Vďaka!

574

Predpokladám, že každý telesne a duševne zdravý človek okrem každodenných povinností pracovných i mimopracovných má túžbu robiť niečo, za čo nie je platený, čo ho poteší. Možností je veľa. Nás s manželom zaujal šport. Rôzne druhy. Športovala celá rodina. Pravnúčatá pokračujú. Vekom a po prekonaných zdravotných problémoch všeličo začína bolieť, ubúda síl, pribúda dobre myslených rád lekárov – čo nerobiť, obmedziť… Ale kým ako-tak sily slúžia, žiada sa žiť.

Privítali sme možnosti, ktoré mestské zastupiteľstvá na ihriskách ponúkajú. VĎAKA vám za to. Okrem detí, mládeže aj pre seniorov sa nájdu možnosti k rozhýbaniu ochabujúcich svalov. Nás upútali stolnotenisové stoly. Na plánovanú prechádzku pribalila som loptičku a rakety. Prechádzku sme spestrili hrou. Ťažko sa mi zvykalo, keď som ostala sama. S nostalgiou som sa zadívala na hrajúce sa deti, alebo otcov so synkami. Neodolala som požiadať o chvíľku zahrať si. S prekvapením, ale súhlasili. VĎAKA Vám za porozumenie!

Nerozmýšľala som veľa nad rozhodnutím, keď naša predsedníčka jednoty dôchodcov pani Hanka Gajdošíková vyzvala členov k účasti na XI. ročníku Krajských športových hier seniorov JDS. Dobrú vec treba podporiť. Lenže patrilo sa na ňu aj pripraviť. VĎAKA vedeniu ZŠ na Mládežníckej ulici, ktorú mám najbližšie, pribudla k členom stolnotenisového krúžku nezvyčajná členka. Vedúci krúžku, pán učiteľ Mirko Bučko, mi pridelil aj trénera Miška Kutlíka. Na moje veľké a milé prekvapenie, bol to syn bývalého môjho žiaka. Ešte zopár chlapcov mi dva mesiace pomáhali rozhýbať kosti a svaly. Vždy ma porazili v hre. Ale neodradilo ma to od účasti na hrách. Patrí vám moja úprimná VĎAKA za pomoc pri reprezentácii našej púchovskej jednoty dôchodcov a získaniu 2. miesta a striebornej medaily v II. kategórii žien v stolnom tenise.

Emília Šipulová