Sedemdesiat rokov modlitebne v Hoštinej

325

Dňa 7. októbra 2018 mali evanjelici miestnej časti Hoština mali veľkú slávnosť 70. výročia posvätenia svojej modlitebne.

Túžbou mnohých kresťanov je, aby mali vlastný stánok, kde by mohli počúvať slovo Božie, modliť sa, stretávať sa v spoločenstve. Aj hoštinskí evanjelici od pradávna po tom túžili. Keď chceli navštíviť chrám, museli ísť peši do Púchova v zime, v lete až do roku 1948.

Po druhej svetovej vojne žilo v obci 450 evanjelikov. A tak ešte viac rástla túžba obyvateľov obce po svojom stánku. Oslavy a iné udalosti sa konávali v obecnej škole, budova dodnes stojí. Kultúru a iné udalosti v obci organizovalo Združenie evanjelickej mládeže, ktoré vzniklo v roku 1941. V obci bol čulý kultúrny život. Hralo sa ochotnícke divadlo, existoval krúžok ľudových tancov a spevu. Chýbala len budova, kde by sa toto všetko odohrávalo.

„Dňom 6. januára 1948 sa miestni evanjelici uzniesli na odkúpení budovy č. 75, t.č. prázdnej“ – takto je to uvedené v Obecnej kronike II. Chýbalo však 30.000 Kčs na jej vyplatenie. Miestni evanjelici urobili zbierku a za pomoci obyvateľov obce, okolitých evanjelických zborov a najmä púchovského sa im to podarilo. Ako prvý milodar venoval na tento účel vtedajší farár púchovského zboru Peter Škodáček a to 1.000 Kčs. Pridávali sa k nemu ďalší evanjelickí funkcionári a členovia cirkvi. Plán odkúpenia tejto budovy sa uskutočnil po naplnení finančnej zbierky.

Pod vedením farára Petra Škodáčka a filiálneho kurátora Jana Bučku sa začalo s búracími a murárskymi prácami ako aj zabezpečením potrebného stavebného materiálu. Na oprave budovy sa pracovalo brigádnicky, väčšinou popoludní a po večeroch pri petrolejkách. Keďže elektrina v obci nebola zavedená. Priestory v dome boli zhotovené tak, aby sa tento mohol využívať aj na kultúrne aktivity obce a zhromaždenia obyvateľov. V budove bolo urobené aj javisko.

Na stavbe sa usilovne pracovalo a napokon začiatkom novembra v tom istom roku bola budova pripravená na otvorenie a posvätenie. Táto slávnosť sa uskutočnila 14. novembra 1948 za účasti obetavých občanov a hostí. Hneď po tejto slávnosti sa začali konať nedeľné služby Božie, nedeľná škola detí, či stretnutia mládeže. Miestni občania navštevovali tieto priestory pri rôznych kultúrnych príležitostiach, najmä pri predstaveniach ochotnícke divadla, alebo na rôznych oslavách.

Päťdesiate roky obec poznačilo obdobie znárodňovania a združstevňovania.

Hneď vedľa tejto budovy bol dvor Karola Holcmana, ktorému bol majetok znárodnený. Starý kaštieľ, ktorý si pamätal ešte obdobie radovaniek lednických pánov schátral a jeho ruiny boli odstránené. Tento dvor a budovy v ňom sa stali centrom poľnohospodárskej činnosti po založení JRD. V okolí budovy nastal čulý ruch, tak ako na hoštinských poliach.

Bolo to ťažké obdobie pre obyvateľov obce. Nezabúdali však na starostlivosť o svoj „stánok“, kde nachádzali pokoj a povzbudenie. Rovnako kultúrny život obce pokračoval. Ľudia si vedeli vytvoriť chvíle, kedy sa chceli zabaviť, pripomenúť si dedinské zvyky, vystrojiť sa do ľudových krojov, ale aj vystúpiť s nacvičeným programom. Kresťania obce však naďalej používali priestory budovy na bohoslužobné účely. V tomto období však nastal problém. Hrozilo odobratie tejto budovy evanjelikom a jej zoštátnenie a využívanie na iné účely.

Evanjelici obce mali však veľkú túžbu udržať si svoj „stánok“. Preto sa rozhodli zrušiť v budove javisko, miesto opony urobili stenu a miestnosť zhotovili len na bohoslužobné účely. Už aj z tohto dôvodu si nepripomínali obnovu tejto budovy a jej posvätenie. Pripomenuli si to až pri 20. výročí. No i napriek tomu si tento svoj dom udržiavali po mnohé roky a dôsledne sa oň až do týchto dní starali.

Aby sa tento stánok mohol zachovať a udržať bolo treba mnoho obetavej práce miestnych obyvateľov, ale aj financií. K polstoročnej spomienke posviacky v roku 1998 sa miestni evanjelici zaslúžili o najväčšiu obnovu modlitebne. Urobili novú strechu z plechu a aj ju nafarbili. Zhotovili nové ríny a hromozvod, vymaľovali vnútri i zvonka. Opäť pomohli so zbierkou v obci, dali mnohé milodary, pomohla aj matkocirkev Evanjelický cirkevný zbor z Púchova a odpracovali množstvo brigádnických hodín. Podobne aj k 60. výročiu posvätenia sa urobilo mnoho prác pre jej zachovanie a udržiavanie. Bolo to v roku 2008, keď zborovým farárom bol v Púchove Ondrej Rišiaň.

Na sedemdesiate výročie pamiatky posvätenia modlitebne sa miestni evanjelici pripravovali dostatočne dopredu. Už od roku 2014 sa začalo s obnovením a opravou toho, čo bolo treba zveľadiť. Bolo to v každom roku až do začiatku októbra tohto roku, keď stáli opäť na prahu okrúhleho výročia pamiatky posvätenia a to 70. výročia.

Slávnosť 70. výročia posvätenia sa uskutočnila 7. októbra popoludní.

Na nej sa okrem miestnych zúčastnilo množstvo evanjelikov z okolitých zborov a vzácnych hostí. Privítala ich farárka púchovského zboru Lenka Rišiaňová.

Oslavy sa zúčastnil senior Turčianského seniorátu Ecav Marián Kaňúch, konsenior TUS Miroslav Eštok a ďalší štyria kňazi okolitých zborov. Medzi hosťami bol aj primátor mesta Púchov Rastislav Henek s manželkou a mnohí rodáci nežijúci v obci. Program tejto slávnosti spestrili deti obce v ľudových krojoch ale aj zborový spevokol z Púchova Kazateľom slova Božieho bol senior TUS Marian Kaňúch. Za základ zvesti si vybral z Jánovho evanjelia 7. kapitoly verš 37: V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“

Pripomenul, že tieto slová Ježiš hovoril v Jeruzaleme na sviatok stánkov, keď si Židia pripomínali štyridsať rokov putovania po púšti do zasľúbenej zemi a Boh ich ochraňoval. Ale aj keď ďakovali za úrodu. Zdôraznil, že Ježiš hovoril o tom, že dá každému smädnému živú vodu, ktorá môže naveky uhasiť smäd po Bohu a tak nasýtiť a napojiť našu hladnú a smädnú dušu. Ďakoval Pánu Bohu za to, že aj miestni evanjelici zveľaďovali a udržiavali si tento stánok už 70 rokov. Navštevovali ho, modlili sa v ňom, stretávali sa v spoločenstve veriacich a tak upevňovali svoju vieru. Po kázni Emília Sádecká z miestnej časti pripomenula históriu vzniku tejto modlitebne.

Potom senior vykonal posvätenie nového organu a obnovenia modlitebne. Treba pripomenúť, že aj zakúpenie nového organu a obnovenie modlitebne sa mohlo uskutočniť k sedemdesiatemu výročiu len vďaka vyhláseniu zbierky. Na ňu prispeli nielen miestni veriaci, ale aj mnohí ďalší darcovia a rodáci obce.

Pozvaní hostia a mnohí domáci, ktorí sa podieľali na obnove modlitebne po slávnostnej spomienke sa presunuli do domu kultúry k slávnostnému pohosteniu. Domáci viery odpracovali veľa brigád pri obnove modlitebne k tomuto výročiu, ale aj na príprave občerstvenia. Treba pripomenúť, že rovnako sa usilovali aj na prácach v dome kultúry, ktorý sa tiež obnovuje. Mnohé roky dom kultúry bol málo využívaní pre jeho nedokončenie, ale aj chátranie. Mesto Púchov v rámci projektu Spoločný priestor pristúpilo k jeho obnoveniu. Na dokončenie obnovenia sa miestni obyvatelia veľmi tešia a už teraz myslia na ďalšiu príležitosť osláv. Ktovie možno aj na obnovenie kultúrneho života v obci, tak ako to bolo pred mnohými rokmi.

Emília Luhová, foto: FB