Longital: Človek totiž nikdy nevie, ktorý koncert bude ďalší naj, možno ten púchovský…

266

Patria k najzaujímavejším hudobným projektom súčasnosti. V minulom roku vydali po dlhých šiestich rokoch pozoruhodný album Divoko. Kapelu LONGITAL tvorí už viac ako 15 rokov dvojica Shina a Daniel Salontay. V súčastnosti však hrajú ako trio s bubeníkom a klaviristom Mariánom Slávkom. V piatok 30. júna 2017 odohrajú v Púchove (Župný dom pri kaviarni Podivný barón o 20.00) svoj prvý koncert.

Čo vlastne znamená názov vašej kapely Longital?
Shina: Longital je starý názov kopca nad Dunajom, na ktorom žijeme. Dnes je to sídlisko Dlhé diely. Kedysi to boli vinice, sady, záhrady a niečo z toho ducha tam napriek zástavbe zostalo. Nad sídliskom je nádherné miesto, ktoré sa zase volá Kráľova hora a to je čistá mágia.
Dano: Prvé štyri albumy sme ešte vydali pod názvom Dlhé diely, no keď sme sa pred desiatimi rokmi rozcestovali po zahraničí, názov bol zložitý a tak sme sa premenovali na Longital. Znie to globálnejšie a dobrodružne, vystihuje aj zvuk kapely.

V mnohých rozhovoroch ste prezentovaní ako zástupcovia slovenskej alternatívnej hudobnej scény. Stotožňujete sa s takým označením?
Shina: Tak nejako nám to prischlo, napriek tomu, že presne ani neviem, čo to znamená. My nehráme alternatívne k niečomu, čo je hlavné, hráme svoju hudbu, ktorá je pre nás hlavná. Asi sa to zaužívalo ako protiváha ku komerčnej alebo populárnej hudbe, ale tam sa hranice už tiež zmazávajú. Niekto môže byť veľmi svojský a získať veľkú popularitu a ťažko sa dá povedať, že to robí pre peniaze a zase sú projekty, ktoré sa robia pre peniaze a pritom môžu byť veľmi kvalitné.
Dano: Webster dictionary píše o alternatíve: “návrh alebo situácia ponúkajúca na výber dve alebo viac vecí, z ktorých možno vybrať len jednu.” Keď sme sa začiatkom milénia rozhodli pre hudbu, ako cestu/spôsob života/profesiu, bolo to rozhodnutie podľa srdca. To určuje, akú hudbu hráme, nech sa označuje akokoľvek. Každý deň sa zobudím šťastný, že sme si vybrali túto alternatívu…

V minulosti ste absolvovali veľa hudobných vystúpení v zahraničí. Kde všade ste hrali?
China: Chodili sme tak krížom-krážom po Európe, najviac sme sa asi zdržali vo Francúzsku a v Poľsku, ale hrali sme aj v Anglicku, Maďarsku, Švajčiarsku… Potom sme sa rozhodli to skúsiť ešte za oceánom a dvakrát sa nám podarilo urobiť krátku šnúru na východe USA a hrali sme na South by South West festivale v Austine. Odtiaľ sme ešte zaskočili do Toronta na iný festival. Bolo to krásne a dobrodružné, ale aj dosť únavné. V roku 2013, ešte pred konfliktom, sme strávili skoro dva mesiace na Ukrajine a Kryme. A to bol si najväčší cestovateľský zážitok po všetkých stránkach, najmä keď je to spojené aj s hraním koncertov.
Dano: Po návrate z Ukrajiny sme pocítili únavu, zrušili plánovanú Indonéziu, Čínu a Japonsko a rozhodli sa v kľude venovať tvorbe a novej podobe kapely. Pridal sa k nám bubeník a klavirista Marián Slávka, vznikli zaujímavé spolupráce, hudba pre film a divadlo, a tým pádom sa naše cestovanie mierne obmedzilo. Stále sme však predovšetkým koncertná kapela a z koncertov žijeme.

Ktorý svoj koncert vo vašej kariére považujete za najzásadnejší a prečo?
Shina: Pohoda 2016 Longital Suita. To je náš koncert v triu obohatený o sláčikové kvarteto. Existuje aj jeho záznam, ktorý vysielalo po festivale Rádio FM. Napriek tomu, že sme odohrali množstvo všelijakých koncertov na mnohých miestach a v rôznych zostavách, tento bol dokonalý. Vyšlo počasie, zahrali sme vynikajúco a publikum bolo
fantastické.
Dano: Znie to ako klišé, ale ku každému koncertu pred sebou pristupujeme ako ku naj-
dôležitejšiemu. Človek totiž nikdy nevie, ktorý koncert bude ten ďalší naj, možno ten púchovský.

