Vesmír podľa J. M.

36

Venuša

Keď  sa mesiac zmení na lampáš
a ty sa na mňa pozeráš,
túžim navždy zostať nočným tvorom,
nechať Slnko
zaspať za obzorom.

Pozorovať tichučko,
ako mesiac nakúka ti za tričko,
a keď vyzlečie ťa celú,
zakričať si, hej ráno,
ešte chvíľku prosím,
áno?

Čarodej, démon, možno upír,
som tvoj sluha,
čo neteší ho denná dúha,
moja paní,
svoju silu čerpám z noci,
hoci,
tvoj bozk najviac chutí na svitaní.

Autor: Jaroslav Martiš
Foto: Peter Ondruš