Pred 85 rokmi zomrel Vladimír Roy

239

Dňa 6. februára 1936 v Novom Smokovci zomrel Vladimír Roy – evanjelický farár, básnik a buditeľ, ktorý pôsobil v rokoch 1911-1925 na Púchovskej evanjelickej fare. Roky jeho pôsobenia pripomína aj pamätná tabuľa na budove starej evanjelickej fary na Moravskej ulici.

Vladimír Roy sa narodil 17. apríla 1885 v Kochanovciach v rodine evanjelického farára Petra Pavla Roya a dcéry Jozefa Miloslava Hurbana. Vzdelanie získaval v Kochanovciach, Modre a na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1905. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1909. Už počas štúdia pracoval ako spoluredaktor v časopisoch Prúdy a Dennica. Po ukončení štúdia pôsobil na viacerých miestach ako kaplán (Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Pešť), v roku 1910 bol na študijnom pobyte v Anglicku, v roku 1912 sa stal farárom v Púchove, kde kedysi pôsobil aj jeho otec. Jeho pôsobenie v Púchove pripomína pamätná tabuľa na starej evanjelickej fare na Moravskej ulici. V Púchove ho navštívil aj Scotus Viator.

V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, no v roku 1927 začína znovu pôsobiť ako farár v Bukovci. V roku 1934 sa presťahoval do Martina.

Zomrel 6. februára 1963 v sanatóriu v Novom Smokovci a pochovaný je v Martine.

Vladimír Roy: By zmohli sme sa…

Len máličko nás zkúšaš, Pane milý,

keď kríža čiernym kvetom dávaš zkvitať

na poli žitia; v radosť zmeníš v chvíli

žiaľ srdca žravý, neprestaneš skytať

plod blaha zlatý, nádeje a slávy.

Po prebolestných zkúškach, mukách, strasti

zas zmizne múra, ktorá hruď nám dlávi,

a zase svitne ráno lučezarnej vlasti,

kde Ty si Pánom, pokoj Tvoj kde vládne,

a nehynúcej pravdy svetlo svieti,

kde v bratstva kruh sa poja duše ladne,

dom stojí jasný vykúpených detí.

Pripravil Martin Melišík, ecavpuchov.sk