Spomienková slávnosť na mestskom cintoríne

222

V piatok 1. novembra popoludní sa na púchovskom mestskom cintoríne konala ekumenická pobožnosť ku Sviatku všetkých svätých a Pamiatke zosnulých, na ktorej sa k zhromaždeným občanom prihovorili predstavitelia mesta Púchov, Rímsko-katolíckej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v.

Z prejavu primátorky mesta Kataríny Henekovej vyberáme: „Spomíname na ľudí, ktorí boli súčasťou nášho života a ktorí nám boli blízki. Pri návšteve hrobov – našich mám, otcov, životných partnerov, detí, starých rodičov, súrodencov, priateľov, či známych zapaľujeme sviece, vyzdobujeme hroby kvetmi a pridáme i tichú modlitbu. Vzdávame im úctu a aj keď pri nás nie sú, stále na nich myslíme. Na to pekné, čo v našich mysliach zanechali… na ich úsmev, slovník, prízvuk, lásku, ktorú rozdávali, na krásne okamihy života, ktoré sme spolu prežili. Aj my sme sa tu dnes spoločne stretli, aby sme nezabudli, aby sme si spomenuli a aby sme verili… Pretože nie je mŕtvy ten, kto má stále v našom srdci miesto.“

Púchovský dekan RKC Stanislav Stolárik sa zhromaždeniu prihovoril: „V týchto dňoch prežívame spomienku na stratu našich blízkych, ktorá nás môže napĺňať smútkom, doliehať na nás, ale na druhej strane je potrebné mať nádej ako také naše svetlo, ktoré nám pomôže poraziť v našom vnútornom svete všetky obavy a napätia, niečo, čo nám prinesie vnútorný pokoj aj v ťažkých chvíľach nášho života. Môže to byť naša viera, môže to byť naše vyznanie… Častokrát toto svetlo nachádzame v srdciach našich milovaných, našich blízkych. Dobrota, ktorú oni majú alebo mali a na ktorú dnes spomíname, tá by mohla byť pre nás mementom a povzbudením vo chvíľach, keď sa možno cítime osamelí alebo sklesnutí vo svojom živote… Dnešná spomienka nech je pre nás všetkých povzbudením, že blízki milovaní zomrelí sú nejakým spôsobom s nami spojení, že nám žičia pre náš život, aby sme aj my dosahovali to, čo oni možno už dosiahli, a to večné Božie kráľovstvo.“

Administrátor púchovského zboru ECAV Miroslav Eštok na spomienkovej slávnosti okrem iného povedal: „Hovorí sa, že smrť preverí všetky naše ciele, ktoré si v živote stanovujeme… Zmyslom nášho života je prísť do cieľa. Ale čo je cieľom nášho života, do ktorého sa uberáme? Je to vari smrť? Je to vari miesto ako je tento cintorín? A to je všetko? Na mnohých starých cintorínoch bol pri vstupe na cintorín nápis v latinčine: Vzdajte sa všetkých nádeji tí, ktorí sem vchádzate. Ale my, keď prichádzame na cintorín k hrobom svojich blízkych, my sa svojej nádeji nechceme vzdať. Chceme, aby tu nebol koniec, aby spomienky a ozdobené hroby, ku ktorým prichádzame, neboli všetko, čo po našich blízkych zostalo. Našim cieľom nie je smrť, ale večnosť v pánu Bohu… Ježiš nám hovorí že ten, kto verí v neho nejde na smrť, ale prešiel zo smrti do života, bude žiť aj keby umrel… Nech dnešná slávnosť je chvíľou nádeje, ktorú máme v Bohu, nádeje večnosti a nádeje opätovného stretnutia.“

Slavomír Flimmel