Antal – posledný z rodu Marczibányiovcov

980

Portrét Antala Marczibányiho z roku 1861

Rodinu Marczibányi sme v Púchovských novinách spomínali už viackrát. Bolo to napríklad v súvislosti s postavením Župného domu, sôch alebo prvou písomne doloženou osadou, ktorá dala názov súčasnému Púchovu. Dnešný diel rubriky „Okno do minulosti“ venujeme poslednému členovi rodiny Marczibányi Antalovi  po slovensky Antonovi.

Púchovčania boli hrdí na svojho župana

Podžupanovi a iniciátorovi výstavby tzv. Župného domu v Púchove Imrichovi Marczibányimu a jeho žene Anne Huszárovej sa spolu narodilo sedem detí – štyri dcéry a traja synovia. Ich najstarší syn Antal sa narodil 28. mája 1793 v Púchove, pravdepodobne v dnes už neexistujúcom kaštieli na Námestí slobody. Rod bol bohatý a vplyvný a preto sa aj v tej dobe snažil zabezpečiť pre svojich potomkov najmä vzdelanie, ktoré nebolo dostupné v rovnakej miere všetkým. Inak to nebolo ani v prípade Antala. Vplyv otca a rodu bol zrejmý už pri jeho nástupe do funkcie pomocného sudcu pri Župnom úrade v Trenčíne, hoci mal iba 20 rokov. Trvalo ďalšie tri roky, kým sa Antal Marczibányi stal hlavným sudcom a vzápätí policajným prezidentom. Medzitým sa oženil s Máriou Bánoczy z Hradnej. Po smrti otca a matky sa stal majiteľom púchovského panstva, o ktoré sa v jeho neprítomnosti starala manželka. O Antalovi ďalej vieme, že v 20. a 30. rokoch 19. storočia zastával funkciu hlavného vyberača daní. Kariérne neustále rástol až sa stal poslancom Uhorského snemu za Trenčiansku župu a členom liberálnej strany. V rokoch 1841-1845 bol podžupanom Oravskej župy a v rokoch 1845-1849 bol županom Trenčianskej župy. Traduje sa, že si v tejto funkcii vybudoval nielen rešpekt, ale i lásku celého regiónu a Púchovčania boli na neho hrdí.

Namestie

Na dnešnom Námestí slobody stál kaštieľ – sídlo rodu Marczibányi, kým neustúpil „modernej“ výstavbe

Revolúcia všetko zmenila

Napriek členstvu v liberálnej strane bol zástancom konzervatívneho smerovania a už v roku 1847 sa ako jediný postavil proti revolučným snahám liberálov a väčšiny bohatých uhorských rodín. Antal Marczibányi odmietal zrušenie poddanstva, pričom následne ochladli vzťahy medzi jeho rodinou a Púchovčanmi, ktorí pracovali na jeho pozemkoch. Po revolúcii bol Antal uväznený v Bratislave a zbavený všetkých titulov i práv z nich vyplývajúcich. Z internácie sa vykúpil vďaka sume 50 000 zlatých. Následne úplne odišiel z politiky a vo svojom ďalšom živote sa venoval len charite a filantropii. Bol spoluzakladateľom Uhorskej akadémie vied a členom jej predstavenstva, do ktorej prispel nemalými finančnými čiastkami. Množstvo kníh venoval vtedajšej národnej knižnici, pričom sám bol vášnivým čitateľom. V dôsledku rôznych, no najmä ekonomických a sociálnych príčin, sa Marczibányiovské panstvo postupne rozpadlo. V Púchove sa naplno prejavil tzv. Bachov absolutizmus v podobe nových úradov. To viedlo i k zjednoteniu troch častí Púchova. Najskôr sa lednická časť mestečka Púchov zjednotila s marczibányiovskou a 1 . 1. 1852 sa k nim pridala i Moravská ulica.

Anton Marczibányi

Portrét Antala Marczibányiho ako staršieho pána

Pamiatky na rod Marczibányi

4. júla 1862 zomrela Antalova manželka Mária a rod sa dostal do dlhov. Kaštieľ na Námestí sa zrejme nakrátko dostal do iných rúk, no vieme, že v roku 1872 v ňom už sídlil okresný súd. Kaštieľ, ako štátny majetok, začal postupne chátrať, až bol napriek snahe niektorých obyvateľov v roku 1988 zbúraný. Antal Marczibányi zomrel bezdetný 13. januára 1872 v Pešti (od r. 1873 Budapešť), a tým vymrela púchovská vetva rodu po meči. V Púchove ho pripomína baldachýnová kaplnka s Pannou Máriou a dieťatkom pri tzv. Céčku, ktorú dal v roku 1833 postaviť. Pripomienkou, že Púchovčania nezabudli na svoj pôvodný šľachtický rod, je i pomenovanie záhrady v centre mesta.

IMG_7380

Pred 10 rokmi bola obnovená záhrada v strede Púchova, ktorá nesie meno rodu

Pavol Makyna