Recenzia: … a Fénix opäť vzlietol

364
Pozvánka na premiéru komédie Mister Dolar. Foto: FB.

Toto môžeme bez zveličenia konštatovať po zhliadnutí premiéry hry Mister Dolar v podaní Divadelného súboru Makyta Púchov. Veď celých jedenásť rokov trvala bdelá kóma súboru
po nepochopiteľnom predaji kultúrneho domu, keď nebolo kde cvičiť a pripravovať nové predstavenia. Až prišla chvíľa prebudenia – možnosť využiť priestory nového divadla a
pokračovať vo veľmi úspešnej tradícii tohto súboru. Chvíľu trvalo, kým súbor striasol zo seba jedenásťročný prach a melanchóliu dávnych časov.

Prvou hrou Život podľa Helen si retroaktívne pripomenuli slávne časy minulé. Zároveň však vyriekli záväzok pokračovať v „rehabilitácii“ súboru. Dôvodom záväzku boli aj povzbudzujúce reakcie divákov. Mimochodom, divákov, ktorí divadlo milujú, rozumejú mu a tešia sa, že opäť ožilo. Ešte v tom istom roku nacvičili hru Kto už dnes nemá maslo na hlave. Táto hra bola pre diváka oveľa viac zrozumiteľná a aj viac atraktívna, lebo poukazovala na prešľapy spoločnosti, s ktorými sa stretáva aj bežný občan. Už táto hra, ktorá okrem premiéry mala ešte dve reprízy v samotnom Púchove a niekoľko vystúpení v
blízkom okolí, naznačila potenciál súboru.

Obe hry potvrdili, že kolektív je herecky pripravený, ale posunúť ho vyššie môže len profesionálny režisér, ktorý bude mať skúsenosti s amatérskym súborom a bude rozumieť jeho problémom (pracovné povinnosti, práca na zmeny, cez soboty i nedele, starostlivosť o deti a rodinu). Nakoniec sa našiel v osobe Michala Babjaka, ktorý bol ochotný aj za týchto podmienok pracovať so súborom. Financie pomohol vykryť Mestský úrad Púchov, Divadlo Púchov, Púchovská kultúra, finančné dary a príspevky od sponzorov – za čo všetkým patrí veľká vďaka.

Michal Babjak predstavil súboru vlastnú úpravu a dramatizáciu textu hry srbského dramatika Branislava Nušića: Mister Dolar. Zavládlo nadšenie, ktoré krotila jedna zdanlivo
neprekonateľná prekážka a tou bola podmienka: hru nacvičiť za necelé dva mesiace od 15. 10. do 21. 12. 2018, kedy môže režisér, vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť so súborom pracovať. Po dôkladnom zvážení začala veľmi plodná, ale hektická spolupráca, ktorá vyústila do úspešnej premiéry, po ktorej môžeme hru a výkony protagonistov hodnotiť.

V samotnom úvode zaujala minimalistická scéna, po ktorej okrajoch visiace závesy mali zakryť všetko, čo sa v klube deje. Ale len dovtedy, kým jednotlivé osoby nevošli do
priezoru, kde boli odkryté ich neduhy a charaktery, kde vychádzala na povrch faloš, pretvárka, hlboký úpadok morálky a bezmedzná túžba po peniazoch za akúkoľvek cenu. Už
kostýmy naznačili, v akej spoločnosti sa bude dej odohrávať. Keď toto podfarbila veľmi citlivo, ale cielene vybratá hudba (Matej Drobný), zrazu si divák nestihol ani uvedomiť, do
akého dynamického a miestami až strhujúceho deja bol vtiahnutý. Keď k tomu pridáme jednoduchú, ale nápaditú choreografiu (Petra Pobežalová), ktorá sa musela prispôsobiť tanečným schopnostiam účinkujúcich, akoby divák sám bol účastníkom bezuzdnej
zábavy v klube. Bolo pôsobivé ako každá rekvizita mala svoje miesto pri dotváraní deja a bola účelne a kreatívne využívaná. Dojem z inscenácie umocnila skvele zvládnutá technika
svetiel, ale aj presne načasované hudobné predely. Každý divadelník vie, že veľmi dôležitým článkom je osoba, ktorá sleduje text. A práve tu je úloha do budúcnosti: hľadať a nájsť takéhoto človeka, tiež hľadať osoby, ktoré by so súborom spolupracovali ako
kostymérky a nájsť niekoho, kto by posilnil náročnú prácu technikov. To všetko pomôže stabilizácii i profesionalite divadla. Veď doteraz si scénu vo všetkých troch hrách urobili členovia súboru sami a to isté platí v prevažnej miere o kostýmoch a rekvizitách.