Na YouTube máte veľa zaujímavých videoklipov (Div Divúci, Na horu a dolu), ktoré výstižne dopĺňajú váš jedinečný hudobný výraz. Ste ich spoluautori?
Shina: Ani nie, väčšinou to nechávame na vizuálnych umelcoch, oni sa nám tiež nepletú do tvorby hudby. Našťastie nájdeme vždy po ceste niekoho, kto sa nadchne a urobí to tak, ako by sme to nikdy urobiť nevedeli. Napríklad pred pár rokmi nám napísala Miška Mašánová, ktorá ako záverečnú prácu na strednej škole urobila klip k piesni Zlatá. Je to parádny animovaný videoklip. No a tento rok ako bakalársku prácu na vysokej škole v Zlíne urobila znovu animovaný klip, tentokrát k piesni Spokojná a sýta
z albumu Divoko. Dúfame, že čoskoro ho budeme môcť odpremiérovať.

Kto vás hudobne inšpiroval, prípadne inšpiruje dodnes?
Dano: V minulosti som počúval veľa jazzu a world music. K dobrodružnému jazzu, ktorý som aj študoval v USA, som sa teraz po rokoch vrátil ako poslucháč, hoci hudobne som už inde. Moje gitarové vzory boli John McLaughlin, Pat Metheny, Jimi Hendrix, Joni Mitchell, Bill Frisell. Ako byť Slovák a originálny nám ukázali Dežo Ursiny a Marián Varga. Dnes sa inšpirujem hlavne hudbou, ktorú nehrám. Momentálne dosť počúvam vážnu hudbu od autorov Arvo Pärt a Eric Satie. Celkom nepravdepodobne som si na cestách po Amerike zamiloval alternatívny bluegrass, konkrétne Punch Brothers. Doma veľa počúvame albumy všetkých umelcov zo Slnko Records (www.slnkorecords.sk), to je tá naša časť alternatívnej scény a zároveň priatelia, o ktorých sa stará vo vydavateľstve Shina.

Ak by ste si mali vybrať, s akým umelcom (žijúcim alebo nežijúcim) by ste si radi zahrali?
Dano: Z nežijúcich jednoznačne Miles Davis. Trubkár, ktorý asi päťkrát zmenil tvár jazzu a vždy to bola dobrodružná jazda. Zo žijúcich to je Glen Hansard, írsky spevák, ktorý je držiteľom Oscara spolu s Markétou Irglovou za filmovú pieseň Falling Slowly a jeho ostatný album bol dokonca nominovaný na Grammy. Naše cesty sa stretli pred vyše desiatimi rokmi a odvtedy sme priatelia, odohrali sme spoločné koncerty, pričom vždy došlo aj na spoločné hranie, takže znova radi.

Hrali ste už niekedy v Púchove alebo v jeho okolí?
Shina: Nehrali, ale ja som na lazoch nad Púchovom strávila kus detstva, hlavne prázdniny a veľmi rada na to spomínam. Môj otec odtiaľ pochádza, takže by som s nadsázkou mohla povedať, že je to môj rodný kraj, do ktorého sa síce príliš nevraciam, ale mám naň spomienky, ktoré ma neopúšťajú. Čo je super, lebo tak veľa vecí a miest som už pozabúdala.

Aký repertoár si prichystáte na váš koncert a na čo sa všetko môžeme tešiť?   
Shina: Zahráme vám takú zmes piesní, ktoré sa ocitli na albume „A to je všetko?“ po návrate bubeníka a klaviristu Mariána Slávku. Niekedy si medzi sebou hovoríme, že hráme naše hity, ktoré s nami zostali veľa rokov a zatiaľ ich nič nenahradilo. Patrí medzi ne aj Na horu a dolu, kde hráme na gitaru a basu slákmi, A to je všetko? s fantastickým Mariánovým bubnovým sólom na záver alebo aj úplne najstaršia hypnotická desaťminútovka Vlak o Danovom psychedelickom zážitku z amerického Clevelandu. A do toho vsúvame nové pesničky z albumu Divoko, ktoré sú intímnejšie, Marián v nich hrá veľa na klavír a je to teda dosť o láske a vzťahoch.

Zhováral sa Marek Vatraľ, kaviareň Podivný barón, www.facebook.com/podivnybaron/
Foto: www.longital.com