Veľká noc – najvýznamnejší kresťanský sviatok

804

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý každoročne pripadá na jarné mesiace marec alebo apríl.

Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi približne v rovnakej ročnej dobe. Popritom veľkonočné sviatky na našom území nadväzujú aj na niektoré predkresťanské zvyky starých Slovanov (a Germánov) spojené so sviatkami vítania konca zimného obdobia a príchodu jari.

Starozákonné vysvetlenie pôvodu Veľkej noci

Vysvetlenie pôvodu sviatku „pascha“, od ktorého sa odvíja tradícia kresťanskej Veľkej noci, treba hľadať v 13. storočí pred našim letopočtom, v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh potrestal Egypt desiatimi ranami. Faraón Izraelitov prepustil až po desiatej rane, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti. Židov, ktorí si pomazali dvere krvou baránka, sa táto pohroma nedotkla. Po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí vedci hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach znamená „prechod“. Iní slovo pésach vysvetľujú ako „obídenie“ a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obišiel domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Veľká noc v Novom zákone a kresťanskej tradícii

Veľkonočný baránok je tiež symbolom Ježiša Krista, ktorého krv podľa kresťanskej tradície zachráni veriacich od večného zatratenia. Presný dátum (dokonca ani rok) Ježišovej smrti nie je známy. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: „Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci“. Keďže vstal z mŕtvych v nedeľu ráno (Mk 16,9), tak podľa niektorých vedcov nemohol zomrieť v piatok, ale už o deň skôr. Iná teória hovorí, že podľa Mt 16,21 a Lk 9,22 Ježiš vstane „na tretí deň“, a preto nemusel byť v hrobe celé tri dni a tri noci.

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa síce v Novom zákone nespomínajú, ale najstaršie svedectvo o kresťanskej Veľkej noci je v homílii „O Pasche“ Melitona Sardského, ktorá pochádza už z 2. storočia. Symbolika pôvodne židovského sviatku ako oslavy prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Určenie dátumu Veľkej noci

Veľká noc je tzv. pohyblivý sviatok. Dátum kresťanskej Veľkej noci sa odvodzuje od židovského sviatku Pesach, ktorý sa slávil podľa židovského kalendára 14. dňa mesiaca nisan v deň prvého jarného splnu. Pretože najdôležitejšou veľkonočnou udalosťou je Ježišovo zmŕtvychvstanie, ku ktorému malo dôjsť v nedeľu, je dátum Veľkej noci odvodený od výpočtu prvej nedele po prvom jarnom splne. Pravidlá pre určenie dátumu Veľkej noci stanovil v roku 325 Prvý nicejský koncil. Podľa nich pripadajú veľkonočné sviatky na nedeľu nasledujúcu po prvom jarnom splne. Ak pripadne spln na nedeľu, oslavuje sa až ďalšiu nedeľu. Veľkonočný pondelok podľa týchto pravidiel môže pripadnúť na deň v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla.

Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi

Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začína vigíliou Nedele Vzkriesenia (ktorá završuje veľkonočné triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti Zostúpenia Ducha Svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. Štyridsiaty deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

Veľkonočné symboly

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských časov viacero symbolov a zvykov.

Baránok – tento symbol sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa bránok používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Vajíčko – obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. Slovania farbili vajíčka na červeno, z toho tiež pochádza ich pomenovanie „kraslice“ (krásne = červené). Červená farba znamenala krv ako symbol života.

Oheň – veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života.

Kríž – Kristus zomrel veľmi krutým a ponižujúcim spôsobom na kríži, kríž patrí k najdôležitejším kresťanským symbolom.

Zajačik – má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Symbolom Veľkej noci je od 16. storočia, kedy sa z Nemecka rozšíril po celom svete.

Korbáč – tento symbol Veľkej noci má pravdepodobne tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Veľkonočné tradície na Slovensku

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a rodiny, polievajú alebo šibú ženy a dievčatá korbáčom z vŕbového prútia. Podľa tradície chlapci pri hodovaní prednesú koledy. Vyšibaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol odpustenia. V minulosti sa zvyčajne používala iba jedna metóda – na strednom a západnom Slovensku väčšinou šibanie a na východe polievanie.

Veľkonočné zvyky v zahraničí

V USA sa na veľkonočné sviatky rodina schádza okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer. Deťom sa v nedeľu ráno povie, že vajíčka boli počas noci prenesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade. Deti súťažia, kto nájde najviac vajíčok.

V Austrálii (kvôli svojej polohe na južnej pologuli) sa Veľká noc oslavuje na jeseň. Preto je austrálska Veľká noc spojená s obdobím zberu úrody, a nie s príchodom jari ako na severnej pologuli.

V Anglicku tradične ženy priväzujú mužov k stoličkám a za prepustenie požadujú peniaze.

Vo Fínsku môžete v tomto období stretnúť maškary so začiernenými tvárami prezlečené za čarodejnice. So sebou nesú metly, kanvice na kávu a vŕbové výhonky. Za „koledovanie“ si zvyčajne vyslúžia malú sladkú odmenu.

Vo Švédsku je obľúbenou aktivitou mládeže „Gúľanie vajíčka“. Večer Švédi zakladajú vatry a púšťajú ohňostroj.

V Grécku si vylievajú zlosť na Judášovi za to, že zradil Krista. Symbolické figuríny Judáša sa naplnia cukríkmi, priviažu na strom a potom do nich mlátia palicou, kým sa neroztrhnú a sladkosti sa nevysypú von.

Na Filipínach sa každoročne na Veľký piatok dáva niekoľko mužov bičovať a ukrižovať.

V Brazílii zasa pália zradcu Judáša, ktorého symbolizujú slamené strašiaky.

Východní kresťania tradične pečú veľkonočný sladký chlieb – paschu. Na Ukrajine je pečený v rôznych veľkostiach – menší pre každého člena rodiny a jeden veľký pre celú rodinu. Ruská pascha je ozdobený tvarohový dezert.

Zdroj: wikipedia; foto: pixabay.com.