Hoci je výber férovejší, práca pre štát ľudí v regiónoch neláka

329

Prešli dva roky od prijatia zákona, ktorý mal urobiť štátnu správu profesionálnejšou. Ako pomohol okresným úradom? Prednostovia chvália výber ľudí po novom – priniesol viac kvality a menej politiky. Napriek tomu majú problém obsadiť každé tretie voľné miesto. Väčšinou o prácu nie je záujem. Pre nízke platy a vysoké nároky.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) skúmal, ako prispel nový zákon o štátnej službe k profesionalizácii okresných úradov. Zákon platí od roku 2017. Priniesol povinné výberové konania a jednotné štandardy, ako má prijímanie ľudí vyzerať. „Zamerali sme sa na okresné úrady, pretože sú jedným z hlavných miest kontaktu občana so štátom. Je dôležité vedieť, ako štát rieši odbornosť úradníkov, ktorí vybavujú bežnú, no veľmi dôležitú agendu ako živnosti, priestupky či kataster,“ povedala riaditeľka SGI Veronika Prachárová.

SGI sa o zmenách rozprával so 14 prednostami okresných úradov po celom Slovensku. Jeho výskumníci analyzovali vyše 1.900 výberových konaní z obdobia júl 2017 – apríl 2019. Zistenia zhrnuli v publikácii „Budovanie odbornosti na okresných úradoch – čo zmenil nový zákon o štátnej službe?“ Vyplýva z nich, že viac ako dve tretiny oslovených prednostov vnímajú dnešný spôsob výberu ľudí pozitívne. Nové pravidlá podľa nich priniesli do výberových konaní viac objektivity a zmenšili priestor na pretláčanie „tých správnych“ ľudí.

Zápasia však s tým, že ľudia v regiónoch často pre štát pracovať nechcú. Viac ako tretinu (37 %) voľných miest prednostovia nevedeli obsadiť – väčšinou preto, že o ne nemal nik záujem. Najviac neúspešní (53 %) boli, keď museli hľadať kolegu iba spomedzi štátnych úradníkov. Pri „nevedúcich” pozíciách im to prikazuje zákon. Takmer v polovici prípadov sa však o miesto nikto neprihlásil a museli ho ponúknuť verejnosti. Nič nezískali – len stratili čas. Ak sa vo výberových konaniach záujemcovia predsa len našli, veľakrát to nebola súťaž v pravom zmysle slova. O jedno miesto sa v priemere „pobili“ len dvaja uchádzači. Prednostovia si teda pri nábore nových ľudí veľmi vyberať nemôžu – na škodu úradu.

Slabý záujem podľa nich súvisí s nízkymi platmi štátnych úradníkov. Ich platová trieda začínala v roku 2019 na 480 eurách – teda pod minimálnou mzdou. Vyše desatine okresných úradníkov tak museli plat dorovnávať. 80 % zo všetkých je v prvých piatich platových triedach, kde je tarifné maximum 704,50 eur. Pre porovnanie: tarifný plat tzv. zamestnancov vo verejnom záujme – učiteliek v materských škôlkach či mestských úradníkov – začínal v roku 2019 na 520 eurách. Podľa prednostov sú pritom na štátnych zamestnancov pri prijímaní kladené omnoho väčšie nároky. Navyše, do výšky platu sa im zarátava iba práca pre štát – súkromníci či akademici tak začínajú od nuly.

Okrem tarifného platu môžu štátni úradníci dostávať príplatky či odmeny. Príplatky však závisia od okolností a odmeny nie sú nárokovateľné. SGI na základe prepočtov Ministerstva financií odhadol, že až 80 % okresných úradníkov môže zarábať menej ako 890. Priemerná mzda na Slovensku je pritom 1.062 eur. „Štát by mal výrazne popracovať na tom, aby bola práca preň atraktívnejšia. Finančné ohodnotenie je v porovnaní so súkromným sektorom nedostatočné, a to najmä vo veľkých mestách. Rovnako je však dôležité zabezpečiť úradníkom dobré pracovné podmienky, inšpiratívne vedenie, kvalitný systém vzdelávania a väčšiu spoločenskú vážnosť ich práci.” povedala riaditeľka SGI Veronika Prachárová.

Všetky zistenia z aktuálneho výskumu Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zhŕňa publikácia „Budovanie odbornosti na okresných úradoch – čo zmenil nový zákon o štátnej službe“. Výskum prebehol v rámci projektu „Moderná štátna správa – profesionalizácia na miestnej úrovni“, ktorý je realizovaný s podporou Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis.

Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, foto: pixabay