Tam, kde sa neumiera…

387

Pri vnímaní dnešného sveta možno objavovať rôzne paralely, ktoré môžu symbolicky vyjadriť podstatné skutočnosti. Pri počúvaní piesne „Tam, kde sa neumiera“ od známej slovenskej speváčky Zuzany Smatanovej možno až žasnúť nad tým, ako aktuálny je text piesne pre dnešnú dobu. Slová „obzri sa okolo, v tom svete sa umiera, je hore nohami a pripomína netopiera“, možno nájsť symbolickú paralelu s hrozbou pandémie pre ľudský život. Profesor Vladimír Krčméry, odborník na infektológiu, v nedeľnej talkshow u Šarkana, ktorá bola v nedeľu 1. novembra uviedol, že nový koronavírus v Číne vznikol po tom, čo sa v meste Wu-Chan uskutočnila obrovská párty za účasti vyše 40.000 ľudí, ktorí tam konzumovali netopiere. Čo pandémia koronavírusu za rok existencie vo svete spôsobila, dnes už vieme.

Presne sa napĺňajú slová spomínanej piesne, že svet je hore nohami, na vírus sa v ňom umiera práve v znamení netopiera, ktorého konzumácia priniesla ľudstvu drastické následky. Pieseň má však najmä svoj pozitívny náboj. V prenesenom zmysle slova možno v nej nájsť výzvu k jednote, vzájomnej podpore, či povzbudení. Možno akosi rýchlo prešlo uvedomenie si, ako veľa síl sa muselo vynaložiť v bezprostrednom boji s vírusom, najmä zo strany lekárov a zdravotníckeho personálu. Práve títo ľudia boli prvými, ktorí čelili hrozbe vírusu z prvých pozícii. Aj vzhľadom k blížiacim sa vianočným sviatkom, im patrí prianie všetkého dobrého pre ich profesionálny i osobný život. Náboženská pieseň, ktorá sa spieva v chrámoch na Vianoce a v nedeľu, začína slovami „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Čo však vtedy, ak dobrá vôľa človeka je niekedy zneužitá, alebo prehliadaná? Čo vtedy, keď aj napriek enormnému nasadeniu a výkonu, ktorý človek snažiaci sa bojovať s nepriazňou života či už vo vzťahu ku koronavírusu, alebo iným ťažkostiam, bojujúci nielen za svoje dobro, ale i za iných, čo vtedy, ak je jeho snaha nielen neocenená, prehliadnutá, ale dokonca prekrútená, či napadnutá? Je zrejmé, že takýto pocit môže byť demotivujúci.

Môže nastúpiť pocit sklamania, frustrácie, či opustenosti. Autorom výroku „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, z ktorej sa neskôr stala liturgická pieseň, sú anjeli a nebeské zástupy ľudí, ktorí takýmto spôsobom vyjadrili radosť a vďačnosť Bohu, že sa narodil na zemi Spasiteľ ľudstva, čo oslavujeme každé Vianoce. Výrok, najmä slová „pokoj ľuďom dobrej vôle“, môže byť povzbudením v uvedenej situácii sklamania zo zlého zaobchádzania s našou dobrou vôľou zo strany iných ľudí. Anjeli a obyvatelia Božieho kráľovstva v nebi, nám v takej situácii prajú pokoj.

Prečo práve pokoj? Pretože ide o pokoj, ktorý neznamená ignoranciu problému. Je to pokoj, ktorý aj napriek tomu, dá človeku istotu, že ak aj ľudia nesprávne zaobchádzajú s našou dobrou vôľou z akýchkoľvek pohnútok, predsa je tu niekto, kto o našich dobrých úmysloch vie. Je tu niekto, kto ich vidí, kto si ich pamätá a kto nám ich odmení. Síce nie tým spôsobom, ako by sme predpokladali, možno ani nie rovnakou formou, ale ak budeme dostatočne vnímaví, zrazu zbadáme, že zachovanie našej dobrej vôle, aj napriek neprajnosti iných, nám zabezpečil jednu dôležitú vec. Stále sme to totiž my sami. Inými slovami, stále sme to my, tí istí ľudia. Zostali sme samými sebou. Nestratili sme svoju vlastnú tvár. Aj keď sa niekto pokúsil našu dobrú vôľu len použiť a potom pošliapať, v skutočnosti sa mu to nepodarilo. Ten pokoj znamená akoby odkaz „neboj sa, zostaň v pokoji, stále si to ty, nestal si sa tým, čím si zvolil byť ten, kto je proti tebe“.

Zuzka Smatanová nás vo svojom hite pozýva hľadať miesto, kde sa neumiera. Takéto miesto sa môže tvoriť najskôr v nás samých, v našom vnútornom svete a potom má šancu „svietiť“ v prejavoch nášho charakteru. Nenechajme si „vnútorne zničiť“ svoju nádej a najmä presvedčenie, že sme ľudia schopní konať dobro a prejaviť svoju dobrú vôľu, aj napriek všetkým proti nám stojacim okolnostiam.

Podporiť nás v tom môže samotný dôvod oslavy Vianoc, vedomie, ktoré ak chceme, môžeme prijať ako fakt, že prišiel niekto, kto sa narodil kvôli každému človeku. Boží Syn, ktorý má schopnosť rozumieť nášmu životu, našim radostiam i sklamaniam. Môže nám postačiť vedomie že ako pravý Boh a človek, prežil s ľuďmi ľudský život. Poskytol nám jasný dôkaz o tom, že vie, čo je ľudská zloba, nevďačnosť, nevraživosť, či nepriateľstvo. Nad tým všetkým však jasne žiari víťazstvo nad všetkým zlom a odhodlanie človeka. Odmietnime teda prázdnotu, nech si sama v kúte odumiera. Nechajme pôsobiť v čase Vianoc v našich srdciach pokoj, ktorý pramení z vedomia, že sme ľudskými bytiami hodnými nielen ľudskej ale i Božej lásky. Krásne Vianoce, pevné zdravie, dobrú vôľu a radosť v srdci prajem všetkým.

Mgr. Stanislav Stolárik, katolícky farár v Púchove