Rozhovory s púchovskými futbalovými legendami

2501
Všetky púchovské legendy pokope

Prinášame ešte jeden pohľad na futbalový turnaj legiend, kde si zahrali významné osobnosti najvýznamnejšej éry v histórii púchovského futbalu. Ondrej Šatka, Leonard Stehel a Dmitrij Krauš spomínajú na sezóny, kedy Púchov účinkoval v najvyššej súťaži, získal Slovenský pohár a trikrát hral v pohárovej Európe.

Ondrej Šatka: Na všetkých stopérskych partnerov si už ani nepamätám

Ondrej Šatka je s 259 ligovými štartmi ikonou novodobej histórie púchovského futbalu. V mužstve prežil sezóny v II. lige, kedy výkonnosť postupne stúpala, bol pri postupe do vtedajšej Mars superligy v roku 2000 a zahral si aj v Pohári UEFA (predchodca Európskej ligy). „Je určite príjemné sa znovu stretnúť ako partia, niektorých spoluhráčov som nevidel hádam 15 rokov, respektíve odkedy som skončil s aktívnou kariérou. Prišli sme predovšetkým utužiť partiu a zaspomínať na staré časy. Na turnaji ide samozrejme aj o určitú prestíž, prvoradá je však zábava a až potom nasledujú výsledky,“ začal Ondrej Šatka. Legendy slávneho obdobia sa združili v tíme Matador Púchov, ktorý napokon obsadil druhú priečku za výberom z Bratislavy. Šatka nastúpil v obrannej formácii so svojím typickým číslom 3. Vysoký obranca patril dlhé P1090452roky na post stopéra a nosil aj kapitánsku pásku. „Na turnaji som ako kapitán nebol, nemali sme to ani nejako určené. Možno by kapitánom mohol byť Peter Revák, ten nás obvolával a zorganizoval,“ usmial sa O. Šatka. Dnes už 48-ročný bývalý futbalista strávil v Púchove prakticky celú profesionálnu kariéru, preto niet divu, že sa vynára množstvo najmä pozitívnych spomienok. „Strávil som tu skutočne dlhú dobu, v podstate celú kariéru vo vrcholovom futbale. Futbal v Púchove vtedy išiel veľmi hore, všetci boli v eufórii. Skutočne, spomienky sú veľmi príjemné,“ vyjadril sa odchovanec púchovského futbalu, ktorý začal v mládežníckych kategóriách už v roku 1983. Príjemných okamihov je viac, niekedy je ťažké vybrať ten najvýznamnejší… „Veľmi dobre spomínam na postup do najvyššej súťaže v roku 2000. Veľkým úspechom bolo druhé miesto v lige v našej druhej sezóne v roku 2002. Nikdy by som si asi predtým navyše nepovedal, že budem hrať európske poháre, čo sa mi v Púchove podarilo. Boli sme aj výborná partia hráčov,“ zaspomínal bývalý stopér a výborný hlavičkár. Úsmev vyvolala odpoveď na našu otázku, kde sme spomenuli pekné spomienky na európske poháre. Šatka len poznamenal, že prehra v Bordeaux 0:6 v sezóne 2002/2003 až tak príjemná nebola. Na druhej strane, koľko slovenských tímov hralo vo svojej histórii s Freiburgom, Bordeaux či s FC Barcelona?

Pri Šatkovi sa na poste stopéra vystriedalo viacero hráčov, on bol v úvodných ročníkoch v najvyššej súťaži tou povestnou stálicou. „Stopérov hrávalo so mnou za tie roky veľmi veľa. Dobre sa nám hralo ešte s Miroslavom Turianikom v III. lige, v II. lige s Danielom Hyžákom, potom v najvyššej súťaži s Radoslavom Kunzom, neskôr s Pavlom Vavríkom. Postupne som prešiel na post pravého obrancu, už si na všetkých partnerov na stopérovi ani nespomeniem,“ dodal Šatka s úsmevom. Bývalí aktívni hráči snáď ani nedokážu zo svojich životov futbal úplne vypustiť. Inak to nie je ani pri O. Šatkovi, ktorý stále sleduje púchovský futbal. „Sledujem aktuálne dianie. Je škoda, že futbal bol počas našich čias prakticky na vrchole, a potom padol pomerne rýchlo a hlboko. Teší ma, že teraz sa klub stabilizoval v III. lige, kde hrá na čele tabuľky, historicky podľa mňa patrí do druhej najvyššej súťaže,“ komentoval Šatka aktuálne dianie vo futbalovom klube MŠK Púchov.

