Streženice udelili čestné občianstvo svojim rodákom Milanovi Sládkovi a Pavlovi Machovi

1092

V utorok 11. júna v DK Streženice sa konalo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti udelenia čestného občianstva Streženíc mímovi Prof. Dr.h.c. Milanovi Sládkovi a výtvarníkovi doc. Mgr. art. Pavlovi Machovi.

Slávnosti sa zúčastnili okrem občanov Streženíc, príbuzných a priateľov oceňovaných umelcov aj primátorka Púchova Katarína Heneková a starostovia okolitých obcí. Moderátor Pavol Pivko privítal všetkých prítomných a predniesol báseň Milana Rúfusa „Modlitba za Slovensko“. Po slávnostnom príhovore starostu Streženíc Juraja Hriša, moderátor oboznámil prítomných s podrobnými životopisnými údajmi oceňovaných umelcov. Počas videoprezentácie sa prítomným prihovorili aj samotní umelci a predstavili svoj život a tvorbu. Ocenenie „Čestný občan obce Streženice“ odovzdal starosta obce Juraj Hrišo. V kultúrnom programe vystúpili Janka Marmanová, Lukáš Repka a Karin Riljaková zo ZUŠ Púchov a spevácka skupina Štepnická skala.

Prof. Dr.h.c. Milan Sládek

Narodil sa v roku 1938 v Streženiciach. Študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave, odbor rezbárstvo a na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor herectvo. V štúdiách pokračoval neskôr v Prahe u Emila Františka Buriana. Tu získal svoje prvé profesionálne angažmán a súčasne založil svoj prvý pantomimický súbor. V roku 1960 sa po prvý raz objavuje na scéne postava KEFKA. Bol to hlavný hrdina z pantomimickej komédie HRČA, pikolík v záhradnej reštaurácii. V roku 1962 sa vracia so svojim súborom do Bratislavy a stáva sa autonómnym telesom v rámci Slovenského národného divadla. V roku 1968 prevzal vedenie divadelnej organizácie, ktorá združovala tri súbory: pantomímu, kabaret a činohru. V tom istom roku však okupácia Československa zmenila jeho život – odišiel do Švédska a odtiaľ do Spolkovej republiky Nemecko, ktorá sa stala jeho novým domovom.

V roku 1974 otvoril v Kolíne nad Rýnom svoje DIVADLO KEFKA, divadlo, ktoré bolo v tom čase jediné stále divadlo pantomímy v Západnej Európe. O dva roky neskôr sa z iniciatívy Milana Sládka uskutočnil medzinárodný festival pantomímy GAUKLER, ktorý v spolupráci a za finančnej a organizačnej podpory mesta Kolína, patril po dvanásť rokov k najlepším tohto druhu na svete. Počas intenzívnej päťnásťročnej spolupráce s Goethe Institutom navštívil so svojim súborom viac ako päťdesiat krajín sveta. Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa vracia do vlasti. V roku 1994 sa stáva riaditeľom novozaloženého inštitútu pre pohybové divadlo. Inicioval rekonštrukciu historickej budovy ARENA. Až do júna 2002 viedol novozaložený inštitút pre pohybové divadlo – Divadlo ARENA. Po návrate do SRN sa podieľa na realizovaní rozličných medzinárodných projektov.

V roku 2005 inscenoval v Tokio OPERU ZA TRI GROŠE, v roku 2006 sa podieľal na rekonštrukcii a naštudovaní Mozartovej pantomímy PANTALON A COLUMBINA KV 446 pre Mozartov festival vo Viedni. V roku 2008 inscenoval svoj nový sólový program z príležitosti svojich sedemdesiatich narodenín pre festival v talianskej Siene baletnú pantomímu Kurta Weilla ČAROVNÁ NOC. V roku 2009 vystúpil so svojou Krížovou cestou aj v rodných Streženiciach v kostole Sedembolestnej Panny Márie. V januári 2016 vystúpil na pôde medzinárodnej organizácie UNESCO ako prvý tu uviedol pantomimické umenie.

Doc. Mgr. art. Pavol Macho

Narodil sa v roku 1965 v Streženiciach. V rokoch 1980 – 1983 študoval na SOU sklárskom, v rokoch 1983 – 1986 na SUPŠ sklárskej, v rokoch 1989 – 1995 na VŠVU v Bratislave, zároveň v roku 1993 v Ecole des Beaux-Arts v Saint-Etienne vo Francúzsku a následne v roku 1997 v Cité International des Arts v Paríži. V rokoch 1994 – 1998 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole úžitkových umení v Lednických Rovniach. Autor počas rokov svojej umeleckej tvorby vystavoval na samostatných a spoločných výstavách v približne dvadsiatich krajinách – okrem Česka, Rakúska, Maďarska aj Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Turecko, ale aj Rusko, Japonsko či USA. V roku 1998 bol o jeho tvorbe natočený film Sklené obrazy a v Bratislave boli vydané dve autorove básnické zbierky Strelné modlitby (1995) a Mesiac na červeno (2006).

Pavol Macho patrí k originálnym súčasným slovenským sklárom a je známy svojimi novátorskými prístupmi. Dlhodobo sa zaoberá maľbou na skle a v skle, je maliarom a sklárom v jednej osobe. Jeho tvorba sa opiera o dlhoročnú dobrú znalosť sklárskych technológií, predovšetkým líhaného a taveného plochého skla. Prepája farby so sklom na podobných princípoch, ako je tomu v maľbe. Rád pracuje s tabuľovým sklom, s jeho tvarovaním a deformovaním za tepla, ktoré mu umožňujú vytvárať obojstranné maľby – objekty. Jeho tvorba je opretá o technologické zručnosti, ale nekalkuluje so samoúčelnou krásou, jeho diela nesú silný citový náboj, ktorý inšpiruje k meditácii.

Foto: Slavomír Flimmel.