“, ktorá prináša nielen historické fakty o Okrutskom, ale i dramatizáciu udalostí vedúcich k postaveniu nášho súčasného kostola.

Rudolf Okrutský nepatrí k osobnostiam, ktorých mená rezonujú v histórii ECAV – možno preto, že zomrel v pomerne v mladom veku, možno preto, že celý svoj život „nevytiahol paty“ z rodného Púchova. A predsa stojí za to pripomenúť si jeho osobnosť.

V historickom bádaní sme sa snažili z jednotlivých čriepkov poskladať príbeh jeho života. Bezpochyby mu patrí vďaka za to, že dnes sa púchovskí evanjelici môžu schádzať vo svojom nádhernom chráme. Stavba tohoto chrámu je spájaná najmä s menom farára Žambokréthyho, ktorý stavbu dokončil – hoci to tiež nemal jednoduché; aj vtedajší cirkevníci boli proti dostavbe chrámu podľa plánov, že snáď stavba neunesie také mohutné klenby. Napriek mnohým protivenstvám, Žambokréthy dokončil chrám v jeho plnej kráse – ale to je iný príbeh. Vráťme sa teda k Rudolfovi Okrutskému, za ktorého pôsobenia sa chrám začal stavať.

Ukážka z matričných zápisov Rudolfa Okrutského. Prepis textu:
Znak vděčnosti! Roku 1851 dne 13. Decembra práve na Luciu, k pohřební počestnosti, po prvníkrát na důkaz vděčnosti, zemřelému, snášenlivému – oblíbenému – Dvojictihodnému pánu Františkovi Grill, Římsko Katolíckému zdejšímu farárovi, zvony naše v mestečku tomto se ohlásilé a do země matky s welkým průvodem pohřebným, mrtvolu jeho i s Katolíckýma Zvonmi sprovázeli. Stůj i to k památce! R. Okrutszky

Čo vieme o Rudolfovi Okrutskom?

Rudolf Okrutský sa narodil 23. septembra 1821 v Púchove v rodine evanjelického farára Jura Okrutského. Ten bol potomkom rodu Okrutských, z dnes už zatopenej obce Okrut, ktorú zaliala voda Nosickej priehrady. Juraja Okrutského si Púchovčania zvolili za farára a do rodného zboru prichádza spod Tatier, odkiaľ si privádza aj svoju manželku Annu Zuzanu rod. Strompf z Popradu. Rudolf Okrutský bol pokrstený deň po svojom narodení.

Krstným otcom mu bol záriečský farár Štefan Petrucha. V matrikách ešte nachádzame aj mená jeho súrodencov: Rudolf Ludovít (1818), Ján Juraj (1826). Duchovne vyrastal pred našim slávnym oltárom z roku 1643. V čase Okrutského detstva používali púchovskí evanjelici svoj tolerančný chrám z roku 1786. O tomto chráme vieme málo, len zo zápiskov z kanonických vizitácií a z rôznych historických útržkov v archíve ECAV Púchov. Jediným grafickým záznamom je náčrt staviteľa Urbánka, ktorý zobrazuje pôdorys tohoto tolerančného chrámu a chrámu nového.

Nákres pôvodného evanjelického tolerančného kostola posväteného 1. 11. 1786.

Detstvo Rudolfa Okrutského môžeme preskočiť, lebo o ňom nenachádzame žiadne správy. Jeho farárska služba sa začína u jeho krstného otca Štefana Petruchu v Záriečí, kde pôsobí ako kaplán. V záriečskom zbore už stojí nová murovaná zvonica a v nej vlastné zvony, v kostole sa postavil nový organ od majstra Pažického. V Lazoch pod Makytou sa stavia nový majestátny chrám. A v Púchove sa stále rieši rozpadávajúci sa kostol z kameňa a nepálenej tehly, ktorý sa len podopiera. Jediný zvon zavesený len na drevenom stĺpe pred kostolom je puknutý. Asi takto vyzerali okolnosti, v ktorých prichádza Rudolf Okrutský do svojho rodného zboru za farára.

Pre upresnenie historických udalostí uvádzame, že Rudolfov otec Juraj, zomiera 21. 1. 1838 na zápal pľúc v 77. roku života. Po ňom nastúpil na miesto farára Samuel Melfelber. Ten zomiera 21. 9. 1847 a na jeho miesto je povolaný Rudolf Okrutský.

Nákres opraveného evanjelického tolerančného kostola s pristavenou vežou v roku 1851.

Hlavným problémom púchovských evanjelikov bol pozemok. „Nebolo fundusu“ na stavbu nového chrámu. Rudolf Okrutský tak prichádza do rozpadávajúceho chrámu, ktorý z detstva a mladosti dokonale pozná. Vidí však aj budovanie a rast nového – slobodného evanjelictva v susedných zboroch. V roku 1851 sa podarilo zrealizovať generálnu opravu kostola s prístavbou novej veže k tolerančnému kostolu a so zaobstaraním dvoch zvonov. Táto veža dodnes tvorí základ tej súčasnej. Avšak o niekoľko rokov je otázka nového kostola znovu aktuálna. Do udalostí vstupuje staviteľ Urbánek. Problém pozemku na nový kostol je vyriešený tak, že múry nového kostola sa postavia okolo pôvodného tolerančného kostola, ktorý sa môže stále používať. Stavba nového kostola sa tak začala 24. júna 1864.

Nákres výstavby nového evanjelického kostola – stav v roku 1865.

Rudolf Okrutský sa dostavby chrámu nedočkal. Zomrel 2. marca 1865 na lámku. Pohreb sa konal 4. marca a odbavili ho: Samuel Kokeš – farár lazovský a senior, Jan Križan – farár súl’ovský a konsenior, Karol Križan – farár záriečský a Štefan Križan – farár stankovský. O dva roky nato zomiera aj inšpektor Nozdrovický. Stavba chrámu sa po ich smrti zastavila a pokračovala len veľmi pomaly. Toto dielo dokončil napriek mnohým prekážkam a nedostatku prostriedkov až Ludovít Ladislav Žamborkéthy v roku 1880. Nový púchovský kostol sa tak stal realitou v plnej svojej kráse a noblese podľa Urbánkovho návrhu po šestnástich rokoch stavby a dodnes slúži svojmu účelu.

Obnova hrobov evanjelických farárov Juraja a Rudolfa Okrutských a Samuela Melfelbera

Púchovský evanjelický cirkevný zbor sa už dlhšie zaoberal otázkou obnovy hrobov evanjelických farárov Juraja Okrutského a Samuela Melfelbera na púchovskom cintoríne, ktoré boli už takmer zaniknuté. Kamenné dosky ich hrobov, ktoré sa nachádzajú pred súčasným kolumbáriom (pod číslami 194/E a 194/D), boli už úplne zvetrané a nečitateľné. Dnes sú však už ich hroby a pomníky úplné obnovené. Súčasťou pomníka Juraja Okrutského je aj jeho syn Rudolf, ktorý bol rovnako evanjelickým farárom v Púchove a je pochovaný na púchovskom cintoríne.

Na púchovskom cintoríne sa ešte nachádzajú hroby nasledujúcich farárov: Ľudovít Žambokréty, Viktor Šimko, Ján Zaťko a Maximilián Hudec. Na púchovskom cintoríne bol pochovaný aj farár Michal Kordík (prvý po-tolerančný farár), o čom je zmienka v kánonickej vizitácií z roku 1901, kde nachádzame: „Kordík leží v starom evanjelickom cintoríne púchovskom pod náhrobným kameňom, teraz zotretým, neďaleko od vchodu napravo“. Jeho pomník teda úplne zanikol.

Obnovu hrobov financoval cirkevný zbor z vlastných zdrojov. K projektu prispel venovaním čiernej žulovej dosky na pomník Okrutských aj br. farár Ľubomír Marcina.

Zdroj: ecavpuchov.sk