Leonard Stehel: Spomienky na krásne časy

P1090537Brankár Leonard Stehel prišiel do Púchova v roku 1997 a postupne si vybudoval pozíciu brankárskej jednotky. Stál pri postupe a v bránke začal aj v najvyššej súťaži, keď v 1. kole sezóny 2000/2001 viackrát vychytal hráčov Interu Bratislava, ktorí ho ale napokon dvakrát prekonali a v Púchove vyhrali 2:0. „V našom turnajovom tíme bolo 90 % hráčov z kádra, ktorý vybojoval postup a začínal v najvyššej súťaži v roku 2000. Chýbali nám v podstate len Zdeno Štrba, Ali Lembakoali, Jozef Ürge a Marián Flašík. Do kabíny sme si priniesli staré fotografie, mapujúce vtedajšiu dobu. Oživili sa spomienky na skvelý kolektív a krásne časy,“ zhodnotil po turnaji Stehel. Viacerí hráči dosiahli postupom do najvyššej súťaže vrchol svojej profesionálnej kariéry. „Určite áno, postúpiť do ligy a chytať ligu bol pre mňa úspech. Povedali mi, že v živote v lige chytať nebudem. Ja som ligu pomohol vybojovať a pravidelne som v nej nastupoval. Išlo aj o odrazový mostík pre kariéry chalanov, ktorí prestúpili inam. Takto napríklad do Interu Bratislava odišli po prvej sezóne v najvyššej súťaži Radoslav Kunzo či Ali Lembakoali, Peter Revák šiel hrať do Ruska,“ spomínal dnes už 43-ročný brankár. Významnú stopu zanechal v púchovskom futbale tréner Jozef Šuran, ktorý neskôr účinkoval ako asistent trénera aj pri slovenskej reprezentácii. „Tréner Šuran tu bol tuším päť P1090442rokov. Teraz sme sa stretli v pozícii trénerov, ja som viedol Belušu, on Modranku. Dva razy som nad ním vyhral, bol som taký spokojný, že som mu to ukázal,“ zasmial sa Stehel. Oproti iným brankárom nižší, ale veľmi mrštný gólman neustále sleduje dianie v púchovskom futbale. „Pokiaľ mám čas, tak prídem do Púchova na futbal. Som rád, že klub sa po náročnom období stabilizoval a ide podľa mňa dobrým smerom, reálny je postup do II. ligy. Nikam sa však futbal výrazne neposunie, ak sa nezlepšia tréningové podmienky. Tým mám na mysli stavbu ihriska s umelou trávou,“ tak Stehel komentoval súčasný stav. Nasledovníkmi v bránke sú momentálne Dominik Letko a Kristián Strelčík. Ako skúsený brankár vníma ich prínos pre mužstvo? „Dominika som trénoval ešte v žiakoch, Kristiána som mal na dvoch – troch tréningoch. Dominik Letko chytá veľmi dobre, Kristiána Strelčíka som videl len na tréningu. V Púchove boli vždy dobrí brankári, ešte nedávno Hruška, za našich čias Tomáš Bernady,“ dodal L. Stehel, ktorý už ukončil aktívnu kariéru, stále však pôsobí vo futbalovom klube v Beluši.

