Na slovíčko s riaditeľkou MŠ na Požiarnej Katarínou Tomanovou

542

Katarína Tomanová je vo funkcii riaditeľky Materskej školy na Požiarnej ulici štrnásť rokov. Považuje sa za empatickú, priateľskú osobu, rada rozdáva radosť a pozitívne myslenie. Svoj voľný čas trávi tak trochu netradične – na divadelných doskách. Veľa zaujímavostí o sebe samej a o predškolskom zariadení, ktoré vedie, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore. 

Pani riaditeľka, mohli by ste sa predstaviť čitateľom Púchovských novín?
Volám sa Katarína Tomanová a pracujem vo funkcii riaditeľky MŠ, ul. Požiarna 1292/5 v Púchove. Táto materská škola bola otvorená 1. septembra 1967. Sama som túto škôlku kedysi ako dieťa navštevovala, podľa kroniky v roku 1969. Bola som jedným z prvých detí, ktoré do nej chodili a preto mám k nej vybudovaný citový vzťah. Po rokoch som sa vrátila späť do tejto škôlky najskôr ako učiteľka a po čase aj ako riaditeľka. Som rodená Púchovčanka a žijem tu takmer celý život. Som veľmi aktívny človek a mám pestrý život. Patria doň, samozrejme, moje dve deti. Staršia dcéra Petra je právnička a žije v Bratislave. Mladší syn Maťko navštevuje základnú školu.

Ako by ste sa charakterizovali? Aký ste typ človeka?
Veľmi dlho som nad touto otázkou premýšľala. Prvou vlastnosťou je, že som spoločenská. Myslím si, že som aj empatická a dokážem sa ľuďom prispôsobiť. Ďalej by som o sebe povedala, že som priateľská, dokážem viesť ľudí a viem ich tiež nadchnúť pre nejakú spoločnú vec. V tejto práci je to dôležité, pretože ako kolektív musíme vždy ťahať za jeden povraz, aby nám všetko fungovalo.

Aké sú vaše najväčšie pracovné úspechy?
Keď som do MŠ nastúpila v roku 2002, tak sa vo veľkom rušili materské školy. Naša škôlka mala byť tiež jednou z nich. Boli tu aj vnútorné problémy, ktoré sa však zmenili, odkedy som vo funkcii. Myslím si, že máme v Púchove vybudované veľmi dobré meno. Vidím, že záujem zo strany rodičov každým rokom rastie. To považujem za najväčší úspech. Teším sa, že si tu navzájom rozumieme, poznáme sa a žijeme v jednom veľkom kolektíve. Bez dobrého pracovného týmu by sme nemohli dosahovať výborné výsledky.

Aké máte pracovné plány s MŠ na Požiarnej?
V roku 2008 sme spolu s mestskou architektkou Ing. Danielou Šicovou vypracovali projekt školskej záhrady. Keď som sem v roku 2002 prišla, na školskom dvore nebolo absolútne nič. Bol pustým, zarasteným miestom, ktoré bolo plné kríkov a stromov. Postupne od roku 2008 dobudovávame školský dvor. Minulý rok sa nám podarilo vybudovať futbalové ihrisko, tento rok sme sa zapojili do súťaže nadácie Tesco, ktorú sme aj vyhrali a získali 1300 eur. Vďaka týmto peniazom a tiež naším finančným prostriedkom 2 % z daní rodičov budeme do decembra pracovať na tom, aby sme školský dvor doplnili novými hracími prvkami. V druhom polroku by sme chceli dvor ešte dobudovať do predstavy, ktorú sme si naplánovali.

Máte prichystané nejaké novinky pre deti tento školský rok?
Materské školy prešli novou reformou a od septembra tohto roku bol zavedený inovovaný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Pribudli vzdelávacie okruhy, teraz ich je sedem a nové úlohy, ktoré sa v jednotlivých okruhoch museli vypracovať. Dotvorili sme náš školský vzdelávací program „Šťastný dráčik“. Veci, ktoré sa predtým mohli deti naučiť až na základnej škole, sa presunuli už do výučby materskej školy (rôzne pokusy, bádateľské činnosti, merania a iné). Tento rok je tiež jubilejné 50. výročie našej škôlky, v druhom polroku by sme chceli zorganizovať pre rodičov detí akadémiu. Budú tu mať možnosť spoznať napríklad bývalé učiteľky, riaditeľky a ľudí, ktorí v škôlke pracovali.

Koľko detí momentálne navštevuje škôlku? Sú plné triedy?
Naša škôlka je zaplnená do posledného miesta. Navštevuje ju 91 detí vo vekovom rozptyle od troch do šiestich rokov. Sme zároveň najstaršou štvortriednou škôlkou v Púchove. Tento rok sme otvorili dve elokované triedy, ktoré boli vybudované pri ZŠ Komenského. Od 1. septembra sme teda až šesťtriednou materskou školou. Túto elokovanú časť navštevuje 30 detí a som veľmi rada, že je súčasťou našej škôlky. Každoročne sme mávali veľa žiadostí, no nemohli sme vyhovieť všetkým rodičom. Dnes je, vďaka tomuto „vysunutému pracovisku“, situácia výrazne lepšia.

Prečo ste si vybrali túto prácu?
Ako dieťa som sa nevedela rozhodnúť, čomu by som sa chcela v živote venovať. Moja mama bola učiteľkou a od tohto povolania ma dosť odhovárala. Keď som chodila do ôsmeho ročníka základnej školy, tak som doma mame povedala, že by som chcela byť učiteľkou v škôlke. Dnes si myslím, že som si vybrala správne. Práca, ktorú robím, ma veľmi baví. Som tu rada a to je dôležité.

Akým koníčkom sa venujete vo voľnom čase?
Svoj voľný čas venujem dlhé roky divadlu. Od roku 1994 aktívne pracujem a hrávam v púchovskom Divadle „M“, bola som spolu s niektorými mojimi kolegyňami aj pri jeho zrode. Špecifikom nášho divadla je hranie rozprávok pre deti. Som taktiež jeho vedúcou a zabezpečujem najmä organizačné veci. Druhým koníčkom je čítanie. Rada si vyberám naše slovenské autorky.

Prezradíte vaše životné motto, ktorým sa riadite?
Mám myšlienku, ktorej sa držím a mohla by byť reálne mojím mottom: „Pokiaľ chceš lásku, musíš lásku rozdávať. Potom sa vráti naspäť k tebe a môžeš ju prijať. “ Druhým je, že sa snažím vždy myslieť, čo najpozitívnejšie.
Za rozhovor poďakovala Barbora Krchňavá

ms_poziarna_web1 ms_poziarna_web3 ms_poziarna_deti_web2