Samuel Tešedík st. – významný púchovský rodák

1070

Evanjelický farár a organizátor evanjelickej cirkvi v Békéšskej Čabe (Békéscsaba) Samuel Tešedík st. sa narodil v Púchove v novembri 1710. Jeho rodičia – Juraj Tešedík a Ester Nedecká – pochádzali z rodín moravských exulantov.

Detstvo a štúdiá
Základné vzdelanie získal v rodnom Púchove a Trenčíne, maďarčinu sa išiel naučiť do Rábu (dnes Györ). Latinskú, teda vyššiu školu chodil v Kremnici. V rokoch 1728 – 1732 študoval na evanjelickom lýceu v Prešporku (dnes Bratislava), kde ho učil aj vynikajúci Matej Bel. Teológiu študoval na univerzite v nemeckej Jene (1732-1735), kde sa venoval najmä starozmluvnej archeológii. V roku 1733 vydal latinskú dizertáciu „Commentatio historico-theologica, de scripturae sacre et antiquitatis ecclesiasticae in theologia usu et auctoritate“ (Historicko-teologický komentár o svätom písme a náboženskej tradícii teológie), v ktorej zhrnul svoje poznatky a kritické prístupy ku skúmaniu prameňov Biblie.

Počiatky kňazskej činnosti
Po skončení štúdií sa vrátil do ťažkých pomerov v Uhorsku. Poldruha roka býval u rodičov, ktorí už vtedy bývali v Modre. Tu Samuel vypomáhal ako kaplán u superintendenta Mateja Markovitza. V roku 1737 ho v Banskej Bystrici vysvätili za kňaza a zavolala si ho cirkev do Tótgyörku (dnes Galgagyörk) a Alberti (obe obce patria Peštianskej stolici). V Alberti, kde pôsobil v rokoch 1740-1744 ako evanjelický kňaz pre slovenských prisťahovalcov, sa mu v roku 1742 narodilo najstaršie z jeho detí – syn Samuel, ktorý sa neskôr preslávil ako zakladateľ uhorského odborného školstva.

Pôsobenie v Békešskej Čabe
Od roku 1744 až do svojej smrti roku 1749 pôsobil ako farár v Békešskej Čabe. V tomto meste žilo viac ako 500 slovenských rodín s približne 2.700 obyvateľmi. Tešedík sa v roku 1745 zasadil o postavenie nového evanjelického kostola. Patril v tom čase medzi významných organizátorov cirkevného života Slovákov na Dolnej zemi a medzi jeho veľké zásluhy patrí aj to, že skonsolidoval náboženské pomery v Békešskej Čabe. Tešedík je autorom písomných mravných zásad a všeobecných pokynov verejného poriadku pre občanov v Békešskej Čabe. Vydal kongregačnú vyhlášku „Porádek a ustanowení Cyrkewny“, ktorá bola základom pre prísnu disciplínu členov cirkvi. Okrem toho napísal a vydal prácu „Via regia ad promovendam veram cognitionem Christi secundum Actor XX. 17-21“ (1746). Je tiež autorom kázne „Posvěcení chrámu Božího duchovního cirkve Čabanské“ (1746), ktorá je najstaršou slovensky písanou tlačenou pamiatkou čabianskych Slovákov. Zomrel v mladom veku 38 rokov 9. apríla 1749 v Békešskej Čabe.

Pamätné tabule
V Békešskej Čabe je po Samuelovi Tešedíkovi st. pomenovaná ulica a v malom kostole, kde je pochovaný pod organom, sú na jeho počesť umiestnené dve pamätné tabule. Ďalšiu pamätnú tabuľu odhalili pri Mestskom dome v Békešskej Čabe v roku 2010 pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia.

V tom istom roku bola na starej evanjelickej fare v Púchove slávnostne odhalená pamätná tabuľa tohto znenia:
„Samuel Tešedík starší (1710 – 1749), evanjelický farár a vzdelanec, narodil sa v Púchove a požehnane pôsobil na Dolnej zemi. Jeho syn, Samuel Tešedík mladší (1742 – 1820), evanjelický farár, vedec a pedagóg, patril k osvietencom európskeho významu. Pri 300. výročí narodenia Samuela Tešedíka st. vďačne venujú Púchovčania.“
Púchovský evanjelický farár Ondrej Rišiaň pri tejto príležitosti povedal: „Tabuľa venovaná otcovi a synovi Tešedíkovcom je umiestnená vedľa tabule venovanej Jánovi Amosovi Komenskému. Medzi Samuelom Tešedíkom st. a Komenským je istá súvislosť. Učiteľ národov J. A. Komenský navštívil Púchov najmenej dvakrát. Jeho prítomnosť zanechala obrovskú pozitívnu stopu v dejinách evanjelikov v Púchove. Určite s hrdosťou Samuel Tešedík starší svojmu synovi odovzdal poznanie vzácnych myšlienok Komenského“.

Spracoval Slavomír Flimmel,
zdroje: ecav.sk, wikipedia.org, oslovma.hu, FB