Dmitrij Krauš: Veľmi často spomínam na V. Šamánka

Ruský rodák Dmitrij Krauš prišiel do Púchova z Prievidze začiatkom roka 1998 a evidentne sa mu v našom meste zapáčilo. Zostal tu totiž žiť aj po skončení aktívnej kariéry. „V Púchove sa mi páči, sú tu srdeční ľudia a príjemné prostredie. Mne ako športovcovi navyše vyhovujú podmienky na pohybové aktivity, chodím rekreačne hrávať hokej. Popritom kvitujem, že Púchov žije športom a kluby vo futbale či hokeji sú momentálne na vzostupe,“ povedal Krauš po turnaji. Práve ku Kraušovi sa viaže jeden z ďalších historických okamihov púchovského futbalu. V II. kole vtedajšej Mars superligy sezóny 2000/2001 strelil 22. júla 2000 prvý gól Púchova v najvyššej súťaži. Otváral vtedy skóre zápasu s Trnavou, v ktorom Púchovčania triumfovali nad slávnym súperom 2:0. Možno si spomínate aj na tienistú stránku tohto zápasu, ktorou sa stalo vyčíňanie trnavských fanúšikov na štadióne i v meste. Všetko však prebil príjemný pocit z prvého gólu a výhry. „Stále mám tú situáciu v pamäti. Kopali sme rohový kop, lopta prešla na zadnú žrď a ja som ju odtiaľ umiestnil do brány. Nešlo o ten najkrajší gól, bol však premiérový v lige a napokon nám priniesol aj prvé víťazstvo v nováčikovskej sezóne,“ priblížil dnes už 46-ročný bývalý ofenzívny záložník. Dmitrij Krauš zažil medzinárodný  vrchol v Pohári UEFA v sezóne 2001/2002, kedy najprv odohral celý domáci zápas s Freiburgom (0:0) a nastúpil na druhý polčas odvety v Nemecku. Aj tento dvojzápas bol niečím výnimočný. Domáci duel sa pre požiadavky nemeckej verejnoprávnej televízie hral pod prenosným umelým osvetlením, ktoré bolo v histórii Púchova inštalované vôbec po prvýkrát. Zápas sa však konal 11. septembra 2001. Preto sa odohral vo veľmi zvláštnej atmosfére, Nemci napokon zápas pre mimoriadne spravodajstvo z USA ani nevysielali, a ďalšie stredajšie a štvrtkové zápasy Pohára UEFA boli následne odložené. Odveta priniesla krásny futbalový boj Dávida s Goliášom. Freiburg po prvom polčase viedol, aby na začiatku druhého polčasu vyrovnal Perniš a Púchovčania držali postupový výsledok. Prišli oň minútu pred koncom po umiestnenej strele domáceho Tanka… „Vtedy sme mali postúpiť. Bola obrovská škoda, že sme prakticky v poslednej minúte dostali gól. Na druhej strane nás tešilo, že sme so silným súperom odohrali vyrovnanú partiu a siahali po postupe,“ pospomínal Krauš. Na vzostupe futbalu v Púchove sa spoločne s hráčmi, trénermi či sponzormi významne podieľali aj obetaví funkcionári. „Veľmi často a v dobrom spomínam na Vlastimila Šamánka. Vedel nás povzbudiť, pochopiť a vždy sa snažil celému klubu pomôcť. Bol to jednoducho človek s veľkým srdcom,“ spomínal Krauš na už žiaľ nebohého V. Šamánka, ktorý dlhé roky pôsobil vo vedení klubu. Dmitrij Krauš pochádza z Ruska, žije však na Slovensku. Preto prichádza na um otázka, komu bude držať palce na futbalovom ME 2016, kde sa Slováci stretnú v jednej skupine práve s Ruskom. „Na to, aká je Slovensko oproti môjmu domovskému Rusku malá krajina, tak vyprodukuje úžasné množstvo špičkových športovcov. Slovenská reprezentácia môže konkurovať tým najlepším a verím, že postúpi zo základnej skupiny. Ideálne spolu s Ruskom, v zápase Slovensko – Rusko budem držať palce hlavne dobrému futbalu, nech vyhrá lepší,“ zakončil s úsmevom Dmitrij Krauš.

 

Fotogaléria:

Text a foto: T. Schügerl