„Sadzíme my máje“

107

Aj máje majú svoju históriu

Počiatky zvyku stavať v máji „máje“ siahajú do antických čias: Etruskovia, Rimania, Gréci a ďalšie staroveké národy stavali na svoje domy a hospodárske budovy malé stromčeky v domnienke, že ich ochráni pred negatívnymi silami, zlými duchmi a chorobami. Tu mali ozdobené stromčeky ochrannú funkciu

V stredoveku sa máj staval predovšetkým pred kostol, radnicu a pred domy spoločensky významných osôb, napríklad cechmajstrov. Stredoveký máj mal tak viac informatívnu úlohu.

Neskôr, približne od 15. – 16. storočia, sa máj dostal do významovej polohy, v ktorej je dodnes – ako výraz lásky muža k žene. Mal však oveľa záväznejšiu platnosť – postavenie mája bolo chápané ako vyjadrenie vážneho záujmu o ruku vyvolenej.

V polovici 16. storočia sa konal Tridentský koncil (1545 – 1563), ktorý stanovil presné pravidlá pri uzatváraní kresťanských manželstiev – platnosť manželstva bola podmienená cirkevným sobášom. Stavanie májov sa tak stalo menej záväzné.

Májové bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou. Autorka Soňa Belokostolská.

Tradícia verzus les

Keďže na zostrojenie mája je potrebný celý mladý zdravý strom, tradícia stála a stojí v rozpore s ochranou lesného porastu. Kvôli stavaniu májov sa vo veľkom vyrubovali lesy, lebo, ako sme si povedali, máj sa staval takmer pri každom dome, kde bola slobodná dievka, vhodná na vydaj.

Aby sa predišlo ničeniu lesa, svetská vrchnosť vydávala približne od 18. storočia písomné zákazy vyrubovať lesy kvôli drevu na máj. Prvý takýto zákaz vydala v roku 1771 Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave. Nasledovali ďalšie predpisy vydané v jednotlivých stoliciach. Netreba azda dodávať, že zákazy sa nie vždy dodržiavali, ale i tak možno sledovať postupné redukovanie stavby májov. Už koncom 19. storočia sa najmä na západnom Slovensku upúšťalo od stavania individuálnych májov. Zvyčajne sa stavia jeden – pre celú obec. Taktiež v mestách došlo ku skorému zániku zvyku. V 21. storočí možno však sledovať revitalizáciu tradície stavania májov aj v mestskom prostredí.

Dávne májové tradície

Dnes možno sledovať existenciu len torza z dávnejšej rozvinutejšej tradície: výber vhodného dreva a stromčeka – samotné postavenie mája – kultúrny program – občerstvenie. Váľaniu mája sa nepripisuje zvláštna funkcia.

Prinášanie letečka. Autorka šúpolienok Soňa Belokostolská.

Kedysi však bola májová tradícia oveľa rozvinutejšia a o to krajšia.

V nedeľu pred 1. májom išli mládenci, združení v tzv. mládeneckých spolkoch, do hory vybrať vhodné drevo. Pochodili po hore, poobzerali stromy, vhodné hneď označili. Potom hájnikovi doniesli fľašu pálenky a pozrezávali stromy. Na odvoz stromov si najali furmana, ktorý im naraz 30 – 40 stromov doviezol na jeden väčší dvor, prípadne ku „mládeneckému richtárovi“. Tam žrde olúpali a ostrúhali. Tí, čo mali frajerky, si povyberali lepšie kusy. Na vrcholec priviazali drôtom mladé smrečky, ozdobili ich stuhami, papiermi alebo husacím perami. Stavajúc máje chodilo po dedine i viac partií mládencov (preto to naozaj bol veľký zásah do lesného spoločenstva).

Máje sa stavali pred každý dom, kde mali slobodnú dievku. Ak niektorej dvoril mládenec, snažil sa, aby mala máj vyšší, rovnejší a viac ozdobený ako ostatné dievky. Ak mala jedna dievčina viac májov, bola nesmierne pyšná, že je medzi chlapcami tak obľúbená.

Pri stavaní májov sa stavali pesničky s májovou tematikou – Hej, zasadzil som máj zelený, Háj, dzievečko, háj, staváme ci máj, či Sadzíme my máje, čo nám dáce za ne.

Ohrávanie májov

Na druhý deň, za týždeň alebo za dva, sa konala slávnosť ohrávania májov. Bolo to obchôdzka mládencov po domoch, kde postavili máje. Keď došli k domu, vytancovali dievku, pričom hrali a spievali veselé pesničky. Dievčina, ale aj jej rodička, pohostili mladých jedlom, pijatikou, neskôr dávali aj peniaze. Keď navštívili všetky dievky, zostali na väčšom dvore na zábavu. Mládenci sa šplhali na žrde, snažili sa dostať na vrcholec, kde bola umiestnená šatka dievčaťa alebo fľaša pálenky. Neskôr sa i z týchto zábav vyvinula tradícia majálesov.

Stavanie mája. Autorka šúpolienok Soňa Belokostolská.

Váľanie májov

Na konci mája sa zišla partia mládencov, aby váľali máje. Išli po dedine za zvuku hudby a bujarého spevu. Vždy začínali na dolnom konci smerom horný. Mládenecký vodca niesol ozdobený stromček, na ktorom bola pripevnená fľaša pálenky. Ďalší niesol nejakú nádobu, do ktorej dávali nazbierané naturálie, ktoré im dávali v domoch, keď zvalili máj. Ak mal niektorý mládenec pred ženbou, niesol vrece na zbožie. Keď bolo vrece plné, bolo veľmi ťažké na nosenie – to bol preňho trest za plánované opustenie spolku mladých chlapov.

Pri váľaní májov sa spievali zasa iné piesne, napríklad Háj, dzievečko, háj, váľame ci máj. Na oplátku sa im dievčina poďakovala taktiež spevom. Ak boli mladí zasnúbení, mládenec zobral svoju snúbenicu do tanca a vytancoval ju. K tancu sa pridávali aj rodičia a domáci.

V niektorých dedinách bol zvyk vykupovať máje – ak domáci chceli, aby im mládenci zvalili máj, museli najskôr zaplatiť. Tí, ktorí sa chceli ukázať, dávali aj po 200 korún, čo bol kedysi naozaj pekný peniaz.

Rôzne termíny stavania

V okolí Považskej Bystrice máje stavali vždy deň pred prvým májom. Za čias komunizmu bolo stavanie mája súčasťou tzv. prvomájových sprievodov, teda na 1. mája. Avšak nie všade tomu tak bolo. V púchovskej doline sa máje stavali zasa častejšie v sobotu pred Sviatkom zoslania Ducha Svätého čiže na Turíce. V rovnaký deň sa máje stavali na celom strednom Slovensku. V deň Turíc si ľudia zdobili dom zvonka i zvnútra zelenými vetvičkami, posvätenými v kostole. Mali ich chrániť pred zlými silami. Ak nastalo krupobitie, gazdinky vetvičky pálili, a tak prosili Boha o pomoc.

Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici