Vyšla nová monografia s názvom „Hatné 1321 – 2021“

192

Obec Hatné vydalo koncom roka novú monografiu obce s názvom „Hatné 1321 – 2021“. Zostavovateľkami boli pani starostka obce Iveta Žilovcová a riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová. Práca na vydaní trvala takmer dva roky, no úsilie stálo za to…

Čitatelia sa po úvodnom príhovore pani starostky môžu oboznámiť s históriou obecných symbolov – erbom, pečaťou a vlajkou a v krátkosti s prírodnými a hydrologickými pomermi malej dedinky v marikovskej doline.

Veľmi očakávanou je štúdia geológa a paleontológa dr. Michala Seka, ktorá sa zaoberá geomorfologickými podmienkami obce. Vynikajú najmä dve skalné bralá, ktoré tvoria ucelený krinoidový komplex nazývaný Hrádok. Autor na základe štúdia odbornej literatúry a vlastného terénneho výskumu uvádza aj zaujímavé fosílne nálezy, dokazujúce existenciu morského prostredia v tejto lokalite. Hatnianske hrádky sú tak dôležitými výtvormi s významnou hodnotou pre poznanie pradávneho života na Zemi.

Kapitolu o najstaršom osídlení obce z pohľadu archeológie spracovala archeologička a geologička dr. Andrea Slaná z Považského múzea. V krátkosti sa zmieňuje o vykonaných prieskumoch Š. Janšáka, A. Petrovského-Šichmana, J. Maleca, R. Huszára a P. Schreibera. Autorka uvádza, že najstaršie artefakty, ktoré sa v katastri obce našli, pochádzajú z eneolitu – neskorej doby kamennej (okolo 3000 pred n. l.). Čitateľov určite zaujme najstaršia fotografia Hrádku, ktorý v roku 1925 zvečnil známy slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ Š. Janšák. Taktiež osviežujúco pôsobia dobové snímky skalných útvarov, ktoré urobil A. Petrovský-Šichman v 60. rokoch 20. storočia, teda ešte v pomerne zachovalom stave bez náletových drevín. Jedna z jeho fotografií sa ocitla aj na obálke publikácie. Autorka so svojimi spolupracovníkmi publikuje aj terénne náčrty Hrádku a náčrt pôvodného osídlenia Hrádku II.

Stredoveké dejiny na veľmi kvalitnej úrovni spracovali archivári. Dr. Drahomír Velička sa zaoberal obdobím od raného stredoveku po bitku pri Moháči (1526), onomastickými prameňmi, donačnou listinou Karola Róberta a rodom Hatňanskovcov. Spolu s dr. Miroslavom Martinickým zostavili aj genealogický strom rodu z Hatného, ktorý dominoval danej lokalite i širšiemu regiónu v 15. storočí. Na obdobie neskorého feudalizmu (1526-1848) sa zameral ďalší skvelý archivár M. Martinický, ktorého štúdia dokladá fungovanie Hatného ako poddanskej obce Považskobystrického panstva. V neveľkej obci sa postupom času vytvorila pestrá sociálna štruktúra obyvateľstva (šľachtici – armalisti, slobodníci, poddaní). Zaoberá sa aj osudmi rodu Šarlay a Buday. Upozornil tiež na význam hatnianskeho kostolíka, ktorý sa niekoľkokrát stal farským kostolom marikovskej farnosti, o čom sú zachované archívne záznamy.

Prelomové obdobie 1848-1918 spracovala dr. Michaela Kerešová. Pani archivárka pútavým spôsobom približuje vlastnícke vzťahy v obci, územné členenie a fungovanie samosprávy. Zaujímavé sú údaje o živnostníkoch, mlynároch, vysťahovalectve, období maďarizácie, podáva tiež prehľad obyvateľov obce, ktorí padli v 1. svetovej vojne.

Dejiny obce počas 20. storočia spracovali prehľadným spôsobom archivárky považskobystrického archívu – Mgr. Michaela Košová (1918-1948) a Mgr. Helena Hollá (1948-1990). Po kapitolách o náboženskom živote hatnianskych obyvateľov a nešťastnom osude židovských obyvateľov nasleduje kapitola o školstve a vzdelávaní v Hatnom od autoriek M. Kerešovej, M. Košovej a Mgr. Mariky Hajdúchovej. Potrebná fotodokumentácia vychádza z Kroniky Štátnej ľudovej školy v Hatnom, archívnych fondov a súkromných zdrojov.

Nasledujú kapitoly o požiaroch a činnosti hasičov, športe a telovýchove. Uceleným spôsobom je spracovaná téma ľudovej kultúry – etnologička P. Rágulová podáva obraz miestnej ľudovej architektúry, ľudového odevu a zvykoslovia kalendárneho i rodinného cyklu.

Povesti z Hatného zachytil a literárne spracoval Štefan Meliš. Texty povestí skrášlil svojimi autorskými ilustráciami pán Bohuslav Šikulinec. Viaceré autorky prispeli do kapitoly Spoločenský život a stručné dejiny každodennosti (Hollá, Košová, Rágulová, a Mgr. Dominika Kukučová). V závere knihy nájdu čitatelia aj malú galériu talentovaných občanov alebo rodákov z obce Hatné, abecedný prehľad priezvisk a údaje zo sčítania obyvateľstva v roku 1930.

Vydavateľom publikácie Hatné 1321-2021 je Obec Hatné s finančným prispením Trenčianskeho samosprávneho kraja. Kniha má 272 strán, formát A4 a pevnú väzbu. Graficky knihu spracovali Vladimír Šimík a Juraj Hlavna. Záujemcovia si publikáciu môžu zakúpiť na Obecnom úrade v Hatnom.

Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici