Ústavný súd odôvodnil odmietnutie volebnej sťažnosti

360

Neúspešní kandidáti žiadali opakovanie volieb

Šiesti neúspešní kandidáti z komunálnych volieb v Púchove podali po voľbách v novembri 2018 prostredníctvom advokátky JUDr. Ivany Gajdošíkovej spoločnú ústavnú sťažnosť, v ktorej žiadali ústavný súd, aby vyhlásil voľby primátora a poslancov mesta Púchov za neplatné a zrušil ich výsledky v celom rozsahu.

Išlo o troch neúspešných kandidátov na post primátora – Pavla Crkoňa, Miroslava Faktora a Miroslava Kubičára. K sťažnosti sa pridali traja neúspešní kandidáti na poslanca mestského zastupiteľstva – Ján Gabčo, Igor Hurta a Ivan Zahradový. Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením podpredsedu Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí pléna v decembri 2018 sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Až nedávno zverejnil aj odôvodnenie svojho rozhodnutia, z ktorého voľne vyberáme:

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyniesol tento nález: „konaním Mestského zastupiteľstva v Púchove dňa 13.08.2018 vo veci rozhodnutia Uznesením č. 84/2018 došlo k porušeniu základného ústavného práva garantovaného článkom 129 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd vyhlasuje voľby primátora a poslancov mesta Púchov konané dňa 10.11.2018 za neplatné a zrušuje výsledky volieb do orgánov samosprávy mesta Púchov zo dňa 10.11.2018 v celom rozsahu.“

Posudzujúc obsah sťažnosti v jeho súhrnne ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napriek jeho neurčitosti a zmätočnosti jej nosné dôvody smerujú k posúdeniu neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy mesta Púchov konaných 10. novembra 2018. Uvedená neústavnosť a nezákonnosť mala spočívať jednak v postupe a uzneseniach Mestského zastupiteľstva mesta Púchov v čase pred voľbami a jednak v nezákonnej kampani zvolenej primátorky mesta Púchov.

Podľa zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby len v určitom volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode),  dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom.

Sťažnosť neobsahovala všetky obligatórne náležitosti

Sťažnosť sťažovateľov bola doručená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov však zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) sťažovatelia jednoznačne nepreukázali (predložením dôkazov), že sú aktívne legitimovaní na podanie volebnej sťažnosti. Z nimi uvedených údajov nijakým spôsobom nemožno vyvodiť, že sťažovatelia získali v príslušnom volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť preto neobsahuje údaje a dôkazy o tom, že sťažovatelia sú oprávnenými navrhovateľmi podľa zákona;

b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje;

c) neobsahuje náležité označenie dôkazov na preukázanie všetkých tvrdení sťažovateľov a celkove vykazuje znaky neurčitosti a zmätočnosti, a to napriek tomu, že ho v mene sťažovateľov podáva kvalifikovaná právna zástupkyňa – advokátka. Rovnako zmätočne sa javí skutočnosť, ak ostatní traja sťažovatelia (ako kandidáti na poslancov) napádajú volebnú kampaň zvolenej primátorky;

d) je k nej priložené nedostatočne kvalifikované splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov advokátkou v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia splnomocnili svoju právnu zástupkyňu iba generálne. V prípade, že sťažovateľ mieni udeliť splnomocnenie advokátovi na zastupovanie pred ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiam orgánu verejnej moci, je potrebné, aby splnomocnenie obsahovalo dostatočne určité označenie predmetu konania o sťažnosti, čo splnené nebolo.

Ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátkou, a teda nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, resp. výzvou adresovanou advokátke. Povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Aj v tomto ohľade zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Volebná sťažnosť nemá slúžiť neúspešným kandidátom na zmenu výsledku volieb

Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že ak by aj vychádzal z názoru, že relevantným predmetom tohto konania nie je „volebná vec“, ale postup Mestského zastupiteľstva mesta Púchov, aj v takom prípade by musel sťažnosť odmietnuť už len z dôvodu oneskorenosti jej podania. V podobných súvislostiach už ústavný súd vyslovil názor:

„Stav, ktorý predkladateľ volebnej sťažnosti označil za protiústavný a nezákonný, nevznikol v období realizácie volieb. Nastal počas prípravy volieb. Neústavnosť a nezákonnosť vytvorenia volebných obvodov pre voľby do Mestského zastupiteľstva…, mal sťažovateľ namietnuť bezprostredne po prijatí uznesenia Mestského zastupiteľstva…, ktorým sa určili volebné obvody a počty poslancov pre komunálne voľby… Ústavný súd mal právomoc toto uznesenie zrušiť, ak by jeho neústavnosť a nezákonnosť sťažovateľ namietol ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy podanou v období prípravy volieb… Sťažovateľ teda mal procesný prostriedok na ochranu svojho ústavou zaručeného práva, ale tento prostriedok neuplatnil. V okolnostiach prípadu predkladateľ volebnej sťažnosti zmeškal príležitosť včas sa uchádzať o účinnú ochranu svojho ústavou zaručeného práva tým, že nepodal ústavnú sťažnosť. Volebná sťažnosť nie je právnym prostriedkom na zmenu výsledku volieb z dôvodu, že uchádzač o verejnú funkciu nie je spokojný s dosiahnutým výsledkom vo voľbách.

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Spracoval: Slavomír Flimmel.
Zdroj: www.ustavnysud.sk