Vznik Moravskej ulice v Púchove

944

OZ Puchovo dedičstvo vám prostredníctvom rubriky „Okno do minulosti“ opäť prinesie články o dejinách Púchova a blízkeho regiónu. Prvý z nich je venovaný histórii Moravskej ulice, ktorá tvorí jednu z najstarších častí mesta. Jej obyvatelia priniesli do širšieho regiónu rozvoj hospodárstva a kultúry, hoci z toho pôvodného sa už takmer nič nezachovalo.

Na začiatku 17. storočia používali názov „Púchov“ dve od seba nezávislé časti mesta: Marczibányiovská časť (dnešný vnútroblok Námestia slobody, Moravskej a Komenského ulice) a časť patriaca Lednickému panstvu (majetky zemepánov z Lednického hradu na nábreží Váhu). Bolo to obdobie sporov medzi rímskokatolíckou cirkvou a protestantmi, zápasu o zachovanie šľachtických privilégií obmedzovaných panovníkom a taktiež obdobie bojov o moc a politickú nadvládu medzi jednotlivými európskymi krajinami. Kombinácia týchto a ďalších rozporov prehorela do 30-ročnej vojny (1618 – 1648). Pre počiatky vzniku Moravskej ulice v Púchove bola kľúčová bitka na Bielej hore dňa 8. novembra 1620. Cisárska katolícka armáda v nej porazila české stavovské vojsko hlásiace sa k protestantizmu. Po tomto dátume sa v českých krajinách začalo prenasledovanie protestantov a odporcov habsburgovského centralizmu. Už krátko po bitke na Bielej hore neďaleko Prahy začali mnohí „nekatolíci“ opúšťať české krajiny.

Pohľad na „exulantskú“ ulicu v Púchove v roku 1982.

V rokoch 1625 a 1628 vydal cisár Ferdinand II. Habsburský tzv. Mandáty, po ktorých mali do 6 týždňov opustiť Čechy a Moravu všetci protestantskí duchovní. V júli 1627 cisár prikázal všetkým protestantským šľachticom, rytierom a mešťanom z Čiech konvertovať na katolícku vieru. Inak mali za povinnosť predať majetok katolíkom a odsťahovať sa do cudziny. To boli hlavné dôvodu príchodu exulantov z českých krajín do blízkeho Púchova v susednom Uhorsku. Nevieme presne, kedy sa v Púchove začali usádzať, no pravdepodobne prišli vo viacerých vlnách. Je možné, že prví priši už v roku 1620. Napr. čelní predstavitelia cirkvi Jednoty bratskej sa na synode v roku 1625 uzniesli, že bratia z Čiech sa majú vysťahovať do Poľska a bratia z Moravy do Uhorska. Takto vznikli i významné strediská Jednoty bratskej v poľskom Leszne a na slovenskom území v Skalici, Púchove a Lednici, ktoré navštevoval aj Jan Amos Komenský ako biskup Jednoty bratskej.

Juraj I. Rákoczi a jeho manželka Zuzana Lórantffy – majitelia Lednického hradu umožnili moravským exulantom nielen usadiť sa na pozemkoch ich panstva.

Vtedajším majiteľom Lednického panstva bol vyznávač protestantizmu (kalvinizmu), sedmohradské knieža a vlastník množstva majetkov – Juraj I. Rákoczi. K Lednickému panstvu sa dostal formou vena, ktoré mu do manželstva priniesla Zuzana Lórantffyiová. Vyhnanci sa obrátili na Rákocziho so žiadosťou o usídlenie sa na jeho pozemkoch pri Púchove, a ten súhlasil najmä z ekonomických dôvodov. Prichádzajúci exulanti boli totiž zruční remeselníci. Dôkazom toho je najstaršia zachovaná výsadná listina obyvateľom Moravskej ulice, ktorou Rákoczi v roku 1639 udelil privilégia súkenníkom. Z tejto i ďalších výsadných listín sa dozvedáme, že lednický zemepán daroval v Púchove na stavbu domov moravských a českých prisťahovalcov pozemok s rozlohou 4 ha. Tu bola založená Moravská ulica, ktorá sa tiahla od evanjelickej fary až po cintorín. Na príkaz Rákocziho sa z nej vybudovala hlavná cesta a po jeho smrti vydala ďalšie pravidlá na výstavbu domov vdova Z. Lórantffyiová. Vo výsadnej listine z roku 1650 uvádza, že domy sa majú stavať v rovnej čiare po oboch stranách cesty a pred domami sa nesmú zriaďovať predzáhradky. Domy na Moravskej ulici pribúdali pomerne rýchlo, no mnohí exulanti bývali v podnájme, niektorí si domy kúpili, iní si postavili domy aj mimo Moravskej ulice na pozemkoch iných častí Púchova.

Stará Moravská ulica „skončila“ pod lyžicami bagrov v 80. a 90. rokoch minulého storočia (foto: M. Pribiš).

Moravská ulica sa tak v roku 1646 stala treťou samostatnou časťou mestečka, a to vďaka výsadám zemepánov Lednického panstva. Prakticky jedinou povinnosťou obyvateľov Moravskej ulice bolo ročne zaplatiť do pokladnice panstva 2 florény (zlaté mince) za dom, a to jeden flórén 25. apríla – na sv. Juraja a druhý 29. septembra na sv. Michala. Túto daň nemuseli platiť v prvom a poslednom roku výstavby domu. Uvedená povinnosť bola odložená napr. v čase povstania Rákocziho proti Habsburgovcom, pričom cisárske vojská trikrát vyplienili aj Púchov (1644 – 1645). Obyvatelia novej ulice nemuseli platiť iné dávky alebo si niečo odpracovať na zemepanských pozemkoch na rozdiel od ostatných obyvateľov Púchova. Exulanti mohli slobodne vykonávať remeslá, vlastniť domy a záhrady, predávať majetky, slobodne sa odsťahovať, určovať dedičov, slobodne vyznávať svoju vieru a v prípade zlepšenia pomerov mohli odísť do pôvodnej vlasti so svojim majetkom. Prvý dochovaný súpis obyvateľov Moravskej ulice v urbári Lednického panstva z roku 1669 hovorí o dvoch skupinách obyvateľov: o 45 súkenníkoch a 28 rodinách českých bratoch remeselníkoch. Podľa odhadov žilo celkovo v tomto období na Moravskej ulici asi 470 obyvateľov v 65 domoch.

Evanjelický kostol na Moravskej ulici ako centrum protestantizmu v širokom regióne.

Špeciálne postavenie stratila Moravská ulica v rámci Púchova v roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo a jej obyvatelia boli zrovnoprávnení s ostatnými Púchovčanmi. Samospráva Moravskej ulice zanikla k 31. decembru 1851 a o deň neskôr sa zlúčila do jedného administratívneho celku – mestečka Púchov s asi 1400 obyvateľmi. Dnes zostal z pôvodnej Moravskej ulice už iba názov, autentická poloha a centrum evanjelickej cirkvi v regióne v podobe kostola a budov fár.

Pavol Makyna

OZ Puchovo dedičstvo nájdete aj na webe:
puchovodedicstvo.sk a facebook.com/puchovodedicstvo/