Fašiangové obdobie bývalo plné svadieb

862
Svadba v Papradne, 1. pol. 20. storočia. Zdroj Obecný úrad v Papradne.

Po sviatku Troch kráľov 6. januára začali až do začiatku pôstneho obdobia fašiangy. Bývali období veselosti, zábav, zabíjačiek a svadieb. Svadba patrí medzi tzv. prechodové rituály, kedy sa dievka a mládenec vylučujú zo skupín slobodných rovesníkov a prijímajú medzi dospelých a partnersky zadaných ľudí. Manželstvo je zložitým biologicky-sociálnym obradom, vďaka ktorému sa spríbuzňujú dva rody, získavajú sa nové rodinné väzby a očakáva sa nové spoločné potomstvo.

Na Slovensku možno pozorovať akúsi schému tradičnej svadby v časovej postupnosti: pytačky – zásnuby – ohlášky – pozývanie rodiny a hostí – rozlúčka so slobodou – príchod ženích po mladuchu – odobierka od rodičov – cesta na sobáš – uzavretie manželstva – svadobná hostina – príchod nevesty alebo ženícha do nového príbytku.

Na sobáš sa na Považí chodievalo ráno. Celá svadobná družina – Široká, svat, rodina, družičky, družbovia, detičky – boli oblečení v slávnostných šatách, vyzdobení stužkami a svadobnými kystkami. Mladucha mávala aspoň dve družičky. Prespánka družice nemala, nemala zapletené vlasy do vrkoča, nemala ani partu či veniec. Nepoctivá nevesta mávala hlavu zakrútenú v podvike – išla už zakrúcená, kej mala dzecko v živoce.

Svadba v Papradne – nevesta a družičky majú na hlavách venčeky, 1. pol. 20. storočia. Zdroj Obecný úrad v Papradne.

Po príchode do domu nevesty však natešený sprievod našiel dvere nevestinho domu zvyčajne uzamknuté. Zhovorčivý svat (starejší) preto začal hneď vyjednávať a obrazne vysvetľovať, koho v dome hľadajú – že hľadajú kvietok, holubičku, krásnu panenku… Zvyčajne mu domáci dvakrát podstrčili falošnú nevestu – starú ženu alebo muža prezlečeného za nevestu, no na tretíkrát už vyšla pravá nevesta. Nasledovala clivá odobierka od rodičov. Po poďakovaní sa za výchovu a udelení rodičovského požehnania odišli mladí do kostola pred oltár.

Po obradoch v kostole bola hostina. Keďže nebývali reštaurácie či svadobné sály, svadobné veselie sa konalo u Širokej, starejšieho alebo v inom väčšom dome. Stolovanie začínalo usadením sa mladomanželov, svadobného sprievodu, širokého príbuzenstva a ďalších hostí. Starejší alebo iný výrečný človek predniesol modlitbu a krátky príhovor. Nasledoval prípitok a podávanie svadobných jedál, varených a pečených doma šikovnými gazdinkami. Na konci svadby sa podávala kapusta a rozdelil sa obradový koláč. Hostí sa patrilo ustavične núkať, lebo nebolo v súlade s etikou si jedlo svojvoľne brať. Z hostiny si každý odnášal výslužku koláčov a pálenky. Mladomanželia museli spoločne jesť (navzájom sa kŕmiť), aby utužili svoje vzájomné puto a jednotu. Špeciálne mladým sa podávali jedlá z kohúta, vajíčka alebo dávalo do jedál materské mlieko. Svadba bola príležitosťou dobre si zaspievať a zatancovať. Muzikanti vyberali veselé temperamentné pesničky, plné lásky a humoru. Hostia prednášali vinše, dvojzmyselné básničky, odovzdávali dary.

Sobášny list manželov z Hatného, rok 1914. Archív Vm v PB.

V Marikovej na začiatku 20. storočia privážali nevestu do mužovho domu v noci po hostine. Štyri vydaté ženy prezývané poscielalňíčki niesli výbavu: odev, periny a krščeňie, ktoré pozostávalo z pálenky a koláčov. Krščeňím sa hostila svadobná družina i celá rodina aj ráno, muž už nepodával frištuk. Do mužovho domu prinášala nevesta dar – štyri pecníky chleba, ktoré položila v izbe do štyroch rohov stola. Od mužovej rodiny si rovnako prevzala štyri chlebíky, rovnako boli pre ňu prichystané na stole. Chleby vzala nevesta na poval, kde s mužom prvýkrát nocovala, a ráno rozdala susedom a chudobným, ktorí sa schádzali k domu, kde bola hostina. Pri čepčení sa pôvodne konal magický obrad, ktorý mal zabezpečiť plodnosť nevesty a zdravie detí. Mladí zac doňiesél f putňi vodi a družba dal ces ňú krížom paľičku. Ňevesta si sadnúla. Daľi hej dzecisko na prípažie a ona mu ponúkla peňias a koláč. Ráno, keď nevesta zišla z povala, mala sa podľa zvyku hneď preukázať, že je pracovitá a že si v novom dome ochotne zvyká na prácu: muš héj nakládel dreva na prach a ona ho musela otpratúvac; domáci sa smiaľi, že hu do roboti zapriahol.

Začiatok pohlavného života manželov sprevádzali magické úkony. Prvý pohlavný styk bol po právnej stránke veľmi dôležitý – manželstvo bolo „konzumované“, a tak právoplatne uzatvorené. Dávnejšie si aj tento intímny akt vyžadoval svedkov, ktorí slávnostne ukladali mladých na lôžko alebo inak kontrolovali, či bolo nové manželstvo naplnené. Aby mladá pani čím skôr otehotnela, dávali sa pod vankúš vajíčka, chlieb, malo sa spoločne zjesť jablko.

Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici