Začiatky ťažby cementu v Ladcoch

678

Hoci obec Ladce nie je súčasťou okresu Púchov, i tak je lom cementárne výraznou dominantou celého regiónu. Vidieť ho už z pomedzia Moravy a Slovenska i hranica okresov Púchov a Ilava ho rozdeľuje na 2 polovice.

Cement pre celú monarchiu

Viedenský bankár Adolf Schlenk von Lédecz dal na svojom panstve v roku 1889 vo vrchu Butkov preskúmať výskyt vápenca, jeho množstvo a kvalitu. Výsledok ho utvrdil v podnikateľskom zámere vybudovať tu cementáreň, ktorá by vyrábala cement najmodernejšou technológiou na dnešnom území Slovenska, vtedy ešte pod názvom „Lédeczer portland-zement fabrik des Adolf von Schenk-Lédecz“. Pôvodný podnikateľský zámer Adolfa Schenka von Lédecz sa na konci 19. storočia ukázal ako veľmi prezieravý a do dnešných dní vďaka nemu profituje nielen firma Považská cementáreň, a. s. so sídlom v obci Ladce. Prvý cement tu bol vyprodukovaný v roku 1890. Náklady na ťažbu vápenca v lome, boli spočiatku pomerne vysoké. Kvalitný portlandský cement produkovaný v Ladcoch sa používal v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Využívaný bol na rôznych druhoch stavieb v širokom i ďalekom okolí. Spomeňme aspoň prvý most v neďalekom Púchove, ale i ďalšie v Šarišskej župe, výstavbu kanalizácie vo Viedni, železnice v Novohrade, či železiarní v Třinci, vojenských pevností, kasární, vodných stavieb na Váhu. Z množstva zákaziek a následných dodávok začala Cementáreň okamžite profitovať.

Ladce 1918

Pohľad na severozápad a cementáreň pri Ladcoch na konci 1. svetovej vojny

Neustály rozvoj

Ročná kapacita produkcie portlandského cementu bola na začiatku prevádzky stanovená na 30 000 ton. No tieto kapacity sa až do vzniku Československa (ČSR) nepodarilo naplniť. Pri jeho výrobe sa používal surový vápenec a slieň, ktoré sa po upravení zbavili vlhkosti v tuneloch sušiacej pece a sušiarňach. Následne bola surovina dopravovaná ručne do drviacich strojov. Pomer vápenca a slieňa pri výrobe cementu určovalo prvé laboratórium. Celý výrobný proces sa vykonával na vtedy technologicky dostupných zariadeniach. V mlynici bol získaný prášok osiaty na ôsmich žľabových sitách a uskladňoval sa v zásobníkoch. Surovinová múčka sa pomocou elevátorov dopravila k tzv. sieťovým šnekom, tu sa navlhčila a plastická masa, ktorá z nej vznikla, bola presunutá k lisom. Tie produkovali za 24 hodín asi 60 000 kusov ťažkej tehly, vážiace po 2,5 kg. Tieto tehly sa sušili v už spomínaných tuneloch a následne sa vypaľovali v etážových peciach na slinok. Cement sa nakladal do pristavených železničných vagónov alebo sa balil do vriec po 50 kg, prípadne do drevených sudov s celkovou hmotnosťou až 200 kg, záležalo od žiadosti zákazníka. Sudy boli vyrábané v sudárskej dielni priamo v závode. Vďaka vzrastajúcemu záujmu o cement bolo v roku 1896 v prevádzke už 6 pecí.

kriz

Po návšteve exorcistu z Malty v roku 2012 postavili veriaci na vrchu lomu kríž.

Najmladšie pútnické miesto na Slovensku

V roku 1890 sa v Ladcoch vyrobilo 2367 t cementu, v nasledujúcom roku to bolo 7300 t, v roku 1900 už 21 400 t. Vplyv na dopyt mala napr. celková geopolitická situácia, hospodárske problémy monarchie, ale aj zavádzanie nových technológií do výrobného procesu. Po prvej svetovej vojne, teda v ČSR, sa výroba cementu postupne zvyšovala, ale neprekročila objem 100 000 t ročne. Vtedajšie maximum, 93 418 t, vyrobili v roku 1935 a najmenej, 39 000 t, v roku 1933. To sa už v stavebníctve odrážal dopad veľkej hospodárskej krízy. Po smrti zakladajúceho majiteľa Adolfa Schlenka v r. 1896 sa často menili majitelia firmy. Lom bol už v roku 1895 dlhý 720 m, široký bol 136 m a vysoký 45 m. V prepočte sa jednalo približne o plochu 103 141 m2 s obvodom 1,7 km. Aktuálne má tento lom v Strážovských vrchoch tvar nepravidelného 12-uholníka s plochou asi 1 000 221 m2 a obvodom 3,9 km. Plocha lomu Butkov narástla za viac ako 100 rokov takmer desaťnásobne. V súčasnosti vyrastá na rovnomennom vrchu s nadmorskou výškou 765 m. n. m. najmladšie pútnické miesto na Slovensku s krížom, kaplnkou, relikviami a nádherným výhľadom na široké okolie Vážskeho údolia.

P. Makyna