Latvija – Letonia – Lettovia – Lotyšsko

71

Študenti a učiteľky Gymnázia Púchov sa v dňoch 10. až 15.2.2019 zúčastnili stretnutia “Rôzne kultúry, jedna Európa” v rámci projektu Erazmus+.

Na 4. Vidusskole v Jelgave (Lotyšsko) objavovali spoločné korene a rozdiely v histórií a kultúre Slovenska, Lotyšska, Grécka, Talianska a Španielska prostredníctvom workshopov a prezentácií v medzinárodnom zložení.

V čom spočívala príprava pred vycestovaním na projektové stretnutie?

Patrik Eliáš, 3.A: Pred odletom na projektové stretnutie Erasmus+ sme si museli pripraviť vlastné materiály, ktoré sme neskôr v Jelgave prezentovali žiakom z ostatných krajín. Rozdelili sme sa do skupín a každá skupina mala na starosť inú úlohu. Moju skupinu som tvoril ja, Dominik a Lucia. Našou úlohou bolo spracovať dve legendy, jednu lokálnu a jednu národnú. Vybrali sme si Legendu o Jánošíkovi a Legendu o Púchovskej skale. Rozhodli sme sa, že vytvoríme videá, jedno animované a druhé hrané. Prvé video som mal na starosť ja a na vytvorenie animácie som použil program Adobe After Effects. Druhé video sme boli natáčať v mestskej časti Hrabovka. Jánošíka stvárnila Lucia, ktorá zohnala takmer autentický kostým. O následné zostrihanie do finálnej podoby sa postaral Dominik. Ďalšia skupina, ktorú tvoril Lukáš, Terézia a Adela, mala za úlohu spracovať informácie o významnej slovenskej osobnosti. Vybrali si Milana Rastislava Štefánika a následne informácie o ňom, a jeho živote spracovali do videa. Pri tvorbe videa použili program Video Scribe. V poslednej skupine ostal Adam s Matteom. Ich úlohou bolo spracovať slovenskú históriu. Vytvorili prezentáciu, ktorej informácie siahali až do čias Samovej ríše. Nakoniec sme ešte vytvorili prezentáciu o slovenskom jazyku a zisťovali sme, ktoré slová sa povedia rovnako aj v ostatných krajinách.

Aká bola skúsenosť s bývaním v hosťovskej rodine ?

Lukáš Žemla, 4.B: Čo sa týka bývania v rodine, musím sa priznať, že som mal isté obavy ako bude o mňa postarané a tiež ako si povahovo „sadneme“ s mojimi hostiteľmi. Myslím, že každý z našej výpravy bol plný očakávaní a išli sme tak trochu do neznáma. Avšak výsledok pobytu v rodine, bol pre mňa veľmi príjemný. Bol som naozaj potešený pohostinnosťou, s ktorou ma prijali. V rodine som síce nestrávil kvôli pracovnému programu veľa času, ale každý deň som mal pripravené bohaté raňajky a chutnú večeru. Pobyt v rodine bol pre mňa výbornou príležitosťou na spoznanie každodenného života v Lotyšskej domácnosti. Keď sme si navzájom zdieľali poznatky o zážitkoch a pomeroch v tamojších rodinách, zhodli sme sa, že tu vládne súdržnosť a silné, dôverné a pokojné vzťahy medzi členmi týchto rodín. Niektorí z našej výpravy zažili počas pobytu aj niečo netradičné. Napríklad Adela bývala v rodinnom dome, ktorého okolie pripomínalo farmársky dvor a Patrik mohol na večernú regeneráciu využiť fínsku saunu. Pre nás všetkých to bola veľmi dobrá skúsenosť a už teraz sa tešíme, že v apríli budeme mať možnosť odplatiť našim hostiteľom ich štedrosť a prijať ich do našich príbytkov. Verím tomu, že aj pre Lotyšské rodiny bol tento týždeň veľmi prínosný a dokázali sme sa navzájom obohatiť.

Ako sa spolupracovalo v medzinárodných študentských skupinách?