V samotnej hre sa objavili traja nováčikovia, ktorí ukázali, že budú veľkým prínosom pre súbor, do ktorého zapadli až s neobyčajnou ľahkosťou. V postave reportéra sa civilným prístupom prezentoval Matej Drobný, ktorý skvele pomáhal Markovičovi uskutočňovať jeho diabolský plán. Okrem toho je Matej Drobný výborný muzikant a šikovný organizátor. Dcéra
predsedníčky klubu Ela v podaní Aleny Hudekovej dokonale vystihla ideály nielen svoje, ale celej spoločnosti v klube: „veľká vila, komorná, cesty lietadlom, riviéra“. Ukázala, že v
nej drieme veľký herecký potenciál. Tretí nováčik Šimon Gabčo, ako prvý pán, vniesol na javisko tempo a dynamiku, ale aj vlastnú filozofiu: „To sú kľúče od môjho sejfu a teda kľúče od mojej cti a úcty“. Tento mladý chlapec naznačil, že môže byť nasledovníkom Joža Vajdu, ktorý tiež vzišiel zo súboru Makyta.
Katarína Bizoňová na javisku vždy pôsobí uvoľnene a nenútene. Má prirodzený talent stvárňovať najmä komediálne postavy, čo sa jej v osobe prvej dámy dokonale podarilo. Jej „hav, hav“ rozosmialo divákov, pretože tým vlastne verejne odhalila morálny poklesok
pani radcovej pred celým klubom. Veľmi dobre ju dopĺňala druhá dáma (Mária Blašková), ktorá herecky rastie v každej hre. Dokázala, že aj v budúcnosti má súboru čo ponúknuť.
Protipólom týchto dám je slečna Nina (Miriam Gajdošíková), ktorá sa zaslúžila o vyhodenie čašníka Jena zo zamestnania, aby sa neskôr bez výčitiek svedomia usilovala získať Jena za
manžela. Aj v tejto postave potvrdila, že jej sedia razantné nesentimentálne úlohy, v ktorých vie naplno ukázať svoj talent. V klube sa pripravuje oslava na počesť známej profesorky v podaní Magdy Borákovej, ktorá túto úlohu výborne predstavila v dvoch rovinách bez zbytočného pátosu a veľmi prirodzene. Po prvé, keď zo začiatku hovorí o etike, ktorej sa venuje už 30 rokov a po druhé, keď sa po niekoľkých pohárikoch bez výčitiek začlení do bezuzdnej zábavy, aby si len v niektorých svetlých chvíľach spomenula na morálku a etiku. Celú zábavu a organizáciu oslavy v klube má na starosti predsedníčka
klubu Martina Drábiková, ktorá už neraz ukázala svoj nezameniteľný a nenapodobiteľný
komediálny talent, ktorý určite dostala do vienka od sudičiek. Tie jej ho nadelili plným priehrštím. Ocenením jej postavy boli výbuchy smiechu v hľadisku nielen z dialógov, ale aj
z hereckých kreácií. Svojráznymi postavami boli manželia pán radca a jeho manželka pani radcová, ktorí ukázali úplné dno morálky v klube. Naoko vystupujú ako dokonalý pár.
Avšak len čo zostanú osamote, vidieť, že on je pod papučou a nevzbudzuje u manželky žiadny rešpekt len pohŕdanie. Ona si neváha vybaviť vysnený kožuch aj za cenu, že vlezie do postele Jenovi – čašníkovi, o ktorom sa mylne domnieva, že je bohatý. Úlohu pani radcovej skvele stvárnila Jaroslava Botošová, ktorá bola nútená ukázať celú škálu svojho herectva. Jednoznačne potvrdila, že je jedným zo základných kameňov súboru.
Peter Bednár s očividnou ľahkosťou zahral jej manžela, ktorý je zdanlivo pod papučou. Avšak len čo sa mu naskytne príležitosť, hneď flirtuje a hľadá nové dobrodružstvá (viď scéna s druhou dámou, nezasiahne ho ani nevera jeho ženy, ktorej bol priamym svedkom. Trápi ho jediné: „či bola jeho česť zachránená alebo poškvrnená“). Má bohaté herecké skúsenosti z televíznych seriálov Rodinné prípady, Doktori a momentálne aj vo filme Fašiangy, ktorý bude mať onedlho premiéru. V spoločnosti, ktorej morálka je nemerateľná,
diváka upúta postava Marušky – Jeanovej milej, ktorá kontrastne vyčnieva spomedzi ostatných a stelesňuje túžbu po naozajstnej čistej láske. V rozhovore so svojím milým,
ktorý sa sťažuje, že peniaze človeka zväzujú a zotročujú, mu so svojou bezprostrednosťou odporučí, aby peniaze nechal ostatným a vrátil sa ku nej. Maruška v podaní Petry Pobežalovej bola prirodzená, neafektovaná a presvedčivá. Pera zúročila svoje skúsenosti
z televízie, kde sme ju mohli vidieť trikrát v epizódach Súdna sieň, Nebezpečné známosti a už pred desiatimi rokmi v krimi seriáli. Kultúra je jej veľmi blízka, o čom svedčia akcie,
ktoré organizuje v rámci kaviarne Podivný barón. Okrem toho je aj skvelá tanečníčka a choreografka.

Ostáva pozrieť sa na výkony dvoch protagonistov, Markoviča a Jeana – čašníka. Markovič, v podaní Petra Pantúčka, je nielen unudený človek, on je doslovne zhnusený z pokryteckej
morálky členov klubu, ktorí vlastne zovšeobecňujú morálku celej spoločnosti. Rafinovane im pripraví jednoduchý, ale vo svojej podstate diabolský plán, ktorý ich donúti odkryť svoje ideály a hodnoty morálky. Ak niekedy v minulosti hral P. Pantúček iba epizódne úlohy, tu mohlo naplno vyniknúť jeho herecké umenie. Bravúrne ukázal mnohé podoby Markoviča: od unudeného človeka, bohéma, ktorému je úplne jedno, že ide prehrať peniaze, aby nakoniec vyhral a použil ich pre uskutočnenie svojho plánu. Filantropa, keď financuje
kúpu krčmičky pre Marušku a Jeana, intrigánsku polohu pri dohadzovaní sobášov, až po nemilosrdne urážajúci výsmech pri poklesku pani radcovej. Peter Pantúček všetky výzvy
zvládol veľmi šarmantne a svojím herectvom výrazne vtlačil pečať tejto hre. Jeho konanie najlepšie vystihuje veta: “Keď som aj položil na stôl kocku cukru, to neznamená, že som pozýval muchy, aby na ňu sadli.“
Nástrojom na uskutočnenie Markovičovho plánu je Jean-čašník, z ktorého obratne urobil miliardára. Bolo veľkou výzvou pre Jeana – čašníka, ako sa vysporiada s pozíciou človeka na samom okraji, keď pri bujarej zábave obsluhuje hostí v klube, až po moment, keď sa dozvie, že je miliardár a stáva sa stredobodom udalostí. Stvárnenie postavy Jeana – čašníka alias Jovana Todoroviča – miliardára Jánom Krumpom možno nazvať iba hereckým koncertom. Ján Krump je na scéne tak prirodzený, že sa zdá, akoby
ani nehral. Obdivuhodná je jeho mimika, ktorou dokonale vie vyjadriť stav vnútra. Postava Jeana v jeho podaní sa na nič nehrá, nič nepredstiera. Nestíha si ani uvedomiť, že je boháč. Nechce uveriť, ani keď ho o tom ostatní presviedčajú. Úplne prirodzene zoberie fakt, keď sa dozvie, že nie je bohatý. Jeho charakter, ktorý ostatní nestihli pokriviť, sa naplno odhalí vo chvíli šťastného stretnutia s Maruškou, ktorej bez náznaku ľútosti oznamuje: “Dievča
moje, ja už nie som bohatý“.

Po premiére hry Mister Dolar bol divácky ohlas udivujúci. Potlesk v stoji nebral konca, čo bolo dostatočným ocenením úrovne inscenácie. Okamžité pocity divákov a ich vyjadrenia ako: výborné, to nemalo chybu, veď to sa vyrovnalo profesionálnemu divadlu… sú zaslúženým ocenením, ale zároveň zaväzujú. Latka je postavená vysoko. Divadelný súbor Makyta má herecky nato, aby spolupracoval s profesionálnymi režisérmi, scenáristami, výtvarníkmi či dramatikmi. K naplneniu týchto cieľov je však nevyhnutná finančná pomoc všetkých, ktorým záleží na ďalšom vývoji súboru. Veľkým povzbudením boli emotívne a úprimne znejúce slová pani primátorky Kataríny Henekovej, ktorá poďakovala za krásny vianočný darček pre všetkých účastníkov a vyslovila želanie dočkať sa ďalších úspešných premiér. Dúfajme, že sa tak stane.

Mgr. Vladimír Gabčo
autor je dlhoročný člen DS Makyta
Foto: FB Divadlo Púchov

Premiéra komédie hry Mister Dolar v podaní DS Makyta.

Plagát divadelnej komédie Mister Dolar.
Prípravné práce pred premiérou boli hektické, niektorí museli zvládať viacero profesií naraz.
Čítačky – práca so scenárom.
Skúšky boli v hektickej, ale veselej atmosfére.
Bez nápovedy sa nezaobíde žiadne poriadne divadlo.