Rodičia vychovávajú deti v spojení so včielkami

644

Majka a Matúš Šalamúnovci z Nimnice patria medzi najmladších členov včelárskeho krúžku CVČ Včielka v Púchove. Obidvaja sú žiakmi ZŠ Mládežnícka v Púchove. Majka navštevuje 3. ročník a Matúško 4. ročník. Sú výbornými žiakmi. Majú aj skvelých rodičov a ešte dvoch malých súrodencov Mariána a Markétku. Tvoria jednu krásnu rodinku, ktorú dotvárajú včielky.

O tom ako vznikla myšlienka začať včeláriť a ako včielky pomáhajú pri výchove detí prezradil otecko Marián Šalamún:

Život včiel ma dávno fascinoval. Raz náš veľmi dobrý rodinný priateľ, ktorého naše deti zbožňujú začal včeláriť. Vedel deťom o nich pútavo rozprávať a jedného dňa nám daroval včielky. Začalo sa malé včelárenie. Zapísal som deti do včelárskeho krúžku. A tak začala spoločná práca. Vzájomné vymieňanie vedomostí, vzájomný rešpekt. Učíme ich, aby pochopili, že nechováme včielky pre med ale pre naše stromy a sady a pre úžitok všetkých, pre prírodu. vedieme ich k trpezlivosti, aby vedeli, že nie každý rok je ideálny, sú aj ťažšie časy a na to sa treba pripraviť.

Včelárenie je aj o pokore. Nemalo by sa stať pri neúspechu alebo úhyne včelstiev prestať s chovom včiel. Preto som aj Márii a Matúšovi dal vlastné úle s odložencami, aby sa popasovali s náročnou úlohou. Tak ich učíme k zodpovednosti. Čo v budúcnosti v živote budú potrebovať. Včielka je božský hmyz a tak k nej musíme aj pristupovať. Pri výchove súrodencov je dôležité navzájom si pomáhať a učiť sa jeden od druhého. Každý z nich je niečím výnimočný. Tak aj prváčik Mariánko začal vypomáhať. Záleží nám na našej rodine. Aby sa deti navzájom mali radi, aby sa odmala naučili pracovať. Teraz máme s deťmi spoločný koníček včelárenie. Viete, ak je matka kľudná aj rodina je kľudná. Myslím to v prenesenom význame na včielky. Ale aj v živote ľudí to platí.

Matúš a Majka vy ste minulý rok tvorili pár trúda Vilka a kráľovnej Majky. Kostýmy vám zhotovila pani Katarína Drábiková návrhárka a realizátorka. Kde všade ste v nich vystupovali?

Mária: Najprv sme boli na Svetovej včelárskej súťaži v Banskej Bystrici, kde sme hosťom z 29 krajín sveta rozdávali voskové srdiečka. Ja som v kultúrnom programe vystupovala v hre na husliach. Tu sme dostali aj pozvanie do Ruska.

Matúš: Minulý rok sa oslavovalo 100. výročie založenia územného ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Pri tejto príležitosti sme boli na oslavách v Mestečku, v Ilave a na Celoslovenských oslavách v Kráľovej pri Senci za účasti aj krajín V4.

Mária: Okrem toho sme boli na výstavách Záhrada v Trenčíne a na detskom jarmoku remesiel.

Matúš viem o tebe, že si minulý rok získal 3. miesto na Celoslovenskej súťaži mladých včelárov. Máš ešte čas aj na iné aktivity?

Mám naozaj veľa aktivít. Medzi ne patrí hra na klavír, futbal a horská cyklistika. Jazdím za Epicklub Dohňany. Voľno mám len v nedeľu, keď nemám zápasy. Takže na nezbedy nemám čas.

Mária, aké sú tvoje koníčky?

Ja hrám na husliach v ZUŠ v Púchove, chodím na šikovné ruky do CVČ Včielka a tiež ma zaujíma tanec.

Na záver prezraďte vaše plány do budúcna.

Mária: Chcela by som byť lekárka, alebo zverolekárka. Chcem ľuďom a zvieratám pomáhať. Teraz, keď som bola dlhodobo chorá, som si uvedomila, aké je dôležité zdravie. Ani jednému koníčku som sa nemohla venovať. A moji rodičia boli veľmi ustarostení a smutní. Chcem aj včeláriť, veď hlavne aj peľ pri mojej chorobe pomohol. Chcela by som si vyrábať aj mastičky a pekné sviečky z včelieho vosku.

Matúš: Teraz pomáham oteckovi s rámikmi. Zdlábam, drôtikujem, zatavujem. Včielky potrebujú veľa rámikov, lebo každým rokom sa 1/3 vyraďuje pre možnosť šírenia chorôb v úli. V budúcnosti by som chcel byť dobrý včelár, aby ma aj včielky mali radi. Chcel by som študovať na poľnohospodárskej škole. A taktiež by som chcel mať čas na moje záujmy.

Brigáda na novej včelnici

I keď počasie v týchto dňoch nepraje pre brigády, včelársky krúžok začal s presunom úľov a ostatného materiálu na novú včelnicu. Brigád bude ešte veľa, nakoľko nový školský rok by sa mal privítať aj novou včelnicou. Každá pomocná ruka je vítaná. Bude potrebné natrieť úle, vysadiť stromy, upraviť terén, či pripraviť materiál na posedenie. Prvá vďaka patrí samotným členom krúžku a dospelým: Samuelovi Gabrišovi, Rastislavovi Katreňákovi, Tomášovi Golitkovi, Jánovi Medňanskému, Filipovi Drábikovi, Adamovi Bielikovi, Melinde Sládkovej, Samuelovi Hurtovi, Tomášovi Šulíkovi, rodine Šalamúnovej a Kamilovi Bielikovi.

Eva Kováčová