Adela Brežná, 4.A: Mne osobne to nerobilo problém, pretože nemám problém s cudzími ľudmi. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, pretože sme boli nútení rozprávať v angličtine a to bol predsa jeden z cieľov. Spoznali sme prízvuk a názory iných krajín. Keď sme my alebo cudzinci , mali potrebu vyjadriť sa a nevedeli sme ako, naučili sme sa vynájsť tak, aby nás ostatní pochopili . Z môjho pohľadu sme krajina, ktorá je na tom s angličtinou v porovnaní s ostatnými vysoko, čo sme tiež zistili len počas spolupráce na projektových úlohách v mixovaných skupinách. Keď sme v škole alebo spoločnosti s učiteľmi, je to pochopiteľne iné, viac sa sústredíme a sme pod stresom, a o to menej možno vyjadríme podstatu. Mixované skupiny bol veľmi dobrý ťah, ako naučiť študentov pomôcť si sám.

Lotyšské NAJ z tvojho pohľadu?

Lucia Rojková, 3.B: Pri každej mojej ceste do zahraničia bývam zvyčajne v hoteli alebo penzióne. Avšak, hlavnou myšlienkou projektu „Cultures diversity, one Europe“ bolo umiestnenie študentov do hostiteľských rodín. Preto bol mojou NAJväčšou obavou pobyt v cudzej – novej rodine. Neviete akí sú, či im budete sympatický, nerozumiete ich reči,… Nakoniec som bola príjemne prekvapená a bol to jeden z mojich NAJpríjemnejších zážitkov. Pri jednom zo spoločných obedov nás Slovákov označili za NAJhlučnejšiu a NAJtemperamentnejšiu skupinu. A to tam boli aj Španielky a Talianky. Na druhej strane, pri plnení úloh, prezentovaní pripravených videí a prezentácií sme vyšli ako NAJšikovnejší študenti. Videli a vyskúšali sme si veľa nového. Napríklad Matteo mal to šťastie ochutnať mäso z losa, ktorý je ich lokálnym zvieraťom. Vychvaľoval si ho celý týždeň a podľa jeho slov to bolo NAJchutnejšie mäso, aké kedy jedol. Lotyšsko je krásna krajina. Napreduje, má výborné školstvo a príjemných ľudí. Preto si z nej odnášam iba tie pozitívne NAJ…

Čo si si z Lotyšska odniesol?

Adam Čvirik,3.B: Projekt „Cultures Diversity, One Europe“, bol v rámci programu Erasmus+ pre nás, púchovských gymnazistov prospešný z viacerých uhľov pohľadu. Ukázal nám, aké je dôležité spájať ľudí – občanov krajín v Európe a riešiť problémy spoločne na základe rozhodnosti a správneho úsudku. Zistili sme, že diverzita kultúr jednotlivých európskych štátov je značná a jej spoznávanie, nás ako spoločnosť, posúva ďalej k zlepšeniu vzťahov medzi jednotlivými štátmi. Spoznali sme rovnako pôvod každého jazyka zúčastnených krajín, či už Talianska, Španielska, Lotyšska, alebo Grécka a ich charakteristické črty a spoločne vytvorili strom jazykov. Naša angličtina si viedla veľmi dobre v rámci komunikácie s cudzokrajnými študentmi, pri ktorej som zistil, že história a aj súčasný vývoj Lotyšska, ako krajiny je veľmi podobný Slovensku. Nehovoriac o tom, že projekt ako celok bol pre mňa veľkou možnosťou, ktorá mi rozšírila obzory a umožnila mi spoznať kultúru každej zúčastnenej krajiny.

Čo si nevedel o Lotyšsku a už vieš?

Matteo Sebastian Hlavoň, 3:B:Úprimne, o Lotyšsku som nevedel skoro nič. Maximálne aké majú hlavné mesto a že vodu z kohútika tam nepijú. Avšak teraz som už o trošku múdrejší ako som bol pred tým. Lotyšsko na prvý pohľad môže značne pripomínať Slovensko. Stavby v Lotyšsku sú tak isto ako na Slovensku poznačené diktatúrou Sovietskeho zväzu. Cesty druhej triedy sú taktiež vo väčšine prípadov plné výmoľov. Ľudia boli veľmi milí a zhovievaví. Viceprimátor mesta nás milo prijal a prihovoril sa nám v angličtine. Koncepcia smart city a používanie platobných kariet napr. aj v MHD je samozrejmosťou. Úroveň anglického jazyka tamojších študentov nás prevyšovala. Taktiež aj vybavenie školy a možnosti ktoré im štát dáva pri výbere budúceho povolania nás uchvátili. V mnohých veciach nás predbehli, ale taktiež v niektorých sú za nami. Čo ma najviac prekvapilo bola ochutnávka losieho mäsa, absolútna rovina, všade samé lesy (skoro 50% Lotyšska sú lesy) a veľmi rýchly internet. Do Lotyšska by som sa na 100% vrátil, a odporúčam navštíviť túto krajinu každému milovníkovi európskej rôznorodej kultúry.

Stojí za to sa zapojiť do projektu Erasmus+? Prečo?

Terézia Jancíková, 3.A:Projekt Erasmus+ je medzinárodný program, ktorý podporuje spoluprácu mladých ľudí v rámci školských partnerstiev. V tomto programe uspelo aj Gymnázium v Púchove a vďaka tomu sme mohli spoznať Lotyšsko. Celý projekt je financovaný z Európskej únie, čo znamená, že takéto vycestovanie je pre študenta plne hradené. Každá krajina má svoje čaro, ale aj svoje problémy a práve vďaka takýmto programom môžeme odbúravať predsudky a spoznávať nových ľudí. Rozdielne sú aj školy a práve vďaka účasti na projekte som mohla zažiť osobnú skúsenosť so školou, ktorá sa odlišovala od nášho Gymnázia. Deti v 4. Vidusskole (škola v Lotyšsku, ktorú sme týždeň navštevovali) majú od 6 až po 18 rokov. Celá škola bola zameraná na hudbu a mohli sme si ich spevácke zbory aj kapelu vypočuť naživo. Otestovali sme svoju angličtinu aj mimo učební angličtiny. Žiaci v Lotyšsku vedeli výborne po anglicky. Aj to nás motivovalo k tomu, že sme sa nebáli rozprávať v angličtine. Vďaka Erasmu + som mohla vidieť mestá Rigu a Jelgavu, spoznať kultúry partnerských krajín, zlepšiť si angličtinu a získať množstvo nových kontaktov a skúseností pri práci v medzinárodných skupinách. Projekt Erasmus+ je veľká príležitosť získať nové skúsenosti a mal by ju využiť každý kto dostane túto možnosť. Dá sa z nej veľmi veľa získať. V Apríli bude projekt Erasmus+ pokračovať na Slovensku.

Čo sa u nás bude diať? Čo je dôležité pripraviť?

Dominik Vardžák, 3.A: Všetci sa zhodneme na tom, že naše plánovanie a organizácia budú veľmi dôležité. Videli sme aj v Lotyšsku, že aj malá chyba dokáže pozmeniť celý program. Preto sme začali plánovanie čo najskôr, aby program bol v poriadku a študenti zapojení v projekte si mohli zo Slovenska odniesť čo najviac. Samozrejme žiaden program nemôže byť úplne perfektný a zmena programu môže nastať počas projektového týždňa. Jednou z našich výziev je plánovanie gréckej drámy, kde každá krajina zahrá svoje dejstvo z diela Antigona. V Lotyšsku nám prezentovali študenti z Atén svoj workshop k téme klasická grécka dráma, z ktorého budeme vychádzať. V našom programe ďalej zaradíme postery, ktorými každá zapojená krajina odprezentuje jednu z európskych inštitúcií, natočenie videa o Zamatovej Revolúcii vo forme starých televíznych novín, následnú debatu o tomto videu, grafické zobrazenie o zmenách našich hraníc v priebehu histórie a mnoho dalších aktivít. Spolupráca medzi študentami z jednotlivých krajín bude – ako dúfame – obohatením pre každého zapojeného v tomto medzinárodnom projekte.

Reprezentácia Slovenska študentami Gymnázia Púchov v rámci úvodného projektového stretnutia dopadla na výbornú. Ich samostatnosť, svedomitá príprava, ochota komunikovať, spolupracovať a v neposlednom rade všestranné schopnosti, ktoré preukázali, boli kolegami z partnerských krajín hodnotené najvyššou známkou. A to je pre každú školu tým najrelevantnejším hodnotením. Zaujímavosť na záver: Obyvatelia Rigy sa pár rokov dozadu spojili, aby v 12 stupňovom januárovom mraze vytvorili živú reťaz, ktorá vlastnoručne pretransportovala cez 2.000 kníh medzi starou a novou budovou knižnice. Išlo o 14.000 ľudí a vzdialenosť 2 kilometre. Kultúra a kultúrnosť mesta môže mať rôzne podoby.

Mgr. Jarmila Cvachová, Mgr. Kristína Brtišová, učiteľky Gymnázia Púchov

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

3 + 5 =