Aktuálne spod Lachovca

561

EIA RC R6 št. hr. SR/ČR – Púchov

Tak pod takouto šifrou dorazil koncom októbra na MsÚ Púchov a Obecné úrady obcí v Združení púchovskej doliny list z MŽP SR, so žiadosťou o stanovisko k štúdii pripravovaného a zároveň už desiatky rokov stále odsúvaného projektu pokračovania rýchlostnej cesty (RC) R6 a jeho vplyvov na životné prostredie. Zverejnenie bohužiaľ “len na” úradnej tabuli mesta verejnosť príliš neoslovilo, keďže pripomienky “dodalo” len šesť obyvateľov. A v dotknutých obciach to nebolo tiež o nič lepšie..

O čo vlastne ide. RC R6 je v koncepcii rozvoja cestných komunikácií SR, ako súčasť transeurópskej dopravnej siete, ktorá prepojí diaľnicu D1 cez púchovskú dolinu s hranicou ČR v KÚ obce Lysá p.M. v časti Strelenka, kde sa spojí s českou D49 (Česi predpokladajú jej dokončenie v roku 2029). Nahradí tak pre tranzitnú dopravu súčasnú cestu I/49, ktorá už dlhodobo nevyhovuje svojimi parametrami hlavne enormne rastúcej kamiónovej doprave. Výrazne tiež zníži dopravné zaťaženie obcí Záriečie, Mestečko, Dohňany, ale aj Lúk, či Lysej p.M. a tiež v dotknutých mestských častiach Púchova. V tomto štádiu prípravy je R6 navrhnutá v troch variantoch, každý s celkovou dĺžkou cca 22,5 km, ako dvojpruhová, s množstvom premostení, nadjazdov, viacerými mimoúrovňovými križovatkami… Investičné náklady sú rámcovo od 360 do 440 mil. EUR.

Navrhovaný termín zahájenia výstavby v rokoch 2027-2030 považujem z hľadiska kľúčového strategického významu pre náš región za neakceptovateľný. Z tohto pohľadu stanovisko starostu obce Dohňany a zároveň poslanca NR SR k možnému termínu zahájenia realizácie až v roku 2030 (zverejnené v novinách považské Echo) je tiež prekvapivé v kontexte vyššie uvedeného roku ukončenia českej D49… Treba využiť všetky možnosti práve cez tlak našich dvoch “dohňanských” vládnych poslancov v NR SR s kumulovanými funkciami predsedu a podpredsedu TSK, ale aj našich poslancov v TSK, či primátorky a starostov dotknutých obcí cez ZMOS. Možno by pomohli aj oficiálne “tiché” protestné blokácie dopravy občanmi v spomínaných obciach, aké boli medializované, napríklad v Prešove, Ružomberku, na Kysuciach, či na “maďaroch” na južnom Slovensku, predsa len ide v púchovskej doline o investíciu storočia, ktorá zásadným spôsobom zmení charakter dopravnej infraštruktúry, podobne ako investícia ŽSR súvisiaca s prechodom na vyššiu 160km/hod prepravnú rýchlosť.

Oficiálne stanovisko mesta a odporučenie realizácie prvej – červenej varianty z hľadiska budúcej realizácie a zámerov v širšom poňatí, je viac než spochybniteľné a preto je potrebná širšia diskusia hlavne s občanmi dotknutých lokalít. Tretí kombinovaný variant totiž odkláňa dopravu od mesta, znižuje hlukové dopady na mestské časti a vylučuje tri mimoúrovňové križovatky v intraviláne mesta, ale umožňuje aj dlhodobo presadzované a strategicky potrebné priame dopravné napojenie Lednických Rovní na diaľničnú sieť a počas realizácie značne odľahčuje dopady vplyvov na ŽP a na samotných obyvateľov Púchova a jeho mestských častí.

Na záver trochu z histórie prvých vybudovaných cca 7km RC R6. Dnes si už len málo “pamätníkov” spomenie na historicky významný moment, keď mesto Považská Bystrica petíciou odmietlo v osemdesiatych rokoch minulého storočia výstavbu D1 ponad mesto a rýchle operatívne rozhodnutie vlády V. Mečiara na základe iniciatívy Š. Rosinu st., keď ešte v ten istý deň “poklepali” základný kameň privádzača R6 z D1 do Púchova, ktorý bol neskôr aj jedným z kľúčových infraštruktúrnych dôvodov vstupu strategického investora fy Continental do spoločnosti Matador.

Ing. Pavel Melišík, poslanec MsZ